Koniec vlády trojkoalície. Na Islande zvíťazili vo voľbách opoziční sociálni demokrati

Z konečných výsledkov parlamentných volieb na Islande vyplýva, že víťazom sa v nedeľu stala Islandská sociálnodemokratická strana, ktorá tak ukončí vládu trojkoalície po siedmich rokoch.

Líderka Islandskej strany sociálnych demokratov (Samfylkingin) Kristrún Frostadóttirová sa raduje so stúpencom počas volebnej noci po zatvorení volebných miestností v predčasných parlamentných voľbách na Islande.
Foto: TASR/AP

Líderka Islandskej strany sociálnych demokratov (Samfylkingin) Kristrún Frostadóttirová sa raduje so stúpencom počas volebnej noci po zatvorení volebných miestností v predčasných parlamentných voľbách na Islande. Foto: TASR/AP

Sociálni demokrati pod vedením Kristrún Mjöll Frostadóttirovej získali 15 kresiel v 63-člennom parlamente s 20,8 percenta hlasov, oznámil islandský verejnoprávny televízny vysielateľ RÚV. Na získanie väčšiny v islandskom parlamente je potrebných aspoň 32 kresiel.

Frostadóttirová sa pred dvoma rokmi stala predsedníčkou strany, ktorá presadzuje severský model sociálneho zabezpečenia a zároveň sľubuje, že sa zameria na krízu životných nákladov, ktorú vyvolala vysoká inflácia a náklady spojené s pôžičkami, pripomína Reuters.

Liberálno-konzervatívna Strana nezávislosti premiéra Bjarniho Benediktssona sa umiestnila na druhom mieste s 19,4 percenta hlasov a získala 14 kresiel. Liberálna Reformná strana skončila tretia s 15,8 percenta hlasov a 11 kreslami. Ľavicovo-zelené hnutie zo súčasnej koalície nezískalo žiadne kreslo, keďže nedosiahlo hranicu piatich percent hlasov.

Volebná účasť dosiahla 80 percent. Takmer 270-tisíc obyvateľov Islandu rozhodovalo o novom zložení v parlamente. Voľby sa mali pôvodne konať až koncom leta 2025, no veľké názorové rozdiely v Benediktssonovej trojkoalícii, ktoré sa týkali viacerých oblastí od zahraničnej politiky až po problematiku žiadateľov o azyl, zapríčinili 13. októbra pád vlády.

V prieskume Gallupovho inštitútu zverejneného začiatkom novembra len 32 percent opýtaných uviedlo ako kľúčový problém imigráciu a iba 18 percent problematiku otázky azylu. Naopak, viac ako 60 percent opýtaných považovalo za hlavné problémy zdravotnú starostlivosť, ekonomické otázky a bývanie.

(tasr)