Zatiaľ čo sa v rámci rodovej politiky protežujú marginalizované skupiny, progresívna ľavica veľmi rada zatvára oči pred tými obeťami, ktoré nezapadajú do jej vlastného programu, pretože ukazujú na údajne „nesprávnych“ páchateľov. Nie všetky ženy s tým však súhlasia. A teraz sú voľby za rohom.
Je úžasné, čo všetko ženy v Nemecku znášajú alebo o čom mlčia. Bojíte sa ísť večer sama von? Preboha! To sa nehovorí! To by len nahrávalo pravicovému príbehu o tom, že nekontrolovaná imigrácia do našej krajiny robí život žien neistejším. A čo ak vašu dcéru v škole šikanujú, pretože nenosí šatku a neoblieka sa „cudne“? Hlavne nič nikomu nepovedzte, mohlo by sa to vykladať ako xenofóbia alebo dokonca ako „islamofóbia“. Vraždy nožom a skupinové znásilnenia zo strany migrantov? To nie je nič výnimočné, to sa dialo vždy. Vieme, že muži sú takí. Je to všetko lož? To si môžete byť istí, že áno.
A pokiaľ ide o feministky, opakovane z nich má človek pocit, že mnohé z nich by sa radšej zastávali práv archaických a mizogýnnych kultúr v mene „kultúrnej rozmanitosti“ než žien, ktoré sú v nich utláčané. Napríklad skutočnosť, že teroristi z Hamasu 5. októbra 2023 znásilnili, zavraždili alebo vzali ako rukojemníčky stovky izraelských žien, nevyvolala v Nemecku žiadne kolektívne pobúrenie.
Dokonca aj pri príležitosti tohtoročného Oranžového dňa boja proti násiliu páchanému na ženách 25. novembra 2024 výkonná riaditeľka OSN pre ženy, jordánska diplomatka Sima Bahousová spomenula rukojemníčky len vo vedľajšej vete, a to na celé tri sekundy. Aj v Nemecku sa pozornosť sústredila predovšetkým na problém „domáceho násilia“, samozrejme, bez toho, aby bolo povedané, v ktorých domácnostiach sa vyskytuje obzvlášť často alebo dokonca štandardne.
Keď „ženu“ postretne „transfóbia“
Horšie ako to, čo sa stalo ženám v Izraeli a stále sa deje rukojemníkom v Gaze, je zjavne to, keď „ženu“ postretne „transfóbia“. V týchto definíciách sú „transfóbmi“ všetci tí, ktorí nesúhlasia s dnes už oficiálnou vládnou tézou, že každý, kto má chuť, si môže zmeniť pohlavie.
V Nemecku na to od 1. novembra stačí „sebaurčenie“, t. j. vlastná definícia vlastného pohlavia. Ženy sa môžu stať mužmi, ak majú chuť, a muži sa môžu stať ženami. Čoraz častejšie sa deje zmena pohlavia bez nepríjemných lekárskych zásahov na operačnom stole, stačí totiž vyhlásenie na úrade. Ako povedala nemecká ministerka pre rodinu Lisa Paus zo strany Zelených: „Transženy sú ženy.“
Každý, kto o tom pochybuje, pocíti nespútaný hnev translobby. Niekto ako milionárka, spisovateľka J. K. Rowlingová, možno dokáže prijať to, čo sa na ňu verejne a v médiách valí s nadhľadom, keďže v tejto téme zostala tvrdohlavá: existujú len muži a ženy. Bodka. Rowlingová je kvôli tomu už roky vystavená útokom, a to aj zo strany niektorých hercov, ktorí sa stali bohatými a slávnymi vďaka filmom o Harrym Potterovi.
Byť „transfóbny“ je zrejme ten najhorší zločin, akého sa v dnešnej dobe môžete dopustiť, povedať očividné skutočnosti si vyžaduje odvahu.
A očividné je to, že každý, kto sa narodí ako muž, bez ohľadu na to, ako žensky sa cíti, je fyzicky nadradený akejkoľvek biologickej žene. Stačí si vypočuť bývalého desaťbojára Brucea Jennera, ktorý teraz žije ako „Caitlyn“ Jenner. „Transžena“ so zlatou olympijskou medailou si dal za úlohu chrániť ženský šport pred podobnými, ako je on sám. „V ženskom športe nemôžu súťažiť biologickí chlapci.“
Žiadna hormonálna terapia na svete nedokáže zvrátiť to, čo s mužským telom urobí puberta. Transžena „Lia“ Thomasová má napríklad väčší kardiovaskulárny systém, dlhšie ruky a nohy a viac svalovej hmoty ako biologické ženy. „Lia Thomasová“ nie je žena. Ako plavec nikdy neplával na svetovej úrovni a úspešným sa stal až vtedy, keď začal tvrdiť, že je žena. Len nedávno to Svetová plavecká federácia prestala akceptovať a zakázala mu účasť na ženských súťažiach.
Takže „transženy“ sú v ženskom športe neporaziteľné – nie nadarmo rozlišujeme medzi ženským a mužským športom. A môžu byť pre ženy fyzicky nebezpečné. Na súťaž v boxe na olympijských hrách, v ktorej Alžírčanka Imane Khelif získala zlatú medailu po tom, ako porazila všetky svoje konkurentky, bol strašný pohľad. Lekárske správy medzitým potvrdili, že Khelifová nemá vaječníky ani maternicu, ale má vnútorné semenníky. Zjavne teda nie je ani ženou.
Hoci v skutočnosti sú to najmä dospievajúce dievčatá, ktoré sa chcú stať mužmi, sú to oveľa častejšie dospelí muži predstierajúci, že sú ženami, ktorí sú medializovaní. A nikoho, kto sa bližšie pozrie na jeden či dva takéto prípady, by nemalo prekvapiť, že títo obzvlášť hlasní muži sú v médiách obviňovaní aj z iných motívov ako len z nevinnej túžby po vlastnom dobrom pocite a živote bez diskriminácie.
Keď chce ísť muž do ženskej sauny či fitnescentra
Niektorí muži v Nemecku dokonca prekonávajú kilometre, aby ich konečne pustili do ženských sáun alebo fitnescentier. Ako napríklad „Laura Hannah“ Holstein, človek, ktorý sa po prvých právnych sporoch stále môže beztrestne nazývať mužom, keďže sa ako muž narodil.
„Laura“ chcel cvičiť vo fitcentre pre ženy v meste Erlangen. Prevádzkovateľka ho odmietla. „Laura“ však potom našiel podporu u oficiálnej splnomocnenkyne nemeckej vlády pre boj s diskrimináciou, ktorá od posilňovne požadovala zaplatenie odškodného.
Prípad sa stal škandálom, pretože prevádzkovateľka posilňovne sa bránila a prípad medializovala. Teraz „Laura Hannah“ stále nesmie do ženského fitnes štúdia, ale bavorský futbalový zväz ju prijíma s hlasnými fanfárami, aby hádajte čo? – aby hrala so ženami (!). Vždy sa nájde zväz, ktorý si chce vylepšiť imidž v mene práv LGBTQ namiesto toho, aby sa staral o férovosť voči ženám v športe.
Ďalší príklad. Začiatkom roka 2024 sa väzenkyne v ženskej väznici v Chemnitzi listom sťažovali na sexuálne obťažovanie, naliehanie a sebaukájanie na chodbe cely zo strany „ženy“ s penisom, ktorá s nimi žila vo väznici. Odvtedy bola premiestnená do mužskej väznice, ale bolo potrebné prekonať množstvo byrokratických prekážok a vzhľadom na nový právny stav v Nemecku sa stane štandardom, že „transženy“ budú automaticky posielané do ženskej väznice.
Prečo sa tak málo žien bráni proti takémuto arogantnému správaniu mužov, ktorí sa nazývajú ženami? Prečo najmä feministky akceptujú, že muži si razia cestu do bezpečných priestorov, šatní a ženských domén, za ktoré kedysi bojovali? Kedysi sa muž nesmel v nemeckom ženskom kníhkupectve objaviť ani ako zákazník a dnes stačí, aby urobil vyhlásenie, a už je v ženskom útulku alebo ženskom väzení?
Aspoň niektorí sa prebudili. Mnohé ženy si teraz uvedomili nespravodlivosť a nebezpečenstvá, ktoré zrejme nevadili politikom, ktorí takéto zákony prijali. Čoskoro môže nastať koniec tolerancie.
Nové feministické skupiny, ako napríklad aliancia „Frauenheldinnen“, bojujú otvorenými listami a demonštráciami proti oficiálnym vládnym orgánom, ako je napríklad spomínaná antidiskriminačná komisárka, ktorá je označovaná za „nepriateľku žien“, ktorá zneužíva svoj úrad.
Aj Reem Alsalemová, osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie páchané na ženách a dievčatách, sa tiež opakovane a rozsiahlo vyjadrila proti nemeckému „zákonu o sebaurčení“, ktorý je pre ženy a dievčatá katastrofálny. Demonštrácia 1. novembra v Berlíne proti nemeckému „zákonu o sebaurčení“ o zmene pohlavia získala medzinárodnú podporu.
Nová iniciatíva so širokou „feministickou kampaňou“ s názvom „Čo je to žena?“ práve začína v čase nemeckej parlamentnej volebnej kampane. Iniciátorky v otvorenom liste vysvetľujú: „Ak pre vás moje pohlavie nie je dôležité, nebudete zvolení ani vy mnou.“ Argumentujú tým, že politici, ktorí popierajú realitu z ideologických dôvodov tým, že vyhlasujú mužov za ženy, nie sú dôveryhodní ani v iných otázkach. Touché.
Ženy teraz vedia, za čo nehlasovať
A ženy v Nemecku v týchto dňoch posielajú svojim politikom ďalší odkaz, najmä SPD, ktorej političky sa nezaujímajú o problémy a potreby svojich vlastných voličov, ale viac ich zaujímajú otázky identity. Kamala Harrisová neuspela v prezidentských voľbách v USA, pretože sa viac sústredila na kultúrne otázky, ako sú napríklad otázky transrodových osôb, než na podporu strednej triedy. Každý, kto staví na mŕtveho „transkoňa“ v Nemecku, neuspeje ani tu.
Mimochodom: 74 percent opýtaných žien v Nemecku si myslí, že genderový jazyk je „jednoznačne zlý“. Inými slovami: s touto identitárnou okázalosťou sa nedá vyhrať ani kvetináč, nieto ešte voľby.
V USA voliči a predovšetkým voličky práve ukázali, čo si o tom myslia. Začínajú si to uvedomovať aj nemeckí politici? Zelení a SPD pravdepodobne nie. To však nemusí byť na škodu, pretože ženy teraz vedia, za čo by nemali hlasovať.