Francúzsky premiér Michel Barnier uviedol, že je to potrebné na zabezpečenie stability v čase hlbokých politických rozporov.
Týmto rozhodnutím zároveň vystavil svoju vládu hlasovaniu o vyslovení nedôvery.
„Teraz je na vás, aby ste rozhodli, či naša krajina bude mať finančný zákon, ktorý bude zodpovedný, nevyhnutný a užitočný pre našich francúzskych krajanov, alebo či vstúpime na nezmapované územie,“ povedal premiér poslancom v parlamente.
Poslankyňa Národného združenia (RN) Marine Le Penová dala Barnierovi do pondelka popoludnia ultimátum, aby v návrhu rozpočtu sociálneho zabezpečenia vyhovel požiadavkám a pripomienkam RN. Ak to neurobí, poslanci RN podporia návrh na vyslovenie nedôvery jeho vláde, čo by viedlo k jej pádu.
Aj predsedníčka poslaneckého klubu Nepoddajné Francúzsko (LFI) Mathilde Panotová reagovala, že jej strana podá návrh na vyslovenie nedôvery vláde. „V stredu dostane oboje, potupu aj hlasovanie o nedôvere,“ povedala Panotová. Dodala, že tento krok umožní Francúzsku vyjsť z „politickej slepej uličky a politického chaosu“.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval Barniera v septembri, aby prelomil patovú situáciu po voľbách a pokúsil sa riešiť narastajúci deficit v štátnom rozpočte. Vládny návrh úsporného rozpočtu bol však kritizovaný, čo vystupňovalo napätie v dolnej komore parlamentu. Lídri opozície tvrdia, že Barnierove ústupky vrátane zrušenia zvýšenia dane z elektriny nie sú dostatočné. Le Penová obvinila Berniera z ignorovania požiadaviek jej strany.
Barnier v pondelok využil ústavný článok 49.3, ktorý umožňuje vláde prijímať právne predpisy bez hlasovania poslancov. Vláda sa však musí podrobiť hlasovaniu o vyslovení nedôvery.
Na to, aby Barnierova vláda toto hlasovanie prežila, sa poslanci RN musia zdržať hlasovania. Ak by v dôsledku hlasovania parlamentu Barnierova vláda padla, stala by sa najkratšie vládnucou v dejinách francúzskej Piatej republiky. Zároveň by išlo o prvé úspešné hlasovanie o nedôvere od neúspechu Georgesa Pompidoua v roku 1962.
(tasr, afp)