Teraz už NATO vo vojne s Ruskom je

Dochádza nám to akosi pomaly. Niektorí si možno prečítajú nadpis článku a bude sa im to zdať prehnané.

Ale ono je to tak.

Najprv si však povedzme, čo to vojna je. Doba je už tak plná klamstiev, že aj slovo vojna, ktoré sa zdá byť tak jednoznačné, vlastne treba vysvetľovať.

Keď sa vojnou nazýva niečo, čo ňou nie je

Dopredu zdôrazňujem, že nemám na mysli slovo vojna ako metaforu. Ono sa to často používa, občas prehnane, ako metafora. Máme tu obchodné vojny, vojny propagánd, vojnu proti drogám, vojnu proti chudobe, vojnu proti zločinu, studenú vojnu a tak ďalej.

To však nie sú vojny, ale „vojny“. Ide len o marketingový ťah, ktorý má vzbudiť pozornosť. Mám na mysli skutočné vojny. Keď vojaci strieľajú, tečie krv a zomierajú ľudia.

U skutočných vojen je zase opačný problém. Skutočné vojny sa niekedy nenazývajú vojnami.

Keď sa vojnou nenazýva to, čo ňou je

Všimli ste si, že vojny sa už nevyhlasujú? Vojny sa tak akosi prihodia. A nenazvú sa vojnou.

Americká invázia do Iraku v roku 2003 bola zo strany inváznych síl nazvaná Operácia „Iracká sloboda“. Dva roky predtým bola invázia do Afganistanu nazvaná Operácia „Trvalá sloboda“.

V roku 2014 prepukla na ukrajinskom Donbase občianska vojna. Kyjevská vláda ju zo svojho pohľadu nazvala „Protiteroristickou operáciou“.

A Rusko nazýva svoju inváziu na Ukrajinu „Špeciálnou vojenskou operáciou“.

Tie názvy vyzerajú lepšie ako to drsné slovo vojna. Ale marketing neznamená, že slovo vojna zmizne. Ľudia stále budú nazývať vojnu vojnou.

Nejasná hranica medzi vojnou a mierom

Pri úvahách o vojne netreba zabúdať aj na to, že okrem vojny a mieru existuje aj akési prechodné obdobie, ktoré ešte nie je vojnou, lebo sa ešte nestrieľa, ale keď už tušíme, že vojna príde. Nezabúdajme na Clausewitzov známy výrok, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami.

Teda politici urobia činy, ktorými ešte nezačne streľba, ale je vysoko pravdepodobné, že tieto činy ku streľbe, teda k vojne, povedú. Toto obdobie od činu vedúceho k vojne po začiatok vojny nemá svoje ustálené meno. Ako to nazvať? Predvojna?

Preto sa niekedy za začiatok vojny označí moment toho činu vedúceho k vojne. Václav Klaus tak napríklad tohto roku povedal, že vojna na Ukrajine začala v roku 2008 na samite NATO v Bukurešti, kde sa rozhodlo, že Ukrajina sa v budúcnosti má stať členom NATO.  

Vojna zástupná a nezástupná

Ďalším komplikujúcim faktorom je to, že ten, kto vo vojne strieľa, nemusí byť totožný s tým, kto strieľanie platí. O tom sa hovorí, že ten platiaci vedie zástupnú vojnu.

Vojna na Ukrajine je príkladom zástupnej vojny, ktorú vedie NATO proti Rusku.

Toto tvrdenie sa zvyklo ešte na začiatku vojny označovať ako „proruské“. Nuž ale v roku 2023 bývalý ukrajinský minister obrany Reznikov povedal pre britskú BBC, že Ukrajina je „de facto“ členom NATO. V ukrajinskej televízii zase povedal, že Západ dodáva Ukrajine zbrane a Ukrajina obetuje svoju krv.

Najnovšie pred pár dňami bývalý britský premiér Boris Johnson povedal priamo, že „na Ukrajine sme viedli zástupnú vojnu“. V roku 2022 však popieral, že ide o zástupnú vojnu. Skrátka, niečo sa vydávalo za proruskú dezinformáciu, a ono sa z toho vykľula obyčajná pravda.

Keď sledujeme prehlbujúci sa konflikt medzi NATO a Ruskom, natíska sa otázka:

Kedy je vojna ešte zástupná?

Kedy je vojna ešte len zástupná a kedy už prechádza v skutočnú, priamu zrážku? Aj tu vládne akási neurčitosť. Ako keby odpoveď závisela od toho, ako to tá-ktorá strana konfliktu posúdi.

V rokoch 2014 až 2015 počas občianskej vojny na Donbase Rusko vyzbrojovalo rebelov a vojaci z Ruska bojovali ako „dobrovoľníci“ v radoch rebelských armád neuznanej Doneckej a Luhanskej republiky. Západné zdroje uvádzali, že v týchto armádach počet bojovníkov z ukrajinského teritória vysoko prevyšoval počet bojovníkov, ktorí prišli z Ruska.

Politici a médiá Západu mali skôr tendenciu vyhlasovať aktivitu Ruska za priamu agresiu. Rusko v podstate popieralo akúkoľvek aktivitu.

Vo vojne od roku 2022 to bolo NATO, ktoré už pred vojnou a najmä počas nej vyzbrojovalo Ukrajinu a mnoho dobrovoľníkov z krajín NATO bojovalo v radoch ukrajinskej armády. Parlamenty niektorých krajín NATO vychádzali pôsobeniu týchto dobrovoľníkov v ústrety legislatívnymi zmenami. Krajiny NATO počas vojny cvičili ukrajinských vojakov. USA rozhodujú, ktoré rakety sa majú používať proti akým ruským cieľom.

Toto všetko Západ robil a za priamu vojnu proti Rusku to nepovažoval. Ba dokonca, ako sme videli, donedávna popieral ešte aj to, že ide o zástupnú vojnu. Čo, samozrejme, bola.

Lenže teraz je to už viac.

Teraz už NATO strieľa na Rusko

Mimochodom, čo to vlastne znamená, že štát alebo skupina štátov je vo vojne s iným štátom? Znamená to, že vojaci toho štátu alebo skupiny štátov priamo strieľajú na ten iný štát. Nie že len za to niekomu platia alebo niekomu dajú zbrane. Strieľajú priamo oni.

No a to sa deje. Kedy ten moment nastal? Najneskôr vtedy, keď začali lietať z Ukrajiny na ciele v Rusku americké ďalekonosné ATACMS-y a britské riadené strely s plochou dráhou letu Storm Shadow.

Tieto rakety nevedia obsluhovať Ukrajinci sami. Softvér rakiet si vyžaduje údaje o cieľoch, ktoré sa získavajú zo satelitov. Tvrdia to odborníci, tvrdí to Rusko a NATO to nepopiera. Mlčí.

V septembri tohto roku, keď sa americký prezident Biden rozhodoval, či Ukrajine budú poskytnuté ďalekonosné rakety, ruský prezident Putin povedal, že ak k tomu dôjde, tak sa zmení povaha konfliktu. Keďže také rakety je schopný odpaľovať iba vojenský personál NATO, znamenalo by to, že krajiny NATO priamo vstupujú do vojny s Ruskom.

Biden poskytnutie rakiet vtedy zamietol.

Biden si to však neskôr rozmyslel a pred dvomi týždňami rozhodol, že Ukrajina dostane ATACMS-y a rakety Storm Shadow. A tie už pred pár dňami dopadali na ciele v Rusku.

Putin sa okamžite k tomu opakovane nevyjadril, ale jeho slová zo septembra zopakovali napríklad Sergej Lavrov a Dmitrij Medvedev. Potom, čo britské Storm Shadow dopadli na ruské územie, ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin povedal, že Británia sa tým priamo zapojila do vojny proti Rusku. Kelin pripomenul aj to, že Rusko zmenilo svoju nukleárnu doktrínu. Použitie jadrových zbraní Ruskom bude možné aj vtedy, keď nejadrový štát podnikne masívny útok proti Rusku trebárs len konvenčnými zbraňami, pričom to urobí v spojení s nejakou jadrovou mocnosťou.   

A Rusko v rámci odpovede predstavilo hypersonickú raketu Orešnik.

Nemá zmysel si niečo nahovárať

Nemá zmysel klamať samých seba. Už nie je namieste hovoriť, že NATO dalo Ukrajine rakety, a tá ich odpaľuje na Rusko. Správne je hovoriť, že NATO a Ukrajina spoločne ostreľujú Rusko.

A čo to znamená, ak nie to, že NATO už je s Ruskom vo vojne?

Nesmieme sa nechať učičíkať tým, že všetci si tu žijeme, ako keby sa nič nedialo. K zradnosti nášho neustáleho stúpania po eskalačnom rebríku patrí aj to, že tá priama účasť NATO nie je pre široké vrstvy obyvateľstva viditeľná.

Ľudia si všimnú, že nejaký štát začal vojnu, keď vidia v televíznych správach ako strieľajú či bombardujú vojaci toho štátu.

Ale toto je iné. Ľudia, ktorí si zapnú teraz televízne správy, neuvidia v nich, ako sa vojaci z NATO podieľajú na odpaľovaní nejakých rakiet. Preto žiadnu kvalitatívnu zmenu v konflikte neuvidia. A nikto z NATO im to nepovie.

Nie všetci si uvedomujú, ako ďaleko veci zašli. Vážnosť situácie vnímame s oneskorením.

Ide o to, aby sme si to uvedomili.

Treba zostať mimo vojny

Jedna vec je zrejmá. Niet jasnejšej úlohy pre politických predstaviteľov Slovenska, ako zabezpečiť, aby Slovensko nebolo vtiahnuté do vojny.