Petr Drulák

Krajine hrozí chaos

Atmosféra zostane na nejakú dobu rozjatrená. Vládu v najbližších dňoch čaká hlasovanie o rozpočte, pre ktorý zatiaľ nenašla väčšinu. Rozpočet síce môže prijať aj bez parlamentu, ale potom ju čaká hlasovanie o dôvere, ktorú očividne nemá u väčšiny poslancov ani väčšiny Francúzov.

Premiér Barnier sa uchádza o toleranciu lepenistov, ale nemá im veľmi čo ponúknuť. Z dôchodkovej reformy nepoľavil a chladne sa stavia aj k rozpočtovým požiadavkám opozície. Vláda síce ustúpila od návrhu zvýšiť zdanenie elektrickej energie, ale nie je zrejmé, či chce urobiť prietrž zdravotnej turistike, v dôsledku ktorej sa vo Francúzsku zadarmo liečia desiatky tisíc mimoeurópskych migrantov, zatiaľ čo dostupnosť lekárskej starostlivosti mimo mestských oblastí neustále klesá.

Ale aj keby vláda pristúpila na túto opozičnú požiadavku, nie je zrejmé, prečo by ju Le Penová mala podržať. Jediný pádny argument je ten, že krajine hrozí chaos. Skutočne nikto presne nevie, čo by po vyslovení nedôvery nastalo. Ale to je skôr argument proti Macronovi, ktorý predčasnými voľbami existujúcu situáciu vyvolal a ktorý by ju mohol vyriešiť vlastnou demisiou.

Volanie po predčasných prezidentských voľbách sa dnes ozýva už aj z tábora Macronových spojencov. Plné zuby ho majú aj výrazní predstavitelia jeho vlastnej strany, ako napríklad bývalý premiér Attal, ktorí mu neodpustili, že pre predčasné voľby prišli o pozície aj vplyv.

Zmena parametrov politickej súťaže

Kto do prezidentských volieb, či už predčasných budúci rok alebo riadnych v roku 2027, nakoniec nastúpi, nie je jasné ani pri Macronových pohrobkoch v politickom strede, ani na pravici, v ktorej doteraz nikto nespochybňoval kandidatúru Marine Le Penovej.

Ale prokuratúra dnes pre ňu žiada päť rokov väzenia, päť rokov zákazu politickej činnosti a pokutu 300-tisíc eur. Chce ju potrestať za údajné porušovanie pravidiel pre zamestnávanie asistentov europoslancov. V rokoch 2004 až 2016 mali byť využívaní na úlohy, ktoré s Európskym parlamentom nesúvisia, v rozpore s únijnými pravidlami mali pracovať pre stranu a nie pre europoslancov.

Fiktívne zamestnávanie, či už v európskych alebo národných inštitúciách, je vo francúzskej politike pomerne rozšírený delikt. Allain Jupé, ktorý je dnes členom ústavného súdu, bol sám pred rokmi odsúdený na zákaz kandidovať, pretože organizoval fiktívne miesta na parížskej radnici pre priaznivcov Jacquesa Chiraca.

Francois Beyrou, raná opora Macronovho politického vzostupu, musel odísť z Macronovej prvej vlády pre podozrenie z rovnakého deliktu, ktorému dnes čelí Le Penová. Avšak ak súd koncom marca rozhodne o vine Le Penovej, zmení základné parametre politickej súťaže.

Model francúzskej demokracie sa môže zmeniť

Macron končí ako neúspešný prezident a Le Penová sa čoraz viac Francúzom javí ako vierohodná alternatíva. Má reálnu šancu na Elyzejský palác. Prípadné odsúdenie bude nutne vnímané ako politické. Nie bezdôvodne. Keď justícia pred rokmi otvorila Macronovi cestu k prezidentstvu likvidáciou Francoisa Fillona, ​​išlo aj o reálne spáchaný delikt, bol však vyšetrovaný neštandardným spôsobom v neprospech obvineného.

Podobné pochybnosti sa objavujú aj teraz. Niektoré súvisia aj so zaujatosťou prokurátorky, ktorá o jednom z obvinení povedala, že aj keď dôkazy chýbajú, veľmi by ju bolelo, ak by ho nevzniesla.

Vyradenie Le Penovej by uprostred pretrvávajúceho politického chaosu mohlo zasadiť ranu z milosti existujúcemu modelu francúzskej demokracie. Pokiaľ systém takto zlikviduje političku, ktorá robila všetko preto, aby svoju stranu so systémom zladila a už v minulej voľbe získala takmer polovicu voličov, znamená to, že systém je schopný ľubovoľne vylúčiť z rozhodovania väčšinu voličov.

V plnom svetle by sa ukázala nahota technokratickej oligarchie, ktorá sa maskuje frázami o demokracii. To by nemuselo zostať bez politickej odozvy. Vzhľadom na to, že Francúzsko od veľkej revolúcie prinajmenšom dvakrát za storočie vykonáva zásadnejšiu rekonštrukciu politického režimu, mohlo by ísť o prvú takúto príležitosť v 21. storočí.