V Zichyho paláci sa v stredu 4. decembra odovzdávala cena Ľudovíta Fullu, cena Trojruža a diplomy Čestnej listiny IBBY za rok 2024.
BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti, v spolupráci s Fondom výtvarných umení, Literárnym fondom a Slovenskou sekciou IBBY (Medzinárodná únia pre detskú knihu) prostredníctvom svojej deväťčlennej poroty rozhodli o tohtoročných víťazoch. Na slávnostnom ceremoniáli sa zúčastnila aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová.
Detské knihy boli, sú a budú vždy dôležité
Petra Flach, riaditeľka BIBIANY, vyzdvihla vo svojom príhovore dôležitosť detských kníh. „Knihy majú v detskom veku magickú moc. Je to kúzlo najrýchlejšieho cestovania na svete, ktoré nie je limitované fyzikálnymi zákonmi.”
Večerom odovzdávania národných cien pre tvorcov knižného umenia pre deti sprevádzala moderátorka Barbora Krajčírová. Hudobný program tvorili huslista Július Szászi v sprievode s klaviristkou Hiromi Cseh Ishiguri.
Cenu Ľudovíta Fullu si odniesol ilustrátor, ktorý stavia na kvalitu
Cena Ľudovíta Fullu sa pod terajším názvom udeľuje od roku 1977. Oceňovanie však bolo založené už od roku 1965 ako Cena Fraňa Kráľa. Tento rok si diplom a plaketu za svoju celoživotnú ilustrátorskú tvorbu prišiel prevziať ilustrátor Marián Čapka.
Okrem Petry Flach, riaditeľky BIBIANY, cenu Mariánovi Čapkovi odovzdala aj viceprezidentka Slovenskej sekcie IBBY a členka poroty Viera Anoškinová, ktorá upriamila pozornosť na jeho citlivý a úprimný prístup k deťom v ilustračnej práci.
Marián Čapka sa ilustrátorskej tvorbe venuje už od konca svojich štúdií. Prvé vydanie jeho, ako ju nazýva „knižôčky” Do školy s veršami Ľudmily Podjavorinskej a Márie Rázusovej Martákovej vyšlo ešte v roku 1978. Knižka bola súčasťou dipolomovej práce u pána profesora, maliara a grafika Albína Brunovského.
Ako pre Štandard Marián Čapka prezradil, u profesora Brunovského sa naučil dobrému prístupu k práci, zodpovednosti, pedantnosti a hlavne nepovrchnosti. Ako vraví, všetko, čo sa do práce vloží, to sa raz aj vráti. Či už dobré, alebo zlé.
Ilustrátor, ako je Marián Čapka, si za roky svojej intenzívnej a vytrvalej práce už môže dovoliť porovnávať minulosť s prítomnosťou v tvorbe.
„Teraz je veľká voľnosť, každý si môže vybrať, tvoriť ako chce, čo sa mu páči. Záleží potom už len na konzumentovi, aby si vybral to správne pre seba,” špecifikuje Čapka a dodáva, že sa vždy snažil a aj robí tak, aby sa jeho tvorba ľuďom páčila.
K otázke, ako a či ho vôbec ovplyvnila v tvorbe pre deti moderná kultúra, kde dominujú mobily, tablety či ‚hovoriace knižky‘, sa autor stavia s odmietavým postojom. „Ja mám také stresy z toho, keď to vidím, čo všetko ide do popredia, čo všetko dobré zaniká a to raz bude chýbať ľuďom,” dodáva.
Ocenený Marián Čapka ešte na záver konštatuje, že dnešná doba je veľmi zrýchlená na úkor kvality. „Mne keď zadajú knižku, chcú ju mať za tri dni hotovú. Ale tam niekedy treba aj pol roka. Táto doba to už ale neznesie, aby sa na niečo čakalo tak dlho,” tvrdí držiteľ Ceny Ľudovíta Fullu pre rok 2024 Marián Čapka.
[link url =https://standard.sk/637814/najkrajsia-kniha-slovenska-medzi-ocenenymi-je-aj-baba-z-lesa-detske-knihy-chybali]Cena Trojruža priniesla trojnásobnú radosť
Cena Trojruža vznikla tiež v roku 1965 ako Cena Fraňa Kráľa. Pod dnešným názvom Trojruža sa udeľuje od roku 1991.
Oceňuje vynikajúce literárne alebo literárnovedné dielo, ktoré významne prispelo k rozvoju slovenskej literatúry pre deti a mládež.
Cenu pre víťazku, ktorou sa stala dramaturgička Beata Panáková, tentoraz odovzdala aj prezidentka Slovenskej sekcie IBBY a členka poroty Timotea Vráblová.
U držiteľky ocenenia Beaty Panákovej ocenila invenčné autorské adaptácie starovekých gréckych mýtov, ako aj jej preklady z francúzštiny (kompletný preklad knižnej série Reného Goscinniho Malý Mikuláš). Taktiež u autorky vyzdvihla aj pozoruhodný prínos v rozhlasovej tvorbe pre deti.
Dramaturgička Beata Panáková vníma cenu ako ohodnotenie jej troch oblastí, ktorým sa venuje, a to dramaturgickej, autorskej a prekladateľskej. „Mám trojnásobnú radosť a som trojnásobne vďačná. Už to, že som sa mohla roky pohybovať v týchto sférach, považujem za dar osudu – a teraz ho ešte skrášľuje Trojruža,” skonštatovala ocenená Panáková.
Štandard v rozhovore s autorkou, dramaturgičkou a prekladateľkou zaujímalo, v čom sú hrdinovia rozprávok v porovnaní s dneškom iní a čo majú s tými z minulosti stále spoločné.
„Tak ako sa meníme my ako autori, ako nás menia rôzne okolnosti, naše správanie, našu mentalitu, tak sa menia aj rozprávkoví hrdinovia,” objasňuje Beata Panáková dobu, ktorá mení nielen nás, ale aj prostredie, v ktorom rozprávkové bytosti žijú.
Čo by podľa nej malo stále u kvalitných rozprávkových hrdinov prevládať, sú životné hodnoty. „A to si myslím, že sa nezmenilo. Hrdinovia sú v tomto v podstate takí istí,” dodáva.
Ocenená Beata Panáková si spomenula aj na svoje detstvo, keď mala v obľube báseň Čin-Čin od Ľudmily Podjavorinskej. Ešte doposiaľ by ju vedela zarecitovať. „Z rozprávok sa mi zdá neprekonateľná Popoluška,” spomína autorka rozprávku, ktorú poznajú všetky generácie.
Keďže bola Beata Panáková ocenená aj za preklad, na mieste je teda aj otázka, ako vidí v dnešnej dobe kvalitný preklad rozprávok ona. „To je vždy kolektívne dielo. Ja som zakaždým neskonale vďačná jazykovým redaktorkám a editorom, ktorí sa všetci zasluhujú o to, aby sa knižka dostala k deťom vždy v čo najdokonalejšej podobe. Nie len bez chýb, ale aj v čo najkrajšej forme,” spresňuje Panáková.
[link url =https://standard.sk/800517/v-knihach-je-mnoho-chyb-moze-za-to-nedostatok-casu-a-financie]Každý životný príbeh by sa mal skončiť dobrom
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová bola ako hosť celého slávnostného podujatia. V rozhovore pre redakciu Štandard sa vrátila do detských čias, v ktorých jej najviac zarezonovali najmä rozprávky Pavla Dobšinského. „Knižku týchto ľudových rozprávok mám aj doma. Z nej som čítavala rozprávky aj všetkým mojim trom deťom,” spresňuje ministerka kultúry.
Ako ďalej spomína, každá rozprávka sa vždy skončila dobre. „Dobro zvíťazilo nad zlom a práve toto by sme si mali niesť aj v tom dospelom živote,” skonštatovala Martina Šimkovičová.
Ministerka rezortu priblížila hlavnú myšlienku všetkých rozprávok, ktorá sa podľa nej častokrát prenáša aj do našich životov. „Niektoré rozprávky Pavla Dobšinského majú až taký hororový nádych, ale vždy sa skončia v dobrom, s láskou a takým tým dobrým, čím by sa mal asi končiť každý životný príbeh,” uvádza.
Ako pre Štandard uviedla, keď boli jej deti malé, doma si s nimi tieto rozprávky nielen čítala, ale spoločne si hrali aj malé divadielka s maňuškami či s plošnými bábkami. „Vždy tam bol nejaký príbeh a také ponaučenie, ktoré si to dieťa mohlo z toho príbehu odniesť,” objasňuje ministerka.
Čo sa týka dnešných ocenených, Martinu Šimkovičovú zaujala knižka O Malom kozmonautovi od Petra Karpinského, ktorý sa v nej venuje téme predčasne narodených detí.
Zápis do Čestnej listiny IBBY pre rozprávky aj legendy
Diplomy Čestnej listiny IBBY za významné diela pre deti a mládež niesli v roku založenia 1956 názov Čestná listina Ceny H. Ch. Andersena. Od roku 1980 Diplomy Čestnej listiny IBBY udeľuje Medzinárodná únia pre detskú knihu autorovi, ilustrátorovi, prekladateľovi a vydavateľom za knihy, ktoré vznikli za posledné dva roky.
Medzi ocenenými boli spisovateľ a jazykovedec Peter Karpinský, ktorý vo svojej knihe O Malom kozmonautovi (vydavateľstvo Perfekt) spracoval tému predčasne narodených detí tak, aby bola zrozumiteľná pre detského čitateľa.
Diplom Čestnej listiny IBBY si odniesol aj súčasný slovenský grafik a výtvarník Matúš Maťátko za ilustrácie knihy Prešporské legendy ožívajú (Litera Production). Kniha spája minulosť s prítomnosťou nielen prostredníctvom ilustrácií, ale aj modernými poviedkami, ktoré sú inšpirované najlepšími povesťami z kníh Márie Ďuríčkovej.
Poslednou držiteľkou diplomu, ktorý udelila Slovenská sekcia IBBY, sa stala Oľga Kralovičová za preklad knihy Zimné rozprávky (IKAR) od autorky Dawn Casey. Do slovenského jazyka Kralovičová preložila sériu zimných príbehov z celého sveta, pri ktorých môžu deti snívať a fantazírovať.