Trump mieni fakticky znemožniť vstup na americký trh firmám tých krajín, ktoré by azda chceli buď rozvíjať nejakú novú menu ako alternatívu dolára, alebo urobiť takú alternatívu z niektorej z existujúcich mien, napríklad tej čínskej.
Tento rok sa vrcholný samit spomínaného zoskupenia krajín BRICS konal v ruskej Kazani, zhruba dva týždne pred zvolením Trumpa za prezidenta USA. Ruský prezident Vladimír Putin na najväčšom medzinárodnom stretnutí na ruskom území od začiatku invázie na Ukrajinu privítal viac ako tridsať hláv štátov a tiež napríklad šéfa OSN Antónia Guterresa. Zúčastnil sa čínsky prezident Si Ťin-pching či indický premiér Naréndra Módí.
Skupina BRICS združuje krajiny často zaradené medzi rozvíjajúce sa trhy. Akronym BRIC – označujúci Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu – použil ako prvý pred 23 rokmi Jim O’Neill, niekdajší ekonóm investičnej banky Goldman Sachs.
Vtedy, v roku 2001, išlo o neformálne označenie krajín, ktoré spájala jednak relatívne ranná fáza rozvoja trhovej ekonomiky, ako aj pomerne silná rastová dynamika a vyhliadka na čoraz vyšší, ba nakoniec, do roku 2050, až dominantný podiel na svetovej ekonomike. Spája ich teda aj určitý vyžadovateľský status vo vzťahu k tradičným trhovým ekonomikám Západu, ktorý však možno vztiahnuť nielen k hospodárskej oblasti, ale – ako sa neskôr ukázalo – aj k samotnej oblasti geopolitickej.
Od roku 2009 a vtedajšieho prvého samitu v ruskom Jekaterinburgu sa potom už formálne schádza skupina krajín BRICS, pričom pridané „S“ značí Juhoafrickú republiku. Zvlášť od spomínanej ruskej invázie na Ukrajinu roku 2022 sa niektorí – vrátane ruskej propagandy – snažia skupinu vykresliť ako geopolitickú protiváhu Západu, dokonca až ako spojenca Ruska.
V skutočnosti je skupina BRICS značne záujmovo roztrieštená. Ako poznamenáva sám duchovný otec jej označenia, spomínaný O'Neill, nie je jasné, čím iným je vlastne táto skupina ako len klubom, ktorého členom nie sú Spojené štáty.
Záujmová rozpoltenosť krajín skupiny BRICS bola napokon viditeľná aj v súvislosti so spomínaným samitom v Kazani. Rusko chcelo diskutovať možné obmedzovanie závislosti zúčastnených krajín na dolári a západnom finančnom systéme. Kremeľ by bol rád, aby dolár v medzinárodnom platobnom styku výraznejšie nahrádzala napríklad čínska mena jüan.
Samotná Čína sa už však k úvahám o dedolarizácii stavia zdržanlivejšie. Pre Indiu je napríklad ťažko predstaviteľné, že by sa roly náhrady dolára mala zhostiť práve čínska mena. Spojené arabské emiráty, ďalší účastník samitu, zasa skupinu BRICS vôbec nemienia chápať ako protiváhu alebo vyzývateľa Západu, pretože so Západom, vrátane USA, chcú udržiavať veľmi dobré vzťahy.
Po minulotýždňovej Trumpovej vyhrážke stopercentným clom, ako odplata za snahu o dedolarizáciu, možno očakávať ešte zdržanlivejší postoj prevažnej väčšiny krajín BRICS k nej. Pre Rusko určite nejde o vítanú správu. Na rozdiel od ostatných krajín BRICS je krajina medveďa od dolárového finančného systému z veľkej časti odstrihnutá už teraz, takže ako jediná nemá veľmi čo stratiť.
Spojené štáty navyše Rusku minulý mesiac zasadili ďalšiu ranu, keď sa rozhodli sankcionovať Gazprombanku. Tá doteraz sankcionovaná nebola, pretože sa Spojené štáty obávali, že by takýto krok mohol otriasť európskym energetickým trhom. Prostredníctvom Gazprombanky totiž európske krajiny platia Rusku za dodávky energií. Jej sankcionovanie teda ohrozuje najmä vývoz ruského plynu, čo má teraz leví podiel na fatálnom oslabovaní rubľa voči doláru.
Od Trumpovho zvolenia začiatkom novembra stratil rubeľ voči americkému doláru suverénne najviac zo všetkých mien sveta, a to 8,2 percenta.
Výrazné slabnutie rubľa môže ešte zvýšiť ruskú infláciu. Tá teraz predstavuje oficiálne zhruba deväť percent. Pri zahrnutí iba produktov, ktoré Rusi bežne využívajú, však „inflácia radového Rusa“ dosahuje až takmer tridsať percent. Ruská centrálna banka tak na svojom zasadnutí v tomto mesiaci bude musieť zvýšiť základnú úrokovú sadzbu z existujúcej, už aj tak vysokej úrovne 21 percent na hodnotu 23 percent. Takto zvýšená už aj tak dusivo vysoká úroková sadzba ďalej zvýši pravdepodobnosť, že ruská ekonomika upadne do recesie. Tej doteraz prekvapivo odoláva, a to napriek silným západným sankciám.
Recesia sa Rusku vyhýba najmä vďaka prechodu na režim vojnovej ekonomiky a masívnym výdavkom na zbrojenie a armádu, ktoré majú dosahovať zhruba tretinu celkových verejných výdavkov Ruska. Mohutné verejné výdavky na zbrojenie však prilievajú olej do inflačného ohňa, takže práve tie zvyšujú pravdepodobnosť vzniku recesie, pričom súčasne dochádza k obmedzovaniu výdavkov na školstvo, zdravotníctvo či rozvoj infraštruktúry.
Istou oporou tak Rusku zostáva aspoň jednoduchý fakt nespochybniteľného rastu globálneho ekonomického významu krajín skupiny BRICS. Ich doterajších deväť členov – na uvedenom samite v Kazani sa zoskupenie rozšírilo o ďalšie krajiny – predstavuje 26 percent svetového hrubého domáceho produktu. Na porovnanie, skupina siedmich najvýznamnejších (západných) ekonomík G7, reprezentuje 44 percent svetového HDP.
Pritom však roku 2001 mali krajiny BRICS podiel len zhruba desaťpercentný, zatiaľ čo G7 viac ako šesťdesiatpercentný. Do roku 2029 krajiny BRICS náskok štátov G7 ďalej stiahnu, keď na ne budú strácať už len zhruba desať percentuálnych bodov – G7 majú mať zhruba 40-percentný podiel, zatiaľ čo krajiny BRICS podiel približne 30-percentný.
Začiatkom minulého desaťročia aj krajiny BRICS prekonali svojím podielom na svetovej ekonomike členské štáty Európskej únie, ktorých podiel na svetovej ekonomike odvtedy klesol na terajších menej ako dvadsať percent.
Aj napriek ekonomickému rozmachu sú krajiny BRICS stále silno závislé na dolárovom finančnom systéme. Teraz budú sledovať, ako veľmi Rusko „zabolí“ ďalší krok v jeho postupnom odpájaní od neho, čo sa fakticky začalo už v prvých dňoch po invázii na Ukrajinu. Nebude to zrejme pekný pohľad. Spoločne s Trumpovou hrozbou stopercentným clom ich zrejme presvedčí, aby aspoň na štyri roky ďalšie možné myšlienky na dedolarizáciu dali naozaj dôsledne „k ľadu“.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.