Alexander Grau

Je to však pravda? Kto očakáva od aktuálnych rozhovorov alebo zo 700 strán knihy nové informácie alebo dokonca postrehy, bude sklamaný.

Angela Merkelová bola pre Nemcov vždy záhadou. Tak to bolo aj v roku 1990, keď verejnosť prvýkrát spoznala mladú východnú Nemku ako tlačovú hovorkyňu novozaloženej strany „Demokratický začiatok“ (DA). Tak tomu bolo aj počas jej dlhého pôsobenia vo funkcii kancelárky. A nezmenilo sa to dodnes. A - pozor, spoiler - nezmení sa to ani v budúcnosti, a už vôbec nie vďaka jej autobiografii „Freiheit“ (Sloboda), ktorá vyšla 26. novembra 2024. Merkelová zostane pre Nemcov záhadou aj po záplave príslušných recenzií a súvisiacich rozhovorov, ktoré poskytla jej nakloneným médiám ešte pred vydaním knihy.

Angela Merkelová zostáva totiž verná sama sebe vo svojej autobiografii aj v rozhovoroch so zástupcami médií. Všetko, čo hovorí a píše, pôsobí krehko, neohrabane až podivne neobratne. A nezaujatému pozorovateľovi sa vkráda podozrenie: žeby večné hľadanie pravej Angely Merkelovej, jej skutočných motívov a hlbších pohnútok zlyhávalo nie preto, že osoba Merkelová je záhadná a nevyspytateľná, ale jednoducho preto, že sa v nej nedá nič nájsť?

Úspech bez tajomstva

Potreba pýtať sa na podstatu Angely Merkelovej však nevyplýva len z jej niekedy trochu bezradného vystupovania, ktoré ju zároveň robí neprístupnou, ale aj z jej súčasného životopisu. V predslove k svojej knihe sama formuluje zásadnú otázku: „Ako sa stalo, že po prvých 35 rokoch života v NDR mohla žena prevziať najmocnejší úrad v Spolkovej republike Nemecko a zastávať ho šestnásť rokov?“