Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a riaditeľ SIS Pavol Gašpar informovali o možnej príprave teroristického útoku na kritickú infraštruktúru Slovenskej republiky, konkrétne na ropovod Družba. Riaditeľ Gašpar verejnosti ozrejmil, že SIS disponovala konkrétnymi spravodajskými informáciami o skupine ľudí, ktorá vyvíja sofistikovanú spravodajskú aktivitu zasahujúcu do samotnej bezpečnosti štátu.
Gašpar zdôraznil, že hoci ide o konkrétne poznatky, stále zostávajú iba v spravodajskej rovine, a teda nemajú využitie v trestnom konaní. Toto tvrdenie v praxi znamená, že ide skôr o operatívne zistenia od informátorov či iných zdrojov, a nie o súdom schválené odpočúvania či sledovania osôb, ktoré by boli využiteľné ako dôkaz v trestnom stíhaní.
Polícia zadržala a následne prepustila dvoch mužov
Polícia zadržala dvoch mužov podozrivých z prípravy teroristického útoku. Mužov ukrajinskej národnosti zadržali až po policajnej naháňačke a umiestnili do cely policajného zadržania. Polícia následne prehľadala unikajúce vozidlo aj iné priestory, no nenašla žiadne nebezpečné predmety, zbrane, výbušniny či čokoľvek, čo by naznačovalo terorizmus.
V zadržanom aute bol nájdený dron a pri iných prehliadkach mala polícia nájsť parochne, kukly či mapy kritickej infraštruktúry. Obhajca jedného zo zadržaných odmietol podozrenia z terorizmu a nájdený dron či iné predmety vysvetlil ako veci na súkromné využitie, pretože jeho klient je podnikateľ v kamiónovej preprave. Podľa obhajcu podozrivý muž sprístupnil kódy do elektronických zariadení a vysvetlil, na čo jednotlivé predmety slúžia.
Vzhľadom na nedostatok dôkazov, hoci aj pri tak závažnom podozrení, polícia prepustila oboch mužov na slobodu. Táto skutočnosť pritom ukazuje neuveriteľné zlyhanie bezpečnostných zložiek štátu pri možnom terorizme, na základe ktorého následne zasadala bezpečnostná rada štátu.
Podstatou práce polície či bezpečnostnej služby je predchádzať, zamedzovať, objasňovať a stíhať trestnú činnosť. Čím závažnejšia trestná činnosť je, tým obozretnejšie a profesionálnejšie by mali štátne zložky pristupovať k jej vyšetrovaniu. Terorizmus sa pritom v hierarchii trestných činov radí medzi najvyššie priečky nebezpečenstva pre spoločnosť.
Každá trestná činnosť by mala byť dôsledne monitorovaná a rozpracovávaná na dosiahnutie jedného z cieľov trestného konania, ktorým je objasnenie trestného činu. Tak to totiž štátnym orgánom ukladá zákon.
Polícia zasiahla bez toho, aby mala relevantný dôvod
V tomto prípade polícia prikročila k zadržaniu mužov bez toho, aby mala akékoľvek relevantné dôkazy o nezákonnom konaní. Prepustenie mužov podozrivých z terorizmu bez obvinení to iba potvrdzuje.
Samotné zadržanie podozrivých osôb je upravené zákonom a je možné ho vykonať iba v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Zväčša sa osobná sloboda obmedzuje na základe súhlasu prokurátora, ktorý už má zhromaždené dostatočné dôkazy na vznesenie obvinenia pre konkrétny trestný čin.
Zadržať osobu možno aj bez súhlasu prokurátora, ak bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, ak je potrebné zabezpečiť dôkazy alebo zabrániť osobe v páchaní trestnej činnosti či pri iných zákonom stanovených podmienkach.
Podozrivých mužov policajti nezadržali pri páchaní trestnej činnosti ani bezprostredne po nej nenašli žiadne dôkazy o jej páchaní a ani prokurátor nemal dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia.
Bezpečnostné zložky celkom určite zlyhali
Na celú udalosť možno nazerať v dvoch základných právnych rovinách.
Prvá rovina spočíva v pochybení bezpečnostných zložiek v tom zmysle, že sledovali a zadržali úplne nesprávne osoby, ktoré s terorizmom nemajú nič spoločné. Niekto im jednoducho poskytol nesprávne spravodajské informácie a polícia či SIS sledovala ľudí, ktorí nemali záujem ohroziť slovenský ropovod.
Túto tézu podporuje aj skutočnosť, že hoci podľa vyhlásenia riaditeľa SIS a ministra vnútra ide o väčšiu skupinu ľudí, ktorých monitorujú, polícia ani SIS nedokázali presvedčiť súdy o potrebe ich procesne použiteľného sledovania na trestné konanie. Súdy prípadné žiadosti zo strany orgánov činných v trestnom konaní buď zamietli pre nedostatočné podklady, alebo o ne služby vôbec nežiadali, lebo sami vedeli, že na sledovanie nemajú žiadny relevantný dôkaz.
V danom prípade sa potom verejnosť musí pýtať, čo vlastne bolo spúšťačom celej policajnej akcie so zadržaním. Ak polícia alebo bezpečnostná služba mala informácie, že sa páchatelia chystajú páchať terorizmus, ako je možné, že ich buď nijako neverifikovala, alebo, naopak, nenašla o terorizme žiadne dôkazy pri zadržaní?
Rovnako by verejnosť malo zaujímať, ako vôbec mohlo dôjsť k tomu, že bezpečnostné služby sa stali obeťou mylných informácií, ktoré k ničomu neviedli. Teda, že išlo buď o nesprávne osoby, alebo o osoby, ktoré v danom momente nemali nič podstatné pri sebe pre trestné konanie.
To odhaľuje závažné zlyhania v samotných postupoch pri zbieraní či vyhodnocovaní dát, prípadne ukazuje, ako ľahko možno tieto služby oklamať. Obmedzenie osobnej slobody na takmer štyri dni nevinným ľuďom pri podozrení z terorizmu je pritom z pohľadu práva samostatná kapitola.
Ak bola hrozba reálna, zásah bol zle naplánovaný
Druhá rovina spočíva v pochybení bezpečnostných zložiek, ktoré síce mali správne informácie o plánovaných útokoch, ale nevedeli ich spracovať spôsobom, aby odhalili a potrestali teroristov. To znamená, že mali zmonitorovanú skupinu ľudí, ktorá skutočne chcela odpáliť ropovod, ale zasiahli príliš skoro a bez toho, aby vedeli, čo tým vlastne získajú.
Aj v tejto rovine je úplne nepochopiteľné, že polícia alebo SIS nepožiadala súdy o príkaz na sledovanie, aby následné závery mohli pretaviť do obvinení. Ak boli informácie o útoku relevantné, ťažko si predstaviť súd, ktorý by nevydal príkaz na sledovanie osôb podozrivých z terorizmu. Treba pritom dodať, že z hľadiska práva je latka zásahov do základných práv pri trestnom čine terorizmu nastavená nižšie ako pri podozrení z iných trestných činov.
Samotný zásah je rovnako potrebné hodnotiť z hľadiska právnych možností zadržania osoby. Pri predpoklade, že skutočne išlo o oprávnene podozrivé osoby, je neuveriteľné, že polícia ich zadržala doslova pri ničom, aj keď ich sledovala.
Nie je známe, prečo pri terorizme nie je polícia schopná zakročiť v momente tesne pred spáchaním trestného činu alebo počas jeho prípravy, práve z dôvodu, aby boli zabezpečené dôkazy o daných úmysloch. V iných prípadoch jej to totiž celkom vychádza.
K neprípustnému úniku informácií pri zadržaní podozrivých možno prirátať aj otázku novinára na riaditeľa SIS Gašpara. Novinár sa pýtal, ako je možné, že o zadržaní podozrivých vedeli novinári, ktorí si natočili jeho priebeh. Ak to vedeli novinári, ťažko možno vylúčiť čo i len minimálnu mieru utajenia celej akcie voči iným záujmovým osobám.
To len podčiarkuje amatérsky prístup bezpečnostných zložiek k celému problému a zrejme aj vysvetľuje skutočnosť, prečo vlastne polícia nič kompromitujúce u podozrivých nenašla.
Možno sa stotožniť so záverom, že bezpečnostné služby nechceli riskovať „dotiahnutie“ teroristického útoku do neželaných rozmerov, no nemožno v žiadnom prípade akceptovať zásah, pri ktorom sú podozriví prepustení bez obvinenia, lebo sa nič nenašlo. Nejde pritom iba o to, že polícia predčasným zásahom zmarila potrestanie páchateľov.
Zákrok polície bez obvinenia varuje iných páchateľov
Problém je aj v tom, že polícia zásahom upozornila celú skupinu podozrivých osôb na to, že sú monitorovaní. Ak by to možní teroristi zo zásahu nedokázali vyvodiť, informoval ich o tom verejne riaditeľ SIS Gašpar na tlačovej konferencii. Nie je známe, prečo z taktických dôvodov nehovoril iba o dvoch konkrétnych páchateľoch, ale rozšíril informácie o sledovaní aj o ich kolegov.
Zadržaním dvoch členov skupiny bez toho, aby ich mohla ďalej polícia vypočúvať pre účely trestného konania z pozície obvinených takejto skupine ukázala, kde sú jej bezpečnostné nedostatky a varovala ju pred inými pochybeniami.
Podľa slov riaditeľa SIS pritom má ísť o sofistikovanú skupinu, ktorá si tak svoje plány útoku vie určite prepracovať spôsobom, aby v budúcnosti nedošlo k ich odhaleniu či zadržaniu jej členov. A to všetko pri podľa predstaviteľov štátu reálnej hrozbe, že ide o ľudí, ktorí chceli zásadným spôsobom narušiť bezpečnosť Slovenskej republiky.
Tibor Gašpar poskytol opačné informácie ako jeho syn
Poslanec Smeru Tibor Gašpar v relácii O 5 minút 12 ale prezentoval opačnú verziu udalostí, akú popisoval jeho syn Pavol Gašpar, riaditeľ SIS. Tibor Gašpar tvrdí, že polícia narazila na podozrivé auto, ktoré sa rozhodla zastaviť, čím odštartovala celý incident.
Takto opísaný skutok je ale v priamom rozpore s tým, čo tvrdil riaditeľ SIS na tlačovej konferencii s ministrom vnútra. Na nej totiž Pavol Gašpar verejnosti povedal, že dvaja zadržaní patria k dlhodobo monitorovanej skupine.
Nie je teda jasné, či platí tvrdenie o absolútnej nevedomosti bezpečnostných zložiek, ktorým sa náhodne podarilo zastaviť podozrivé auto, alebo policajná akcia a zadržanie dvoch mužov je výsledok monitorovania závadových osôb zo strany SIS.
Zároveň treba podotknúť, že ak by platila verzia Tibora Gašpara, celé trestné konanie voči dvom mužom by bolo od začiatku nezákonné. Polícia totiž nemôže len tak zastaviť auto, pretože sa jej zdá podozrivé. Tento záver opakovane potvrdili súdy vo svojej judikatúre, pričom takto nezákonné zastavenie má za následok aj nezákonnosť všetkých dôkazov získaných z tohto úkonu.
Namiesto potrestania údajných teroristov tak prišiel iba návrh na vyhostenie, ktorý bol podľa slov Tibora Gašpara aj realizovaný. Vyhostenie cudzinca pritom musí mať zákonný dôvod. Medzi tieto dôvody je okrem iných zaradené aj to, ak osoba predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
Daný dôvod ale musí byť podložený relevantnými dôkazmi. Bude teda zaujímavé sledovať, aké dôvody sa našli na vyhostenie, ale nestačili na vznesenie obvinenia.
Či už išlo o sledovanie a zadržanie nesprávnych ľudí, alebo neakceptovateľné zlyhanie pri načasovaní zásahu voči reálnym páchateľom, jedna vec je istá. Teroristi môžu ostať pokojní. Týmto prípadom totiž štát ukázal, že aj v prípade ich zadržania sú o pár dní na slobode.