Občan, volil si dezinformovaný, tvoj hlas neplatí

Nejako sa nám v euroatlantickom priestore nedarí pokojne voliť vo voľbách.

K prednostiam systému parlamentnej demokracie vždy patrilo to, že spory, konflikty a vášne dokáže riešiť prostredníctvom volieb. Vedie sa politický boj a slobodné voľby rozhodnú o výsledku toho boja.

Dochádza však k zaujímavému fenoménu. Miestami sa nám začína črtať opačný vzorec. Už nie voľby rozhodujú o výsledku politického boja, ale politický boj rozhodne o osude volieb.

Je to kríza inštitútu volieb.

Občas už politický boj rozhodne o voľbách

Prebehnú voľby a sú slobodné. Mali by byť sviatkom demokracie, ako sa o nich vzletne hovorí. Lenže niekedy nie sú, lebo sa objaví problém. A tým problémom sú výsledky volieb. A nespokojnosť s nimi. A rozpúta sa politický boj, niekedy za prítomnosti násilia, o to, či boli voľby regulárne, či boli legitímne, a či sú platné. A či je víťaz víťazom.

Teda voľby po tom, čo prebehnú, sa stanú predmetom politického boja a ten rozhodne o tom, čo tie voľby boli zač.

Začína to byť bežné

V poslednom desaťročí v celom priestore Západu prebieha boj medzi dvomi hlavnými blokmi. Jeden tvoria progresívni liberáli. Často nemajú v oficiálnom názve ani progresivizmus, ani liberalizmus, ale tým sa netreba nechať mýliť.

Potom sú tu tí, ktorých ten prvý blok nazýva populistami, hoci oni si myslia, že by si zaslúžili slušnejšie pomenovanie, a asi niekedy aj majú pravdu. Pre účely tohto článku zostaňme pri názve „populisti“, ale dáme ho do úvodzoviek. To sú v USA Trumpovci, v Európe oná „krajná pravica“, ale aj národne ladení socialisti ako Ficov Smer a podobne.

A stáva sa, že systém férových slobodných volieb ako spôsobu riešenia prestáva fungovať. Videli sme to v USA v roku 2020, v uplynulých týždňoch v Gruzínsku, Moldavsku a Rumunsku.  

Popíšme niekoľko javov, ktoré túto nefunkčnosť charakterizujú.

Nepresvedčivé spochybnenie platnosti volebných výsledkov

Hlavným javom je spochybňovanie platnosti volieb bez uvedenia presvedčivých dôkazov. Videli sme to v roku 2020 v amerických prezidentských voľbách, keď Donald Trump a mnohí jeho voliči odmietli uznať svoju porážku. Existovali síce informácie o výskyte volebných podvodov, ale nie v rozsahu, ktorý by ovplyvnil výsledok volieb.

Nespokojnosť Trumpových voličov vyvrcholila 6. januára 2021 ich vtrhnutím do budovy Kongresu. Bol to jediný prípad, keď bolo možné obviniť zo spochybňovania volieb „populistov“.

Teraz došlo k spochybňovaniu volieb trikrát za sebou vo východnej Európe. V Moldavsku v parlamentných a prezidentských voľbách a v referende, v Gruzínsku v parlamentných voľbách a teraz v Rumunsku v prezidentských voľbách.

V Moldavsku išlo iba o vzájomné obviňovanie rôznych kandidátov a strán z protizákonného konania.

V Gruzínsku to bolo horšie. Porazená opozícia a prezidentka Salome Zurabišviliová považujú voľby za nelegitímne a odmietajú uznať ich výsledky. Zurabišviliová hovorí o voľbách ako o proruskom puči. Prezidentka vyzvala opozíciu k protestom, na demonštráciách dochádza k násilným zrážkam medzi demonštrantmi a políciou.

Argumenty, ktoré majú preukázať nelegitímnosť gruzínskych volieb, sú však nedostačujúce. Hovorí sa o volebnej korupcii, o atmosfére zastrašovania, o demagogickej kampani a podobne. Ale skoro nikto si netrúfol vysloviť obvinenie, že došlo k falzifikácii výsledkov. Pretože solídnych dôkazov niet. Ani americká administratíva také obvinenie nevznáša. Medzinárodné organizácie sa iba obmedzovali na výzvy, aby boli obvinenia vyšetrené a aby sa osoby, ktoré sa dopustili nejakých nezákonností, sa museli za to zodpovedať.

Spomeňme si, že na Slovensku sa v minulosti tiež veľa spomínalo kupovanie hlasov, napríklad v rómskych osadách.

Spomínate si na manipulatívny príbeh o Mečiarovi, ktorému v roku 1994 akože nedovolili voliť, lebo nebol vo svojom okrsku na zozname voličov? Nahnalo mu to nemálo voličov.

Šírenie strachu? Spomínate si na kampaň spred ostatných volieb, keď progresívci strašili, že po voľbách sa Slovensko vyľudní, lebo mnoho mladých emigruje? A tak podobne.

A neviem si predstaviť väčšie šírenie strachu, ako bolo šírenie strachu z Donalda Trumpa pred všetkými tromi ostatnými americkými prezidentskými voľbami. 

Nikomu však nenapadlo, že by tieto veci mali znamenať, že voľby boli nelegitímne.

V piatok došlo k šoku v Rumunsku. Rumunský Najvyšší súd zrušil výsledky prvého kola prezidentských volieb na základe odtajnených dokumentov spravodajských služieb. Ešte sa k tomu vrátime.

Keď sa víťaz dáva do karantény

V západnej Európe sa legitímnosť volieb nespochybňuje, ale spochybňuje sa vhodnosť ich výsledkov. Liberálne strany, politici a médiá vychovávajú spoločnosť k názoru, že niektoré výsledky volieb síce môžu byť legálne, ale že sú akosi nepatričné, neslušné. A že úspešnú „krajnú pravicu“ treba postaviť do akejsi karantény. Preto vo Francúzsku strana Marine Le Penovej síce v tomto roku dokázala zvíťaziť v prvom kole parlamentných volieb, ale v druhom sa všetci proti nej spojili a na post premiéra jej strana nedosiahla.

Podobne dopadla v tohtoročných rakúskych voľbách Strana slobodných, ktorá zvíťazila, ale vláda bude bez nej.

A to isté platí o nemeckej AfD, ktorá žne úspechy vo voľbách do krajinských parlamentov, ale do krajinskej vlády sa nedostane.

Tam kdesi vzniká hlboké rozdelenie spoločnosti, v ktorej sa už zlomil dlhodobý konsenzus, ale doterajšie elity chcú napriek tomu zachovať status quo. 

Kriminalizácia voličov a volebných kandidátov

Ďalším sprievodným javom je kriminalizácia voličov a volebných kandidátov.

V USA po incidente 6. januára Demokratická strana tvrdila, že vtrhnutie do Kongresu bolo pokusom o zmarenie výsledku volieb a pokus o štátny prevrat. Nebola to pravda. Frustrovaní ľudia, ktorí vošli dnu, sa tam správali v drvivej väčšine pokojne. Mnohí však dostali drakonické tresty.

Donald Trump bol kriminalizovaný ešte pred zvolením za prezidenta, bol vyšetrovaný FBI pre „spoluprácu s Ruskom“ (Russian collusion) už ako prezident (!). Potom po odchode z funkcie prezidenta bol opäť kriminalizovaný, boli mu vznesené viaceré obvinenia, niektoré z nich zrušil potom Najvyšší súd.

Americké súdy sa v roku 2024 pokúšali zabrániť Trumpovi kandidovať opätovne na prezidenta v niektorých štátoch USA.

Súčasťou tohto javu bolo aj trestné stíhanie Roberta Fica v roku 2021 za údajné založenie organizovanej zločineckej skupiny. Bol to nezmyselný konštrukt.

Keďže sa blížia francúzske prezidentské voľby 2027, niet divu, že parížsky prokurátor žiada trest väzenia a zákazu pôsobenia vo verejných funkciách pre Marine Le Penovú za údajné spreneverenie finančných fondov EÚ, ktoré údajne spočívalo v tom, že jej poslanecký asistent v Európskom parlamente nevykonával prácu asistenta, ale prácu pre stranu.

Mattea Salviniho stále stíhajú preto, lebo ako minister vnútra v roku 2019 nevpustil loď plnú nelegálnych afrických migrantov do talianskeho prístavu.

V týchto dňoch rumunská polícia vykonáva domové prehliadky v súvislosti so zrušením výsledkov volieb.

A tak ďalej, a tak ďalej.

Aby bolo jasné, netvrdíme, že spomínané stíhané osoby sú v každom ohľade nevinné ako baránky. Ale ich stíhanie je okato ovplyvnené tým, čo na „populistickej" strane predstavujú.   

A, samozrejme, nezabúdajme. Mediálna masáž na progresívnej strane občas už dokáže presvedčiť fanatikov, aby dali bokom čo i len zdanie práva a zobrali do rúk strelnú zbraň. Svedčia o tom atentáty na Donalda Trumpa a Roberta Fica.

Ideologické naratívy

Vymenujme ideologické naratívy, ktoré používajú progresívne, liberálne kruhy v súvislosti s voľbami. Hovoria, že bojujú proti dezinformáciám, proti „ruskému zasahovaniu“ do volieb v iných krajinách, proti ruskej hrozbe.

Falošné koncepty vždy pracujú aj s čiastkovými pravdami. Dezinformácie ruského pôvodu istotne existujú. Lenže liberálni bojovníci proti dezinformáciám nás kŕmia vlastnými dezinformáciami.

Od ohlásenia Trumpovej kandidatúry vo voľbách 2016 liberáli viedli proti nemu niekoľkoročnú dezinformačnú kampaň, v ktorej ho obviňovali zo spolupráce s Ruskom. Tvrdili, že Rusko vážnym spôsobom zasahovalo do volieb. Nebola to pravda. Boli to dezinformácie.

Dezinformáciou je aj dlhoročný západný naratív o príčinách vojny na Ukrajine.

Liberálne médiá hovoria o gruzínskej vládnucej strane Gruzínsky sen automaticky ako o „proruskej“. Pritom po dlhoročnej vláde tejto strany Rusko a Gruzínsko stále nemajú ani len oficiálne diplomatické styky a gruzínska vláda vznáša voči Rusku územné nároky a žiada návrat Južného Osetska a Abcházska do Gruzínska.

Čo sa zasahovania do volieb týka, z ruskej strany by sa určite niečo našlo. Ibaže to robí aj Západ. Spomeňme si na Majdan koncom februára 2014. Misia z EÚ už dohodla na Ukrajine slobodné voľby. Dohodu okamžite znemožnili majdanskí radikáli a nová vláda sa ustanovila okamžitým násilným zvrhnutím prezidenta Janukovyča. USA túto novú vládu okamžite podporili.

Naratív „proruskosti“ sa používal proti Marine Le Penovej, proti AfD, proti Viktorovi Orbánovi, proti Robertovi Ficovi.

Občan, volil si dezinformovaný, voľby neplatia

Napokon sa ešte raz pristavme pri šokujúcom zrušení prvého kola prezidentských volieb v Rumunsku.

Dôvodom boli informácie spravodajských služieb o ruskej kampani na podporu „populistického“ kandidáta Calina Georgesca prostredníctvom tisícov účtov na sociálnych sieťach TikTok a Telegram. Georgescu sa stal s 23 percentami hlasov víťazom prvého kola.

Domnievam sa, že informácii od služieb sa dá veriť.

Možno však pochybovať o tom, že to je dostatočný dôvod na bezprecedentné zrušenie výsledkov prvého kola. 

Predovšetkým týmto rozhodnutím sa z volieb, ktoré sú pilierom parlamentnej demokracie v západnej civilizácii stáva krehká inštitúcia. Veď na takú informatickú operáciu s účtami ani netreba nepriateľskú veľmoc. Dokáže to urobiť aj súkromná osoba.

A čo vieme povedať o rozsahu, v akom ovplyvnili účty na TikToku a Telegrame voličov v prospech Georgesca? Nuž, veľa sa o tom povedať nedá.

A treba si položiť ešte sofistikovanejšiu otázku. Koľko z obsahu tých účtov v prospech Georgesca boli dezinformácie a koľko bola celkom obyčajná pravda? Ale to asi spravodajské služby neriešili. A Najvyšší súd tiež nie.

A teraz to najhoršie. V prípade rumunských volieb niet ani najmenšieho podozrenia z nejakého falšovania volebného aktu miliónov Rumunov. To, čo sa zverejnilo ako výsledky, naozaj aj výsledky boli. Rumuni naozaj volili. A tie výsledky teraz neplatia. 

Rumunský súd vlastne zrušením volebného výsledku povedal občanovi toto: Milý občan, ty si volil v prvom kole dezinformovaný. Preto tvoj hlas neplatí. 

Rozhodnutie rumunského súdu bolo hysterické. A nesprávne. A, samozrejme, nedemokratické. Veď ako inak?

Kríza inštitútu volieb je krízou politického systému

To, čo vidíme, je postupne narastajúca kríza inštitútu slobodných volieb v rámci euro-amerického priestoru. A kríza tohto kľúčového inštitútu je príznakom krízy politického systému v našej civilizácii.

A túto krízu nemožno pripísať na vrub nejakým „populistom“. Nástup „populistov“ je skôr reakciou na rodiacu sa civilizačnú krízu. Reakciou isteže nie vždy vydarenou.

Za krízu sú zodpovedné elity hlavného prúdu politiky a médií. Kríza je krízou spôsobu, akým desaťročia tieto elity vládli. Elity sa teraz snažia zovrieť zmýšľanie ľudí v pancieri, ktorý nezodpovedá tomu, čo ľudia vidia a cítia.

Poučenie z dejín poznáme. Nebude sa im to dariť naveky.