Vládnuca Sociálnodemokratická strana Rumunska (PSD) získala najviac hlasov v nedeľňajších parlamentných voľbách (vyše 23 percent), vyplýva z predbežných výsledkov po spočítaní zhruba 96 percent hlasov.
Výraznú podporu voličov však získali aj národniari a nacionalisti. Strany, ktoré ich zastupujú, získali celkovo podporu viac než 30 percent voličov. V porovnaní s voľbami v roku 2024 ide o výrazný nárast, keďže vtedy získali menej než desať percent hlasov.
Najvýraznejším subjektom v tomto bloku je Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR) so ziskom asi 18 percent. Patrí sem aj strana SOS a POT, ktoré majú vyše 7 percent a takmer 6 percent hlasov.
Liberáli majú takmer 15 percent, proúnijná centristická Únia za záchranu Rumunska zatiaľ presvedčila vyše 11 percent voličov a etnická maďarská strana UDMR získala 7 percent.
Euroatlantické sily majú zrejme dostatok hlasov na to, aby si v budúcom parlamente zabezpečili väčšinu, ktorá môže zostaviť silnú vládu, ktorá môže pokračovať v tradične silnej politike Rumunska, ktorá je pro-EÚ, pro-NATO a pro-Ukrajina.
Hlavnou témou bol možný triumf AUR
Podľa niektorých prognóz sa mala stať víťazom strana AUR, čo vyvolalo obavy z odklonu od prozápadného smerovania tohto 20-miliónového štátu, piatej najväčšej krajiny eurobloku a jedného z najmladších členov Európskej únie.
Ozrejmime, že strana AUR sa v minulosti zviditeľnila aj požiadavkou na zjednotenie všetkých Rumunov, čo zahŕňa aj spojenie s Moldavskom. Svoju agendu stavia na štyroch pilieroch: rodina, národ, kresťanská viera a sloboda. Charakterizuje ju aj odpor voči LGBT a gender ideológii. Podporuje NATO či Izrael a je kritická voči Rusku.
Tieto obavy Západu znásobovala skutočnosť, že v prvom kole prezidentských volieb pred týždňom nečakane triumfoval proruský pravicový kandidát Calin Georgescu, niekdajší člen AUR vylúčený pre svoje kontroverzné postoje.
Ústavný súd zatiaľ nepotvrdil výsledky tohto hlasovania a nariadil opätovné sčítanie hlasov. V pondelok rozhodne o žiadosti o anulovanie výsledkov. Rumunské úrady uviedli, že našli dôkazy o zasahovaní zo strany nepriateľských aktérov.
Môžu sa karty ešte zamiešať?
Približne 19 miliónov voličov vrátane tých žijúcich v zahraničí v nedeľu rozhodovalo o obsadení 330 kresiel v Poslaneckej snemovni a 136 kresiel v Senáte.
To, kto zostaví vládu, bude závisieť od toho, kto vyhrá prezidentské voľby, keďže prezident menuje premiéra a časový plán je nejasný.
(tod/tasr)