Ruská ruleta s bitcoinom: Ako Kremeľ rozohráva odvážnu kryptomenovú hru

Rusko v posledných mesiacoch výrazne zintenzívnilo svoje úsilie o vytvorenie alternatívneho platobného systému. Kľúčovým krokom bolo prijatie nového zákona, ktorý vstúpil do platnosti 1. novembra 2024 a stanovuje regulačný rámec na ťažbu kryptomien a medzinárodné platby v digitálnych aktívach.

Šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová potvrdila, že nový zákon umožní vybraným spoločnostiam sprostredkovávať medzinárodné platby, pričom centrálna banka si ponechá právomoc zakázať alebo obmedziť určité transakcie, ak by kryptomeny predstavovali hrozbu pre finančnú stabilitu.

Rusko je momentálne druhým najvýznamnejším ťažiarom bitcoinu na svete hneď po Spojených štátoch. V minulom roku ruské spoločnosti vyťažili bitcoin v hodnote približne 3,5 miliardy dolárov, zatiaľ čo tie v USA dosiahli métu okolo 9,5 miliardy dolárov.

S objemom vyťažených bitcoinov v hodnote 3,5 miliardy dolárov ročne má Rusko ako druhá najväčšia ťažobná veľmoc značné možnosti obchádzať sankcie. Vyťažené kryptomeny môže priamo použiť na medzinárodné platby alebo ich premeniť na iné meny cez burzy v spriatelených krajinách. Nový zákon z novembra 2024 tento proces ešte uľahčuje – vybrané spoločnosti môžu legálne sprostredkovávať medzinárodné platby v kryptomenách.

Ruská cesta k nezávislým platbám

Moskva systematicky buduje alternatívny platobný systém, ktorý by jej umožnil fungovať nezávisle od západných finančných štruktúr. Kľúčovým prvkom tejto stratégie je využívanie kryptomien a stablecoinov, ktoré by mohli poskytnúť spôsob, ako obísť medzinárodné sankcie a zachovať prístup ku globálnym trhom.

Ruský parlament schválil legislatívu povoľujúcu použitie kryptomien na medzinárodné platby v čase, keď krajina čelí silnému tlaku západných sankcií. Rusko plánuje vytvorenie dvoch kryptomenových búrz zameraných na stablecoiny, ktoré budú naviazané na čínsky jüan a kôš mien krajín BRICS.

„Experimentálny režim pre cezhraničné krypto platby by mal začať fungovať do konca tohto roka,“ potvrdzuje Nabiullinová. Táto stratégia však nesie značné riziká. Rusko už teraz čelí problémom s nedostatkom elektrickej energie v niektorých regiónoch, čo vedie k obmedzovaniu ťažby kryptomien.

Situácia je o to komplikovanejšia, že americké ministerstvo financií prostredníctvom svojho Úradu pre kontrolu zahraničných aktív tento rok zaradilo na čiernu listinu niekoľko kryptomenových spoločností a jednotlivcov, ktorí údajne pomáhali Rusku obchádzať sankcie.

Digitálny tanec s čínskym drakom

Rusko sa v súčasnosti nachádza v pretekoch s časom a technológiami. Popri podpore kryptomien Kremeľ paralelne vyvíja aj vlastnú štátnu digitálnu menu. Zatiaľ čo Čína už pokročila vo vývoji svojho digitálneho jüanu, s viac ako 200 miliónmi otvorených digitálnych peňaženiek a transakciami v hodnote 1,8 bilióna jüanov (približne 250 miliárd dolárov) je ruský digitálny rubeľ stále v počiatočných fázach.

Rusko je pritom nútené spolupracovať s Čínou v oblasti technologických riešení, čo môže viesť k ďalšiemu prehĺbeniu závislosti od jeho východného partnera. Táto závislosť sa už prejavuje v obchodnej sfére – podiel jüanu na moskovskej burze vzrástol z takmer nuly na 54 percent všetkých transakcií za posledné dva roky.

Tento trend má však aj svoje riziká. Analytici varujú, že príliš tesné naviazanie na čínsky finančný systém môže v budúcnosti limitovať ruskú schopnosť samostatne určovať jej menovú politiku. Navyše technologická závislosť od čínskych riešení môže skomplikovať prípadnú budúcu integráciu ruského digitálneho systému s inými menovými systémami.

Kremeľské digitálne sny narážajú na tvrdú realitu

Digitálny rubeľ bude na rozdiel od decentralizovaných kryptomien ako bitcoin plne pod kontrolou štátu – podobne ako klasický rubeľ, len v digitálnej podobe. Týmto dvojkoľajným prístupom sa Rusko snaží maximalizovať svoje možnosti v digitálnom finančnom priestore – kým kryptomeny mu pomáhajú obchádzať sankcie, digitálny rubeľ má posilniť kontrolu nad domácim finančným trhom.

Ruská stratégia však naráža aj na praktické prekážky. Banky budú musieť investovať stovky miliónov rubľov do IT systémov a bezpečnostnej infraštruktúry. Navyše prieskumy verejnej mienky ukazujú, že len 30 percent Rusov by malo záujem využívať digitálny rubeľ.

Významným problémom je aj otázka súkromia. Používatelia digitálneho rubľa budú musieť byť registrovaní na vládnej platforme Gosuslugi, čo vyvoláva obavy z možného zvýšeného štátneho dohľadu nad finančnými transakciami občanov. Ešte viac sa prehĺbili po tom, ako sa cez Gosuslugi začali doručovať elektronické povolávacie rozkazy.

Kremeľ tak stojí pred dilemou pripomínajúcou ruskú ruletu – buď sa mu podarí vytvoriť funkčný alternatívny platobný systém, ktorý pomôže obísť západné sankcie, alebo riskuje ďalšiu izoláciu a potenciálny kolaps svojich digitálnych ambícií. V stávke pritom nie je len budúcnosť ruskej ekonomiky, ale aj precedens pre budúce konflikty v digitálnej ére.