Čo sa to stalo s rubľom

Po tom, čo ruská mena niekoľko mesiacov držala úroveň 90 rubľov za dolár a dokonca tento rok v lete mierne posilnila, začala na jeseň pozvoľna oslabovať. A to až tak, že v novembri rubeľ náhle počas dvoch týždňov prudko oslabil o pätinu, len aby zase po pár dňoch skorigoval.

Prečo sa to udialo? Vysvetlenie začína prostredím. Väčšina ruských bánk nemá pre sankcie možnosť obchodovať západné meny, s dolármi a eurami sa tak obchoduje mimo oficiálne menové trhy, teda „over the counter“. Preto je trh týchto menových párov vcelku malý.

V Rusku sú naviac zavedené kapitálové kontroly, firmy musia povinne konvertovať väčšinu devíz do rubľov. To následne znamená, že oficiálny kurz je skôr orientačný, pretože nie je možné zaň devízy voľne nakupovať.

Zároveň je veľmi citlivý – jednak na externé udalosti, ako aj na devízové obchody ruskej centrálnej banky. A k obom udalostiam v novembri prišlo. Najskôr boli uvalené nové americké sankcie na Gazprombank. To viedlo k zablokovaniu dôležitého devízového kanálu a k prudkému prepadu kurzu. Kurz meny je len iný názov pre cenu a tá je ovplyvnená dopytom a ponukou. Po zavedení sankcií dočasne prudko vzrástol dopyt po dolároch v Rusku, ale ich ponuka nie.

Na prepad reagovala ruská centrálna banka tým, že zastavila nákup všetkých devíz minimálne do konca tohto roka. Aký nákup? Ruský štát vďaka veľkým výdavkom na vojnu funguje posledné tri roky deficitne. Tento deficit vie len obmedzene pokryť predajom dlhopisov, pretože ich dokáže predať viac-menej len na domácom trhu, kde sa mu to darí len veľmi obmedzene.

Preto štát priebežne rozpredáva likvidné časti (takmer výhradne zlato a jüany) zo štátneho ropného fondu. Aby túto operáciu sterilizovala (teda spravila ju neutrálnou z pohľadu menovej zásoby rubľov), ruská centrálna banka proti týmto predajom nakupovala devízy. Práve tento nákup teraz zastavila.

Zatiaľ posledným krokom bolo vytvorenie alternatívnych platobných metód mimo Gazprombanku za plyn pre ostávajúcich európskych zákazníkov. To umožnilo odblokovať prítok devíz a rubeľ posilnil. No vysoká a ťažko kontrolovateľná inflácia, deficitný rozpočet a neisté vyhliadky ohľadom cien ropy budú znamenať pre centrálnu banku veľa vrások v nasledujúcich mesiacoch.

Pokles kurzu rubľa pritom nemá žiaden pozitívny efekt na ekonomiku cez stimulovanie exportu, ako sa mnohí mylne domnievajú. Produkcia sa vďaka presmerovaniu veľkej časti priemyslu na zbrojnú výrobu nachádza na hranici potenciálu a na prípadný zvýšený dopyt zo zahraničia nevie reagovať zvýšením produkcie, ale len zvýšením cien.

Vyzerá to tak, že menové problémy a inflácia budú preto v Rusku budúci rok ešte výraznejšími ekonomickými témami, ako boli tento.