Inter pred viac ako dekádou prežil klinickú smrť, teraz sa vrátil domov

V súčasnosti hrá bratislavský Inter tretiu ligu a v tejto sezóne sa čiastočne vrátil na štadión Pasienky, kde zažil časy najväčšej slávy. Historicky významný klub v hlavnom meste vznikol už v roku 1940, ešte pod názvom ŠK Apollo Bratislava. Neskôr prebral štafetu po Červenej hviezde a meno Inter začal používať v roku 1990. V rokoch 2000 a 2001 získal slovenské double, no o sedem rokov neskôr sa ocitol na pokraji zániku.

Inter Slovnaft Bratislava totiž postúpil v roku 2009 z druhej najvyššej súťaže opäť medzi slovenskú elitu. Pre finančné problémy majiteľov však klub licenciu pre najvyššiu súťaž predal Senici a prišiel aj o svoj štadión na Pasienkoch. Na jeho mieste malo pôvodne vyrásť nákupné centrum. Plány sa napokon zmenili a štadión je dodnes na svojom mieste. Hoci Interu už dávno nepatrí a z roka na rok je čoraz v horšom stave.

„Vedenie bývalého Interu, vrátane ľudí zo Slovnaftu, asi vzdalo ten boj a odovzdalo kompetencie iným skupinám. Ja viem rešpektovať to, že je to už širšie centrum mesta, dá sa to pochopiť, že dostane prednosť niečo iné, ale problém je, že sa nevytvorili náhradné priestory. Aj pre Inter, aj pre iné kluby, ktoré boli takto podobne postihnuté. Veď na periférii mesta je, myslím, dosť pozemkov, kde by sa to dalo riešiť. Bohužiaľ, takýto postup sa nezvolil,“ povedal pre Slovenský rozhlas súčasný prezident klubu a jeden z najslávnejších hráčov Interu Bratislava Jozef Barmoš.

Nechýbalo veľa, aby Inter navždy zmizol z futbalovej mapy. Vďaka skupine nadšencov vedenej práve Barmošom však nikdy úplne nezanikol. Najprv fungovali iba mládežnícke kategórie, zakrátko však v Interi obnovili aj tím mužov, ktorý spočiatku bojoval v absolútnom ligovom suteréne.

„Inter stále žije, prekonal klinickú smrť a po desiatich mesiacoch tvrdej práce sa budeme usilovať opäť vrátiť dobré meno Interu tam, kam patrí,“ hlásila v roku 2010 partia, ktorej záležalo na zachovaní tradičnej značky.

Okrem Barmoša vtedy klub zachraňovali aj Ľubomír Luhový, Marián Šuchančok, Roman Kratochvíl či Andrej Burza.

Po strate Pasienkov bol, a stále aj je, jedným z hlavných problémov chýbajúca infraštruktúra. Nie je tajomstvom, že v Bratislave za uplynulé desaťročia zaniklo približne 40 futbalových plôch. Naopak, nových pribudlo minimum. Inter získal ihrisko na Drieňovej ulici, neskôr spolupracoval napríklad so Stupavou a šťastie skúšal dokonca aj v zahraničí.

„Ja už som nenachádzal riešenia v rámci Bratislavy, tak som oslovil Rajku, bola ochotná nám poskytnúť ihrisko na tréningy mužov. Potom sme dostali ponuku z rakúskeho Wolfsthalu. My sme teda trénovali s mužmi dve sezóny vo Wolfsthale. To znamená, že sme pochopenie našli aj na maďarskej, aj na rakúskej strane. U nás bola pomoc, samozrejme, len komerčná. Vždy sme platili prenájom za všetky tréningy a za všetko,“ spomína Barmoš, bývalý československý reprezentant, ktorý v auguste oslávil 70. narodeniny.

V tejto sezóne sa žlto-čierne farby čiastočne vrátili domov, na legendárne Pasienky. „My sme hrali po odchode zo Stupavy súťažné zápasy aj v Dunajskej Lužnej. Čo sa týka mužov, áno, vraciame sa teraz na Pasienky, ale nie celý klub. Len muži, starší a mladší dorast, vrátane tréningového procesu a majstrovských zápasov. Na Pasienkoch trénujú 17- až 19-roční dorastenci a muži. Kategórie do 12, 13, 14 a 15 rokov trénujú na Drieňovej ulici. Na Ekonóme nám zase trénujú prípravky,“ opisuje niekdajší skvelý obranca Barmoš stále náročnú situáciu.

Bývalý interistický štadión už dlhodobo patrí konkurenčnému Slovanu Bratislava. Ihrisko aj so zázemím, ktoré kedysi hostilo reprezentačné zápasy a pomerne nedávno aj duely Slovana v pohárovej Európe, už pred časom stratilo svoj lesk. Súčasný treťoligista je však vďačný aj za túto možnosť.

„V rámci kooperácie sme tam my zabezpečili kontajnerové kabíny a Slovan nám poskytol ihriská: Sme vďační za to, že sa našla aj takáto forma spolupráce. Je to možno na jeden, dva, možno aj tri roky, ale nie je to trvalé riešenie. Pomáhame si navzájom, lebo konkurenčné prostredie v Bratislave je potrebné, aby tu kluby fungovali. Jedným sú sympatickí tí, druhým zase tí, ale jednoducho tú rôznorodosť v Bratislave potrebujeme a hlavné mesto – dynamicky sa rozvíjajúce – nemôže zanedbávať ani šport,“ uzavrel bronzový medailista z majstrovstiev Európy 1980 Jozef Barmoš, ktorý po skončení hráčskej kariéry pôsobil aj ako tréner.