Notre-Dame znovu otvárajú. Napriek protestom pokračujú snahy o jeho modernizáciu

Po piatich rokoch od rozsiahleho požiaru sa otvára majestátna rímskokatolícka katedrála. Zásluhu na tom majú darcovia, inžinieri, projektanti a remeselníci, ktorí sa na obnove podieľali.

Na daroch sa vyzbieralo celkovo 846 miliónov eur. K tejto sume prispeli nielen solventní sponzori, ale aj malí darcovia. Hoci rekonštrukcia ešte nie je úplne hotová, katedrálu aj tak sprístupnia verejnosti. Slávnostné opätovné otvorenie Notre-Dame bude prebiehať počas celého víkendu.

Otváracia bohoslužba je naplánovaná na 7. decembra a bude jej predsedať parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Zúčastní sa na nej aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Počas obradu otvárania dverí arcibiskup Laurent Ulrich udrie palicou na zatvorené dvere Katedrály Notre-Dame, z ktorej sa trikrát po sebe ozve spev žalmu 121.

V nedeľu sa uskutoční inauguračná svätá omša s posvätením hlavného oltára, ktorú bude celebrovať parížsky arcibiskup za účasti francúzskeho prezidenta, cirkevných, ako aj štátnych predstaviteľov nielen z Francúzska, ale aj z celého sveta. Slávnostný návrat vzácnej tŕňovej koruny je naplánovaný na 13. decembra.

Od 9. decembra bude katedrála bezplatne otvorená pre širokú verejnosť, hoci francúzske ministerstvo kultúry nedávno uvažovalo, že okrem liturgických obradov sa bude vyberať vstupné päť eur. Vzhľadom na očakávaný nápor návštevníkov je možná rezervácia cez aplikáciu alebo webovú stránku. Príležitosť na znovuobjavenie Notre-Dame ponúkajú utorkové koncerty, ktoré budú pokračovať až do Turíc nasledujúceho roka.

Požiar z 15. apríla 2019 najviac zničil vežu, strechu a kamennú klenbu nad časťou lode. Rekonštrukčné práce priniesli aj snahy katedrálu zmodernizovať. Vyskytli sa nezvyčajné nápady v podobe sklenenej či zelenej strechy, alebo masívneho plameňa namiesto veže.

Jeden z popredných zástancov týchto myšlienok prezident Emmanuel Macron však narazil na odpor odborníkov a verejnosti. Vďaka tomu rekonštrukcia ostala verná stavu pred požiarom.

Túžba po modernom dizajne však úplne neustala. Zostávajúcim bodom sporu je prerobenie vitráží bočných kaplniek. Myšlienku nahradiť vitráže z 19. storočia moderným stvárnením na základe špecifických kritérií od súčasného umelca minulý rok predstavil arcibiskup Laurent Ulrich.

Návrh, ktorý sa stretol s podporou prezidenta, mal stáť tri až štyri milióny eur. Po oznámení zámeru spustil umelecký magazín La Tribune de l’Art petíciu za rešpektovanie rozhodnutia ministerstva kultúry ponechať v katedrále šesť pôvodných vitráží. Táto stále aktívna petícia doteraz nazbierala 242 013 podpisov. Návrh zamietla aj Národná komisia pre dedičstvo a architektúru, ktorá plní poradnú úlohu ministrovi kultúry.

Súčasné vitráže v Notre-Dame. Foto: Pixabay

Modernizácia nehrozí iba vitrážam. V roku 2007 bol na požiadanie parížskej arcidiecézy kvôli reštaurovaniu z katedrály odinštalovaný masívny luster s názvom Koruna svetla. Súčasťou Koruny svetla bolo ďalších 12 menších lustrov, ktoré tiež prešli obnovou.

Všetky sa však na pôvodné miesto nevrátili. Údajne sa tak stalo na žiadosť arcidiecézy, ktorá v tom čase uviedla nejasné liturgické dôvody. Lustre navrhol francúzsky architekt Eugène Viollet-le-Duc špeciálne pre Katedrálu Notre-Dame.

Ministerstvo kultúry v roku 2014 bez relevantného odborného stanoviska rozhodlo v prospech arcidiecézy o ich presunutí do Baziliky Saint-Denis v Paríži. Rozhodnutie však pripúšťalo, že na požiadanie cirkvi či štátu môžu byť dlhodobo zapožičané lustre vrátené na pôvodne miesto. Slávnostné otvorenie katedrály malo byť vhodnou príležitosťou na ich návrat, no nestalo sa tak.