Zelenskyj už myslí na vlastnú povojnovú budúcnosť. Rozdáva ľuďom peniaze

Prezident Zelenskyj oznámil, že túto zimu budú mať občania nárok na jednorazovú platbu vo výške 24 dolárov. Reportáž New York Times o dávke, ktorá má údajne zmierniť dopad zvýšenia daní na financovanie vojnového úsilia.

Mäsiarka v Myrnohrade na Ukrajine v novembri. V porovnaní s priemerným mesačným platom na Ukrajine, ktorý je približne 500 dolárov, je táto dávka skromná. Foto: Tyler Hicks/New York Times

Mäsiarka v Myrnohrade na Ukrajine v novembri. V porovnaní s priemerným mesačným platom na Ukrajine, ktorý je približne 500 dolárov, je táto dávka skromná. Foto: Tyler Hicks/New York Times

Po takmer troch rokoch vyčerpávajúcej vojny s Ruskom stojí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred zložitou úlohou: získať viac finančných zdrojov na udržanie boja bez toho, aby bolo obyvateľstvo, ktoré už aj tak trpí ekonomickou záťažou konfliktu, preťažené.

Toto napätie sa naplno prejavilo v posledných dňoch, keď Zelenskyj uzákonil najväčšie zvýšenie daní počas vojny a zároveň zaviedol štátom podporovaný program finančnej pomoci Ukrajincom počas zimy.

Vláda uviedla, že každý Ukrajinec bude mať nárok na jednorazovú platbu vo výške tisíc ukrajinských hrivien, čo je približne 24 dolárov - skromná suma v porovnaní s priemerným mesačným platom na Ukrajine, ktorý je približne 500 dolárov. Vláda však tento krok vyzdvihla ako spôsob preukázania podpory svojim občanom.

"Pre mnohé rodiny a na úrovni celej krajiny je to hmatateľné," povedal Zelenskyj vo svojom pondelňajšom nočnom príhovore s tým, že o grant už požiadalo viac ako 3,2 milióna Ukrajincov.

Analytici tvrdia, že tento program je vypočítavou snahou Zelenského posilniť svoju popularitu medzi obyvateľstvom, ktoré je čoraz viac unavené z vojny. Túto únavu prehĺbili tohtoročná mobilizácia, ktorá odhalila trhliny v spoločnosti, a korupčné škandály, ktoré poškodili vládny imidž.

Nedávny prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu, súkromného think tanku, ukázal, že hoci dôvera v Zelenského zostáva relatívne silná na úrovni 59 percent, klesla však z minuloročnej úrovne 77 percent.

"Je to populistický krok," povedal o grantoch Anatolij Oktysiuk, politický expert z ďalšieho ukrajinského think tanku Democracy House. Poznamenal, že Zelenskyj sa snaží osloviť najmä dôchodcov, 10-miliónový elektorát na Ukrajine, ktorý často zápasí s finančnými problémami.

Na riešenie povojnovej budúcnosti krajiny zriadil Zelenskyj v utorok aj ministerstvo národnej jednoty. Jednou z jeho hlavných úloh bude podporovať návrat miliónov Ukrajincov, ktorí počas bojov utiekli do zahraničia, čo predstavuje pre hospodárstvo krajiny značnú stratu. Nie je však jasné, či ministerstvo získa dostatočné finančné prostriedky, a vláda ponúkla len málo podrobností o tom, ako by fungovalo.

Prideľovanie platieb vo výške tisíc hrivien počas hospodárskych ťažkostí je na Ukrajine už akousi tradíciou a v posledných dvoch desaťročiach ho uplatňovali viaceré vlády. Zelenskyj zaviedol podobný program v roku 2021 počas pandémie koronavírusu, keď ponúkol túto sumu každému občanovi, ktorý sa dal zaočkovať.

Staršia žena čaká so psom pred jednou z posledných otvorených lekární v Pokrovsku v Doneckej oblasti 24. novembra 2024. Zdroj: Florent Vergnes / AFP / AFP / Profimedia

Ukrajinské orgány uviedli, že príjemcovia môžu grant použiť na rôzne výdavky vrátane platenia účtov za komunálne služby alebo nákupu potravín a liekov. Peniaze môžu tiež darovať ukrajinskej armáde. Jaroslav Železňak, podpredseda parlamentného výboru pre financie, dane a colnú politiku, uviedol, že program bude stáť 15 miliárd hrivien, čo je približne 350 miliónov dolárov, a bude financovaný prerozdelením peňazí pôvodne určených na programy nezamestnanosti a odmínovania.

Zdá sa, že rozhodnutie udeliť granty má aspoň čiastočne zmierniť dopad zvýšenia daní. Toto zvýšenie, ktoré vstúpilo do platnosti 1. decembra - v ten istý deň, ako sa začal program štátnej podpory - zahŕňa zvýšenie dane z príjmu určenej na vojenské výdavky z 1,5 percenta na 5 percent.

Vláda uviedla, že zvýšenie daní prinesie v tomto a budúcom roku ďalších 3,5 miliardy dolárov a že tieto peniaze sa použijú predovšetkým na vyplácanie platov príslušníkov ukrajinskej armády.

Kritici však tvrdia, že súčasné zvýšenie daní a udeľovanie grantov vyslalo protichodný signál. "Jednou rukou peniaze berú a druhou ich vracajú," povedal v telefonickom rozhovore Železňak, člen opozičnej strany Holos. "Nedáva to zmysel."

Ekonómovia kritizovali grantový program ako neefektívny ekonomický nástroj a tvrdili, že malé individuálne platby by mali len malý vplyv na stimuláciu hospodárstva a že by bolo lepšie celkovú sumu prideliť armáde.

Jurij Gajdaj, vedúci ekonóm Centra pre ekonomickú stratégiu, výskumnej skupiny so sídlom v Kyjeve, uviedol, že aby mal program významný sociálny vplyv, mal by sa zamerať na Ukrajincov, ktorí majú finančné problémy, ako sú ľudia vysídlení z dôvodu vojny, dôchodcovia a veteráni. Petícia, ktorá vyjadruje podobné sťažnosti, získala viac ako 25-tisíc podpisov, čím prekročila zákonnú hranicu, ktorá vyžaduje odpoveď ukrajinského prezidenta.

Analytik Oktysiuk povedal, že Zelenskyj už musí myslieť na svoj osud v povojnových voľbách a obáva sa, že by mohol prehrať, pretože "ľudia chcú nové tváre". Oktysiuk a ďalší politickí komentátori poukazovali na generála Valerija Zalužného, bývalého vrchného veliteľa ukrajinskej armády, ktorého Zelenskyj vo februári odvolal, ako na silného potenciálneho protikandidáta.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.