Dôvod je však zvláštny. Západný svet by sa už mohol radovať, že pokles ruských akcií značí, že sa ruským podnikom nedarí, ale v realite dôvod je iný. Ide o to, že ruská centrálna banka drží veľmi vysoké úrokové sadzby, a to na 21 percentách. A domáci investori a špekulanti vidia, že uložiť peniaze do bankových vkladov im prináša istých 21 percent, zatiaľ čo ponechanie peňazí v akciách prinesie neistý výsledok (aktuálne stratový o 20 percent).
Ich voľba je teda jasná – svoje peniaze vyberajú z akcií a presúvajú na ruské bankové vklady. A prečo ruská centrálna banka drží úroky z vkladov tak vysoko? Aby motivovala k úložkám v rubľoch, a tým bránila kurz rubľa pred prehnaným oslabením. Ruská centrálna banka skrátka obetovala ceny domácich akcií v prospech silnejšieho kurzu rubľa. To jej síce až tak úplne nevychádza, ale musíme to vnímať tak, že bez opatrenia centrálnej banky by bol rubeľ ešte oveľa slabší.
Rusko totiž potrebuje rubeľ čo najsilnejší. Za rubeľ kupuje mnohé zahraničné tovary. A keď táto mena slabne, exportéri vyvážajúci do Ruska rušia pre kurzové riziko zmluvy. Napríklad server Moscow Times informoval o tom, že dodávatelia ovocia a zeleniny z Turecka, Egypta či Iránu zrušili množstvo zmlúv na vývoz do Ruska práve pre nevýhodný kurz. Aj napriek tomu ceny zeleniny a ovocia podľa úradných štatistík poskočili v Rusku o desiatky percent. Naposledy Rusko okúsilo takú vysokú mieru inflácie v 90. rokoch minulého storočia.
Vzhľadom na sankcie na zahraničný obchod je pre nás aktuálne dianie v Rusku skôr zaujímavosťou než zásadnou informáciou. Napriek tomu to ukazuje, ako sa ďalej prepisuje obchodná a ekonomická mapa sveta. Nám je bližšie dianie vo Francúzsku, ktoré síce nevyzerá tak dramaticky, no napriek tomu by sme ho za prepis ekonomickej mapy mohli považovať. Nie je to tak dávno, čo Francúzskom otriasala politická kríza, ktorá zrazila finančné trhy po celej Európe. A netrvalo to dlho a Francúzsko prežíva ďalšiu fázu tejto politickej krízy.
Zdrojom sa tentoraz stal návrh rozpočtu na budúci rok, ktorého neschválenie by viedlo k zhoršeniu už aj tak hlbokého deficitu verejných financií. Finančné trhy na to úplne logicky reagujú s veľkou nevôľou. V Európe sa začal prudko otvárať spread medzi výnosmi dlhopisov jednotlivých členských krajín EÚ.
Aktuálne riziková prirážka francúzskeho desaťročného štátneho dlhopisu voči nemeckému štátnemu dlhopisu vzrástla na 90 bázických bodov, čo je najvyššia úroveň od roku 2012, keď sa Európa zmietala v dlhovej kríze. Asi málokto by v roku 2012 veril, že len o dvanásť rokov neskôr budú výnosy francúzskych štátnych dlhopisov takmer pri všetkých splatnostiach vyššie ako výnosy gréckych štátnych dlhopisov. Pripomeňme, že práve výnos štátnych dlhopisov je ukazovateľom miery rizika, ktoré investori prisudzujú týmto dlhopisom. Tým rizikom máme na mysli riziko ich nesplatenia.
Prudko oslabujúci rubeľ a prudko padajúce ceny, a naopak rastúce výnosy francúzskych štátnych dlhopisov – to vyzerá na pomerne toxický koktail pre náladu na finančných trhoch. V tejto chvíli to zatiaľ ešte stále vyzerá na eskaláciu. Ak niekto doteraz pochyboval, že euro má niekoľko dôvodov byť slabšie ako dolár, teraz už pochybovať nemusí.
