Funkcie pre poslancov môžu mať skutočne trestnoprávnu dohru

Trojica poslancov okolo Rudolfa Huliaka po politických nezhodách odmietla spolupracovať s vládnou väčšinou tak, ako si to stanovili na začiatku volebného obdobia. Vzhľadom na tesnú vládnu väčšinu v parlamente je zo strany vládnych predstaviteľov vyvíjaná snaha urovnať vzájomné rozpory pre stabilitu vlády.

Nejasné politické vymedzenie v prípade rôznych hlasovaní tejto trojice poslancov otvára dvere k presadzovaniu rôznych dohôd zo strany poslancov, ktoré však môžu napĺňať aj trestnoprávnu zodpovednosť. V danej veci sa spomína najmä prideľovanie rôznych rezortov či funkcií výmenou za spokojnosť poslancov.

Úrad vlády varoval pred trestnou zodpovednosťou

Úrad vlády v tejto veci vydal stanovisko, podľa ktorého sa musia huliakovci vrátiť do klubu SNS, inak by rokovania s nimi mohli zakladať podozrenia z trestnej činnosti. Ak by totiž boli nejaké výhody poskytnuté poslancom okolo Huliaka ako členom SNS, mohlo by ísť o konanie označené ako napĺňanie programového vyhlásenia vlády, prípadne zabezpečovanie riadneho výkonu rozdelených rezortov medzi stranami vládnej koalície, na ktoré majú nárok.

Poskytovanie výhod nezaradeným poslancom výmenou za ich špecifické hlasovania by už nebolo možné podradiť pod napĺňanie programu koalície, pretože títo poslanci by neboli jej členmi. Vyvstávali by legitímne otázky, prečo inak nepriateľsky naladení poslanci zrazu hlasovali s vládnou väčšinou, a či nehlasovali daným spôsobom iba pre poskytnutú výhodu.

Vyjadrenia o kupčení s hlasmi mal po vystúpení trojice poslancov z klubu SNS aj premiér Robert Fico. Ten pohrozil nasadením tajných služieb na monitorovanie možnej korupcie pri snahe ovplyvňovať hlasovanie odídencov.

Robert Fico (Smer-SD). Foto: Martin Baumann/TASR

Táto situácia skutočne otvára polemiku o tom, kedy ešte možno označiť dohody medzi poslancami o jednotnom politickom postupe za klasický výkon poslaneckého mandátu, a kedy už ide o neprípustné konanie za hranicou zákona.

Trestný zákon totiž korupciu okrem iného definuje aj ako poskytnutie úplatku alebo nenáležitej výhody s úmyslom ovplyvniť výkon právomocí verejného činiteľa. Trestným je teda sľúbiť alebo poskytnúť poslancovi nejaké zvýhodnenie jeho postavenia alebo jemu blízkym osobám za to, že bude hlasovať podľa predstáv toho, kto ponúka túto výhodu.

V tomto smere dosiahli huliakovci istý typ dohody, pri ktorej hlasovaním podporili zákon o štátnom rozpočte na rok 2025. Rudolf Huliak žiadal prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k rozpočtu po 150-tisíc eur pre rybárov, včelárov a poľovníkov, čo ale nebolo zo strany poslancov schválené. Namiesto toho by mali peniaze pre dané profesie putovať z rezortu životného prostredia.

Totožný prípad v Českej republike riešil súd

Odpoveď, kde je hranica medzi korupciou a politikou, pritom možno nájsť v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý sa zaoberal podobnou situáciou českých poslancov pod spisovou značkou 8 Tdo 336/2024.

Najvyšší súd posudzoval dovolanie bývalého predsedu českej vlády Petra Nečasa a bývalého námestníka ministerstva poľnohospodárstva ČR Romana Bočka, ktorí boli ako spolupáchatelia odsúdení za trestný čin podplácania.

Český expremiér Petr Nečas. Foto: Facebook/Petr Nečas

Český trestný zákonník považuje za podplácanie okrem iných aj situáciu, keď osoba ponúkne, sľúbi alebo poskytne neoprávnenú výhodu inej osobe v súvislosti s výkonom jej právomocí.

Český predseda vlády ponúkal funkcie za hlasovanie

Podľa skutkových zistení sa bývalý predseda vlády ČR spolu s ďalšími obvinenými podieľal na ponuke funkcií v spoločnostiach, ktorých majoritným akcionárom je Česká republika, alebo v iných štátnych orgánoch trom poslancom, čím sa mala zabezpečiť ich podpora, teda hlasovanie za vládny návrh zákona.

Zásadným aspektom bola povaha týchto ponúk. Išlo o sľub zabezpečenia pozícií, na ktoré by poslanci bez súhlasu premiéra nemali právny nárok a bez jeho zásahu by ich nemuseli získať.

Táto ponuka zo strany premiéra Nečasa s cieľom zabezpečiť si dostatok hlasov pre vládne zákony teda nebola súdmi chápaná ako štandardná politická dohoda, ale ako dohoda s cieľom dosiahnuť neoprávnené osobné výhody. Kľúčovým prvkom bola objektívna možnosť získania daných pozícií poslancami až po zásahu premiéra Nečasa.

Politická dohoda mimo rámca je neprípustná

Rovnako dôležitou právnou otázkou pre posúdenie súdu bolo, či tieto funkcie predstavovali „výhodu“ a či boli ponúknuté „v súvislosti s výkonom právomoci poslanca“. Podľa súdu prvého stupňa išlo o konanie, ktoré prekročilo rámec politických dohôd. Funkcie boli ponúknuté ako osobná výhoda, na ktorú by poslanci bez politickej dohody nemali právny nárok.

Odvolací súd potvrdil úvahy súdu prvého stupňa, že takáto dohoda narúša integritu politického rozhodovania. Súd poukázal na to, že princíp demokratického fungovania vyžaduje, aby politické rozhodnutia vychádzali zo slobodného výkonu poslaneckého mandátu. Ak je rozhodovanie motivované osobnými výhodami, hrozí, že verejný záujem bude potlačený v prospech súkromných záujmov.

So záverom odvolacieho súdu sa stotožnil aj Najvyšší súd ČR. Kľúčovým argumentom pri rozhodovaní bolo, že ponúknutie funkcií poslancovi za podporu legislatívneho návrhu nemožno považovať za politickú dohodu, ale za formu korupcie, ak je cieľom osobný prospech, a nie politický zámer.

Najvyšší súd ČR potvrdil korupciu

Najvyšší súd v rámci dovolania preskúmal, či skutky odsúdených naplnili znaky trestného činu podplácania podľa českého trestného zákonníka. Dovolací súd potvrdil, že takéto konanie môže byť kvalifikované ako korupčné, ak dochádza k sľubovaniu neodôvodnených výhod výmenou za hlasovanie. Súd zároveň zdôraznil, že aj neformálne dohody mimo parlamentnej pôdy, ak majú za cieľ zabezpečenie výhod, môžu byť považované za korupčné konanie.

Súd odmietol argumenty odsúdených, že išlo o politické dohody medzi poslancami. Jednoznačne vysvetlil, s odkazom na predchádzajúcu súdnu prax, že úplatok nemusí spočívať len v plnení, ktoré možno vyjadriť v peniazoch, ale aj v akomkoľvek inom plnení alebo výhode. Takáto výhoda môže byť sľúbená, ponúknutá alebo poskytnutá v súvislosti s konkrétnou záležitosťou verejného záujmu, pričom touto záležitosťou môže byť aj pôsobenie v zastupiteľských orgánoch a hlasovanie v nich.

Úplatkom teda môže byť aj ponuka určitého plnenia, funkcie alebo inej výhody, a to dokonca aj s cieľom dosiahnuť vzdanie sa už získaného poslaneckého mandátu. Úplatkom môže byť aj výhoda nesúvisiaca s priamym majetkovým obohatením, ako je napríklad obsadenie nehonorovanej funkcie.

Získanie funkcie bez riadneho dôvodu je problém

Podstatou nedôvodnej výhody je jej právna bezdôvodnosť. Teda skutočnosť, že ju v tomto prípade mal poslanec získať bez skutočného nároku. Okrem toho môže nedôvodná výhoda spočívať aj v tom, že je v rozpore s inými právnymi predpismi.

Ak politik prijme takúto výhodu a na jej základe urobí politické rozhodnutie, ktoré by inak neurobil, dochádza podľa názoru dovolacieho súdu k narušeniu odôvodneného očakávania voličov a verejného záujmu na voľnej politickej súťaži.

Voľná súťaž politických strán predstavuje tak zásadnú hodnotu pre spoločnosť, že ju treba považovať za jeden zo základných a nezmeniteľných princípov demokratického právneho štátu v zmysle Ústavy.

Dovolací súd odkazoval aj na nález Ústavného súdu ČR pod sp. zn. II. ÚS 1969/10, kde sa zdôrazňuje, že slobodná súťaž politických strán a všeobecne politických síl, ktorá zahŕňa aj ústavnú požiadavku rešpektovania a dodržiavania princípov vnútornej demokracie politických strán, je základným predpokladom fungovania demokratického právneho štátu. Narušenie týchto princípov vedie k strate dôvery spoločnosti v politickú kultúru.

Nedôvodné prideľovanie funkcií podporuje oligarchiu

Dovolací súd pri neprípustnosti poskytovania neoprávnených výhod politikom spomenul aj mimoriadne negatívny trend „kartelizácie“ a nadmernej oligarchizácie politických strán, pri ktorých dochádza k nežiaducemu prepojeniu (kartelov) politických strán so štátom a k prehlbovaniu klientelistických väzieb medzi politickými stranami či ich členmi a rôznymi súkromnými subjektmi, najmä podnikateľskými. Tieto strany, prostredníctvom svojich nominantov a volených zástupcov, potom môžu slúžiť ako nástroje na presadzovanie súkromných záujmov týchto subjektov.

Tieto procesy vedú k odklonu politických strán od ich pôvodných funkcií, ako sú presadzovanie spoločenských záujmov, mobilizácia a socializácia spoločnosti či účasť na správe verejných záležitostí.

Výsledkom je narušenie slobodnej súťaže vnútri politických strán (netransparentný výber kandidátov, tajné predvolebné dohody) aj navonok (netransparentné financovanie politických strán, volebné podvody). Tieto javy negatívne ovplyvňujú politický systém, spochybňujú jeho legitimitu a narúšajú jeho fungovanie.

Najvyšší súd ČR preto zamietol dovolanie premiéra Nečasa a námestníka ministra Bočka, čím potvrdil odsudzujúce rozsudky u oboch korumpujúcich politikov.

Hoci ide o rozhodnutie českého Najvyššieho súdu, jeho závery možno vzhľadom na totožnú právnu úpravu aplikovať aj v podmienkach slovenského právneho priestoru. Nie je vôbec výnimkou, že slovenská judikatúra či súdy často odkazujú práve na svojich českých kolegov pre kvalitu tamojších rozhodnutí.

Ako príklad možno uviesť český judikát o odškodňovaní nezákonne väznených osôb konkrétnou sumou deň väzby, keďže slovenské súdy nedokázali vyprodukovať vlastné závery k danej problematike napriek častým žalobám v tejto oblasti, a iba konštantne odkazujú na dané rozhodnutie českých súdov v slovenských súdnych sporoch.

Najvyšší súd tak stanovil hranice medzi politickou dohodou a neprípustným ovplyvňovaním politickej súťaže. S odkazom na zrozumiteľne vysvetlené závery poukázal na to, ako by takéto praktiky kupovania poslancov funkciami mohli nakoniec priviesť demokraciu k oligokracii.