Alexander Grau

Bolo to 27. februára 2022, tri dni po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď nemecký kancelár Olaf Scholz v parlamente hovoril o „bode zlomu“ v nemeckej bezpečnostnej politike. Putin rozpútal agresívnu vojnu v rozpore s medzinárodným právom, čím spochybnil medzinárodný poriadok. Teraz už nič nie je také ako predtým. Bolo potrebné stanoviť hranice vojnovým štváčom, ako je Putin. Na to je však treba vlastnú silu.

V dôsledku tejto diagnózy Scholz oznámil sankcie proti Rusku, dodávky zbraní na Ukrajinu a zámer výrazne viac investovať do bezpečnosti Nemecka. Doslovne povedal: „Cieľom je efektívny, ultramoderný a vyspelý Bundeswehr, ktorý nás spoľahlivo ochráni.“

V tejto súvislosti Scholz oznámil, že v roku 2022 bude vo federálnom rozpočte vytvorený osobitný fond vo výške 100 miliárd eur a že pravidelný rozpočet na obranu sa natrvalo zvýši na viac ako 2 percentá hospodárskeho výkonu Nemecka. To znelo rázne a bojovne, ale vzhľadom na napätú bezpečnostnú situáciu sa na tom zhodli aj v nemeckom Bundestagu - a predsa to na pozadí dezolátneho finančného stavu Bundeswehru bola skôr almužna.

V súčasnosti je k dispozícii 100 miliárd osobitných prostriedkov pre nemeckú armádu, ale ako to vyzerá s rozpočtom na obranu vo výške 2 percent hrubého domáceho produktu? Súčasný spolkový rozpočet na rok 2024 síce tieto požiadavky spĺňa a náklady na dôchodky bývalých vojakov sa vypočítavajú smerom nahor, ale či sa podarí 2 percentá dlhodobo udržať, to závisí od budúcej spolkovej vlády, ktorá bude zvolená až vo februári 2025 a nový rozpočet na rok 2025 zatiaľ nebol z dôvodu vládnej krízy prijatý.