Joe Biden navštívil Angolu počas svojej prvej cesty do subsaharskej Afriky ako prezident

Cieľom jeho cesty je zdôrazniť ambície USA v Afrike v súvislosti s významnými investíciami zo strany Číny.

Joe Biden. Foto: TASR/AP Joe Biden. Foto: TASR/AP

Šéf Bieleho domu, ktorý 20. januára 2025 odovzdá funkciu staronovému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, sa v utorok v hlavnom meste Luanda stretne s angolským prezidentom Joaom Lourencom a vystúpi s prejavom v Národnom múzeu otroctva (MNE).

V stredu má Biden naplánovanú cestu do Lobita, prístavného mesta vzdialeného približne 500 kilometrov južne od Luandy.

Prístav je srdcom koridoru Lobito, rozsiahleho medzinárodného infraštruktúrneho projektu, na ktorý Angola získala pôžičky od USA aj od EÚ. Ide o 1 300 kilometrov dlhú železničnú trať spájajúcu Konžskú demokratickú republiku (KDR) a Zambiu – vnútrozemské krajiny bohaté na nerastné suroviny – s angolským prístavom Lobito nachádzajúcim sa na pobreží Atlantického oceánu.

Biden pri vlaňajšom stretnutí s Lourencom v Bielom dome označil tento projekt za „historicky najväčšiu železničnú investíciu Spojených štátov v Afrike“. Projekt je súčasťou geopolitického boja medzi USA a Čínou, ktorá okrem toho, že do regiónu masívne investuje, vlastní aj bane v KDR a Zambii.

Angolská vláda v súvislosti s Bidenovou návštevou vyhlásila na tretí a štvrtý december pracovné voľno a v Luande, meste s približne 9,5 miliónmi obyvateľov, zaviedla prísne bezpečnostné opatrenia.

„Ide o historickú návštevu nielen preto, že je to prvýkrát, čo prezident USA navštívi Angolu, ale aj preto, že skutočne symbolizuje prioritu prezidenta Bidena posilňovať globálne spojenectvá a partnerstvá, ako aj náš strategický prístup, pokiaľ ide o politiku USA voči Afrike,“ povedal poradca Bieleho domu pre komunikáciu v oblasti národnej bezpečnosti John Kirby.

Biden návštevou Angoly plní sľub z roku 2022, že zavíta do tejto krajiny bohatej na ropu, kde nezamestnanosť mladých dosahuje 58 percent. Od roku 2017 sa vzťahy USA a Angoly zlepšili, no ľudskoprávne skupiny kritizujú rastúce represie, pri ktorých polícia podľa Amnesty International zabila najmenej 17 demonštrantov.

(tasr)