Cora Stephan

Zatiaľ čo sa v rámci rodovej politiky protežujú marginalizované skupiny, progresívna ľavica veľmi rada zatvára oči pred tými obeťami, ktoré nezapadajú do jej vlastného programu, pretože ukazujú na údajne „nesprávnych“ páchateľov. Nie všetky ženy s tým však súhlasia. A teraz sú voľby za rohom.

Je úžasné, čo všetko ženy v Nemecku znášajú alebo o čom mlčia. Bojíte sa ísť večer sama von? Preboha! To sa nehovorí!  To by len nahrávalo pravicovému príbehu o tom, že nekontrolovaná imigrácia do našej krajiny robí život žien neistejším. A čo ak vašu dcéru v škole šikanujú, pretože nenosí šatku a neoblieka sa „cudne“? Hlavne nič nikomu nepovedzte, mohlo by sa to vykladať ako xenofóbia alebo dokonca ako „islamofóbia“. Vraždy nožom a skupinové znásilnenia zo strany migrantov? To nie je nič výnimočné, to sa dialo vždy. Vieme, že muži sú takí. Je to všetko lož? To si môžete byť istí, že áno.

A pokiaľ ide o feministky, opakovane z nich má človek pocit, že mnohé z nich by sa radšej zastávali práv archaických a mizogýnnych kultúr v mene „kultúrnej rozmanitosti“ než žien, ktoré sú v nich utláčané. Napríklad skutočnosť, že teroristi z Hamasu 5. októbra 2023 znásilnili, zavraždili alebo vzali ako rukojemníčky stovky izraelských žien, nevyvolala v Nemecku žiadne kolektívne pobúrenie.

Dokonca aj pri príležitosti tohtoročného Oranžového dňa boja proti násiliu páchanému na ženách 25. novembra 2024 výkonná riaditeľka OSN pre ženy, jordánska diplomatka Sima Bahousová spomenula rukojemníčky len vo vedľajšej vete, a to na celé tri sekundy. Aj v Nemecku sa pozornosť sústredila predovšetkým na problém „domáceho násilia“, samozrejme, bez toho, aby bolo povedané, v ktorých domácnostiach sa vyskytuje obzvlášť často alebo dokonca štandardne.