Volkswagen prvýkrát vo svojej histórii uvažuje o zatváraní prevádzok priamo v Nemecku (až troch tovární z deviatich), koncern Bosch prepustí v Nemecku 3 800 pracovníkov, podobne výrobca pneumatík Continental.
Pred niekoľkými týždňami v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung ekonóm Hans-Werner Sinn zhrnul situáciu v texte nazvanom My, vodiči v protismere. Ako východisko si zvolil rok 2018. Od tohto roku klesla v Nemecku produkcia v automobilovom priemysle o 17 percent, len o málo menej aj v chemickom, elektrotechnickom alebo farmaceutickom priemysle. Celkovo sa priemyselná výroba v Nemecku prepadla o 13 percent.
Sinn tú krízu nevysvetľuje monokauzálne, spomenul vojnu na Ukrajine (ktorá pre strednú Európu znamená odstrihnutie sa od lacnejších ruských surovín), demografický útlm, úpadok základného školstva a bremeno sociálneho štátu, ktorý majú Nemci obzvlášť rozvinutý. Ale, a tu je Sinn rezolútny, na odumieraní priemyslu sa najviac podieľa energetická, a v rámci nej obzvlášť klimatická, politika. My doplníme, že tú má Nemecko takmer v každom ohľade ešte o krok radikálnejšiu, než akú svojim členským štátom predpisuje Európska únia.
Nemcov – odtiaľ názov Sinnovho článku – nikto vo svete nenasledoval, keď pred desiatimi rokmi zavelili k odchodu od jadra. Nikde inde nemajú taký prísny zákon o energetickej hospodárnosti ako v Nemecku, ktoré sa zákonom zaväzuje redukovať spotrebu všetkej energie z roku 2008 do roku 2045 o 45 percent. K tomu istému roku chce táto ambiciózna krajina dosiahnuť klimatickú neutralitu a ako správny klimatický pionier znova o päť rokov skôr, než k bezuhlíkovej ekonomike dôjde EÚ.
Múr
Napriek dramatickému úpadku priemyslu sa karavána „veľká transformácia“ zatiaľ sunie ďalej. Vláda nevidí dôvod na zmenu. A tak sa napríklad od 1. januára zvyšuje daň z CO2 (zo 45 eur za tonu na 55 eur) jednoducho preto, že taký je plán. Benzín tým zdražie o tri centy. Povedali by ste: tri centy; lenže od roku 2021, keď bola táto daň jednostranne zavedená, bude liter benzínu vinou tejto dane drahší o 16 centov, čo je desať percent ceny.
Rovnako tak už od začiatku roka 2025, a tentoraz celoeurópsky, vstupujú do platnosti prísnejšie limity priemerných emisií CO2 na flotilu áut predanú jedným výrobcom. Pritom už tie existujúce viedli k výsledkom, ktorými článok začíname.
V Európskom parlamente českí poslanci Alexander Vondra a Ondřej Krutílek spísali výzvu, aby sa nový režim a s ním aj ešte drastickejšie pokuty pre automobilky odsunuli. Výzvu im v 720-člennom telese podpísalo niekoľko desiatok kolegov.
Podobná iniciatíva vzniká aj medzi europoslancami nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Ale práve CDU, z ktorej takmer určite o štvrť roka vzíde nový nemecký kancelár, teraz ohromne záležalo na tom, aby bola zvolená druhá Európska komisia tak, ako si ju zostavila ich prominentná členka Ursula von der Leyenová. A Komisia prešla bez toho, aby sľúbila potrebné odvolanie zákazu spaľovacích motorov, nieto ešte zvrat v klimatickej politike.
Tým budúcim kancelárom Nemecka bude zrejme Friedrich Merz. Sľubovať si od neho zásadnú zmenu kurzu energetickej politiky či prehodnotenie Green Dealu by bolo nereálne. Merz sa tu a tam vzmôže na čiastočné reptanie. Pred mesiacom v televíznej diskusii siahol na posvätný predmet Zelených, veterníky. Dovolil si povedať, že vďaka iným zdrojom energie, ako je jadro alebo jadrová fúzia, bude azda možné veterníky zase zbúrať, pretože „sú škaredé“.
Zásadné ale je, že tento údajne pravicový líder nijako nespochybňuje radikálne ciele Zelených a bývalej kancelárky Angely Merkelovej. Tá napokon bola predsedníčkou tej istej strany ako on. Tento rok v októbri označil Merz doterajšiu klimatickú politiku za „nezvratnú“.
Hovorca Únie pre klímu Andreas Jung to ešte rozviedol: „Ku klimatickým cieľom sa hlásime, to je niečo konzervatívne. Len na rozdiel od Zelených do pojmu udržateľnosť radíme aj sociálnu únosnosť a ide nám aj o to, aby sa to dalo zaplatiť.“
Začiatkom novembra poslanecký klub CDU/CSU vydal podrobné stanovisko k energetickej politike, ktorého leitmotívom je odchod od subvencií obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ale o to väčší dôraz kladie na systém emisných kvót (ETS) a ešte vyššie zdanenie fosílnych zdrojov.
Autorovi článku sa zhruba pred rokom dušoval blízky Merzov spolupracovník Andreas Rödder, vtedy poverený koordináciou nového programu CDU, že predseda „netiká na zeleno“, ale zatiaľ musí brať ohľad na merkelovskú väčšinu v straníckych grémiách, kým sa kádre nevymenia podľa jeho gusta. O niekoľko mesiacov neskôr Röddera vymenili .
Okrem zeleného prúdu vo vlastnej strane si Merz pestuje Stranu zelených ako koaličnú možnosť. Hoci interné hlasy z CDU tvrdia, že o niečo pravdepodobnejšie sa dnes javí veľká koalícia so slabšou SPD.
Oba varianty by boli potvrdením bonmotu z pera komentátora Rolanda Tichého: „Nielen vláda stratila väčšinu – ona tiež vodcovi opozície vzala väčšinu jeho.“ Tichý tu naráža na koncept takzvanej protipožiarnej steny (Brandmauer), ktorej doterajšie strany obstavali pravicovú Alternatívu pre Nemecko (AfD).
Kresťanskí demokrati plus AfD, to by bola prirodzená merzovská väčšina, ale predseda sám pristúpil na propagandu, že s AfD hrozí recidíva nacizmu. A takou optikou sa aj Zelení javia ako menšie zlo. Pritom ešte pomerne nedávne výroky Merza i predsedu CSU, Merzovho občasného rivala Markusa Södera vzbudzovali dojem, že konzervatívny tábor sa vracia k svojmu starému východisku, že so Zelenými sa vládnuť nesmie. Medzitým vyšlo najavo, že Merz sa neverejne, zato pravidelne schádza s lídrom Zelených, dnes vicekancelárom pre hospodárstvo a klímu Robertom Habeckom.
Nechať si vnútiť požiarny múr, ktorý od seba oddeľuje dve polovice konzervatívneho elektorátu, je od Merza prejavom strategickej slabosti až bojazlivosti. Ako príklad z toho plynúcej impotencie pravice môže poslúžiť práve spor o automobily. Keď sa pred šiestimi rokmi rozbehla kampaň za zákaz vjazdu trochu starších áut do centra rôznych miest, mala kampaň mimovládok a Zelených v parlamente jediného kvalifikovaného oponenta. Bol ním poslanec AfD Dirk Spaniel, predtým vývojový inžinier vo firme DaimlerChrysler.
Nikto z nezelených etablovaných strán jeho osamotený boj v parlamente nepodporil. Tento absurdný prístup – „Neurobím dobrú vec, čo keby som mal náhodou rovnaký názor ako tí zlí?“ – vrcholí teraz: nedávno stiahla CDU z programu parlamentnej schôdze svoju výzvu na zrušenie zákazu spaľovacích motorov, pretože by zaň hlasovala Alternatíva.
Na druhej strane Merz varuje pred pokusmi AfD zakázať, pripraviť ju tak o štátny príspevok a zabaviť jej majetok. Návrh podania na ústavný súd predložil v parlamente Merzov poslanec Marco Wanderwitz, avšak zo 113 poslancov, ktorí mu návrh podpísali, ich bolo z Únie „len“ sedem.
AfD svojich zhruba dvadsať percent vo voľbách získa a nič sa tým nezmení. Jediná oblasť, kde sa dnes Merz konkurencii sprava snaží vziať vietor z plachiet, je masové prisťahovalectvo. Tu by zrejme trochu pritvrdil, čo sa nepáči ani Merkelovej, ktorá sa v tejto veci od svojej strany dištancuje, ani Zeleným. Ale Zelení majú s Merzom inú styčnú plochu.
Vojna
Tou je vojna na Ukrajine, kde sa Merz profiluje ako veľký jastrab. Sľúbil dať hneď po voľbách Rusku ultimátum, že keď neprestane útočiť na civilnú infraštruktúru, dodá Ukrajine rakety s plochou dráhou letu Taurus. Na rozdiel od amerických a britských rakiet, s ktorými má Ukrajina ostreľovanie ruského vnútrozemia povolené už teraz, by Taurus vedel doletieť až do Moskvy.
Týmto by síce Volodymyr Zelenskyj nezmenšil vojenskú silu Ruska, ale možno by sa tak dala vyprovokovať medzinárodná vojna, čo je zrejme Zelenského posledná záchrana. Zelení si pochvaľujú, že v tomto ohľade si s nikým nerozumejú tak ako s Merzom.
Tým sa zasa zvyšujú šance pre už odpisovaného, úplne matného kancelára Olafa Scholza. Tu sa Scholz môže profilovať ako ten rozumnejší, kto sa nehrá s ohňom. Nemci sú väčšinovo proti vojenským dodávkam Ukrajine, a pri tejto príležitosti príde na pretras, že Merz bol a zrejme stále je mužom mnohých profesijných záujmov.
Do roku 2020 viedol dozornú radu nemeckej pobočky investičného fondu BlackRock. Ten má podiel vo firme Rheinmetall, ktorá vyrába obľúbené tanky Leopard (záľuba nemeckých zbrojárov v mačkovitých šelmách bude asi večná).
Každopádne, doteraz vysmievaný Scholz náhle v prieskumoch typu: Koho z navrhnutých politikov by ste chceli za kancelára, poskočil z 15 na 22 percent. Merz osciluje okolo tridsiatich, pritom kampaň ešte len začína. Nakoniec by teda prehnaná rola jastraba Merzovi mohla uškodiť, Scholzovi pomôcť, a tak predsa len odvrátiť koalíciu Merz-Habeck, koalíciu najviac jastrabiu a súčasne veľmi zelenú.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
