Americké útoky proti demokracii: Tbilisi, Soul, Bukurešť

Americký deep state stráca v posledných týždňoch Bidenovej administratívy posledné zábrany. Vlajkovou loďou jeho geopolitických projektov mala byť Ukrajina. Vyprovokovali vojnu s Ruskom, aby ho fatálne oslabili, medzinárodne izolovali a rozšírili svoju sféru vplyvu vo východnej Európe.

Táto loď sa už nejaký čas neodvratne potápa. Zúfalí operatívci deep state v márnej snahe o záchranu siahajú k zúfalým činom popierajúcim jednu zo základných „amerických“ hodnôt: demokraciu. V poslednom týždni samotní Američania či ich lokaji hrubo porušili základné demokratické princípy v Gruzínsku, Južnej Kórei a Rumunsku.

Tbiliské nepokoje: „francúzska“ prezidentka a prozápadné mimovládky

Gruzínska vláda bola ešte pred pár rokmi Západom oslavovaná ako reformná a proeurópska. Do nemilosti USA a ich európskych vazalov upadla po ruskej invázii na Ukrajinu, keď napriek západnému tlaku odmietla protiruské sankcie aj pokusy o rozdúchanie zamrznutých konfliktov v Abcházsku a Južnom Osetsku. Nekonala z rusofilstva, ale z potreby ekonomicky prežiť a vyhnúť sa zničujúcim vnútorným konfliktom, vláda nechcela, aby sa Gruzínsko stalo druhou Ukrajinou.

Na nepriateľskú mobilizáciu aktivistov živených americkými a európskymi grantmi tento rok reagovala prijatím zákona ukladajúcim jasne označiť zahraničných agentov vo verejnom živote. Keď sa aktivisti za podpory americkej ambasády a Bruselu búrili, nechala vláda tieto skupinky vybúriť, pretože mohla počítať s podporou väčšiny spoločnosti. Tú získala aj pri nedávnych voľbách, vyhrala ich na celej čiare.

Opäť nasledovali protesty živené Západom vrátane násilných útokov na políciu a štátne inštitúcie. Západom podporovaná prezidentka, do svojich päťdesiatich rokov občianka Francúzska, sa dokonca pokúsila o prevrat. Vyhlásila, že novozvolený parlament nie je legitímny, a preto zostane vo funkcii aj po uplynutí svojho mandátu. Avšak zostávajúce štátne orgány vrátane ústavného súdu demokratický výsledok volieb rešpektujú a prezidentku odkázali na príslušné medze. Jej pokus sa skončil výsmechom.

Pokus o kórejský prevrat a ukrajinská vojna v pozadí

Neúspešne dopadol aj prevrat juhokórejského prezidenta. Američania sú v Soule zvyknutí na lojálne prostredie: armádu a spravodajské služby ovládajú, ak niekto v politike americký vplyv kritizuje, robí tak nanajvýš zdržanlivo. Okolo 25-tisíc amerických vojakov tu žije v priateľskom zázemí.

Súčasný prezident však šiel podstatne ďalej než je zvykom. Podľa želania Washingtonu presadzoval tvrdú líniu voči severným príbuzným, s ktorými jeho predchodcovia hľadali zmierenie, aj voči Pekingu, ktorý je dnes ďaleko najvýznamnejším ekonomickým partnerom krajiny, a naopak, uplatňoval ústretovosť voči bývalej okupačnej veľmoci a historickému nepriateľovi Japonsku; doposiaľ sa nedokázalo podľa kórejských predstáv Japonsko vyrovnať so zločinmi, ktoré v Kórei napáchalo.

Prezident sa tiež snažil - v rozpore s reálnymi záujmami krajiny aj s verejnou mienkou - maximálne vyhovieť americkej snahe o zapojenie Južnej Kórey do vojny na Ukrajine. Kórea ju cez USA zásobuje muníciou. Priame dodávky jej zakazuje zákon aj obava z Ruska.

Američania však tlačia na priame dodávky, pretože tie nepriame môžu byť nástupom Trumpa ohrozené. Ak by sa do vojny na Ukrajine zapojil nemalý juhokórejský priemyselný potenciál, mohol by spomaliť ruský postup. Američania na to využívali klamstvá o Severokórejcoch na Ukrajine; v Rusku síce sú, ale na Ukrajine nebojujú.

Kórejský deep state v akcii – keď argument nemá logiku

Z čisto racionálneho hľadiska by takáto správa mala Juhokórejcov buď potešiť alebo nechať chladnými – ak Pchjongjang dodáva muníciu a vojakov Rusku, bude ich mať menej proti Južnej Kórei. Soulské bezpečnostné kruhy však reagovali úplne opačne. Označili spoluprácu Moskvy s Pchjongjangom za nebezpečnú eskaláciu a prezident nahlas zvažoval priame dodávky zbraní Ukrajine. K tomu mu však chýbala podpora parlamentu aj verejnosti.

Potom sa prezident obklopí generálmi, vyhlasuje stanné právo, pokúša sa zablokovať parlament a pripravuje zatýkanie opozičných predstaviteľov obvinených z vymyslenej spolupráce so severokórejským nepriateľom. Americká ambasáda mlčí. Prevrat zhatí parlament. Prezidentovo rozhodnutie odmietne, a to aj hlasmi prezidentskej strany.

Zrejme ho čaká odvolanie a, podobne ako niekoľko jeho predchodcov, väzenie. Prevrat, o ktorý sa pokúsili americkí chránenci v Soule, by Američanom vytrhol tŕň z päty pre chýbajúcu muníciu pre Ukrajinu. Ťažko si predstaviť, že o ňom nevedeli, nie je vylúčené, že sa aj podieľali.

Rumunskú demokraciu poráža americký záujem

Zatiaľ čo Gruzínsko aj Kórea boli dosť silné na to, aby ustáli americký tlak, rumunská demokracia je americkým tlakom vážne ohrozená. V prvom kole prezidentských volieb nečakane zvíťazil suverenistický outsider odmietajúci atlantickú orientáciu Rumunska.

Pre americké záujmy obrovská hrozba. Rumunsko sa nielen intenzívne zapojilo do ukrajinského konfliktu, ale Američania na čiernomorskom pobreží pri Konstanci stavajú svoju najväčšiu leteckú základňu v Európe pre 10-tisíc vojakov a civilistov. Američania nechcú, aby sa do čela štátu dostal niekto, kto ich nechce.

Po prekvapení prvého kola sa preto okamžite objavili správy o ruskom zasahovaní do volieb, ktoré obviňujú víťaza, že ho riadi Kremeľ. Ústavný súd v pondelok po týždni špekulácií výsledky prvého kola uznal. Ale o dva dni neskôr prišlo ostré vyjadrenie hovorcu amerického ministerstva zahraničia varujúceho pred snahou „odkloniť rumunskú zahraničnú politiku od západných aliancií“ a pred „vážnymi negatívnymi účinkami na americkú bezpečnostnú spoluprácu s Rumunskom“.

Následne dostal ústavný súd od bezpečnostných zložiek, teda rumunskej odnože amerického deep state, dokumenty, ktoré údajne preukazujú, že kampaň víťaza bola podporovaná Ruskom a že Rusko podniká proti Rumunsku hybridné útoky. V piatok, dva dni pred druhým kolom, celé voľby zrušili.

Nikto neozrejmil, ako Rusi svojho údajného kandidáta presadili, keď vládu, bezpečnostné sily, médiá a organizáciu volieb majú v rukách miestni atlantisti. Niet pochýb, že tieto aj predchádzajúce voľby sa odohrávali so zahraničnými vplyvmi, ale ten najsilnejší prichádzal zo západu, nie z východu. Rumuni síce môžu voliť koho chcú, ale výsledok sa musí hodiť Američanom. Nechajú to len tak?

Odlišné metódy, rovnaký cieľ

Metódy a hráči sa líšia. Môže ísť o miestne odnože amerického deep state (Kórea, Rumunsko), prebujnené a západom financované mimovládky (Gruzínsko), aj ústavné inštitúcie ako prezidenti (Gruzínsko, Kórea) či ústavné súdy (Rumunsko). Cieľ je však všade rovnaký: zvrátiť demokratickú vôľu ľudu, ktorá sa Washingtonu nehodí.

Keď USA pred tridsiatimi rokmi podporovali demokraciu na Ďalekom východe, na Kaukaze či v strednej Európe, pôsobili z pozície svetového hegemóna, ktorý si je natoľko istý svojou príťažlivosťou, že vie, že demokratická voľba dopadne v jeho prospech.

Dnešné rútiace sa impérium si už nemôže byť isté vôbec ničím. Je však dostatočne silné na to, aby so svojimi prisluhovačmi dokázalo zničiť aj to dobré, čo kedysi pomáhalo tvoriť. Pre demokratické sily sú dnešné USA nepriateľom.