O Francúzkach sa hovorí, že aj keď často neoslnia prirodzenou krásou, vždy sa predvedú mimoriadnou eleganciou a z prípadného hendikepu urobia takú prednosť, že výsledok je krásny.
Stereotypy nemožno brať doslovne, ale niečo prezrádzajú. Vyššie spomínaný vystihuje dianie okolo parížskej katedrály Notre Dame. Francúzsko síce nechalo kostol pred piatimi rokmi vyhorieť a dodnes nedokázalo vyšetriť príčinu požiaru, ale sobotná ceremónia jej znovuotvorenia bola nielen krásna, ale aj pôsobivá.
Katedrálu sa podarilo zachrániť hneď dvakrát
Najsilnejším momentom bolo samotné otvorenie katedrály. Arcibiskup prichádza k zatvoreným vstupným dverám a katedrálu žiada, aby sa otvorila. Po svojich slovách trikrát udrie arcibiskupskou berlou na dvere. Zvnútra sa ozve zbor spievajúci žalm. Potom spev utíchne a všetko sa zopakuje a potom ešte raz. Následne pastier odkladá berlu a pritlačí dlane na dvere. Za zborového spevu sa otvárajú.
Arcibiskup sa obracia k trojici čakajúcej pred kostolom, ktorá rituál nehybne, ale s dojatím, sleduje. Pokynutím pozýva dovnútra prezidenta Macrona, jeho manželku a parížsku primátorku. V sprievode arcibiskupa, za spevu hymnu oslavujúceho patrónku kostola Pannu Máriu, vstupujú do hlavnej lode plnej vzácnych hostí.
Iste, nie všetky okamihy niekoľkohodinového programu boli rovnako povznášajúce. Avšak aj koncert súčasných interpretov, ktorý pre nepriaznivé počasie nahrali o deň skôr a vysielali počas sobotňajšieho večera, sa obmedzil na duchovné piesne, hoci miestami v modernom poňatí. Našťastie sa ceremónia obišla bez nechutností, ktoré Francúzsko svetu predviedlo počas zahájenia olympijských hier.
Dodajme tiež, že katedrála bola pred požiarom zachránená hneď dvakrát. Najprv pred samotným ohňom a následne pred progresivistami, ktorí chceli rekonštrukciu využiť na architektonickú modernizáciu či dokonca transformáciu katolíckeho svätostánku na akési multikultúrne centrum.
Trump v prvom rade, Zelenskyj v podivnom mundúre
Medzi zahraničnými hosťami zaujal predovšetkým Donald Trump. Zatiaľ ešte súkromná osoba, o šesť týždňov prezident USA. Hoci musí mať plné ruky práce s prípravou úradu, na výlet do Paríža si čas našiel.
Išlo o jeho prvú zahraničnú cestu po zvolení. Trump má k Francúzsku zvláštny vzťah. Krajina ho fascinuje a aj keď jej predstaviteľmi najskôr pohŕda, s Macronom si vytvorili určitú osobnú väzbu. Keď ho v roku 2017 pozval na prehliadku, ktorú na parížskej Champs Elysées k štátnemu sviatku 14. júla každý rok organizujú, vrátil sa Trump do Washingtonu nadšený myšlienkou, že by niečo také chcel doma mať tiež. Keď horela katedrála, tweetoval rady ako hasiť; čo však v Paríži príliš neocenili.
V sobotu ho v katedrále usadili na najčestnejšie miesto medzi prezidenta Macrona a jeho manželku. Na najvyššieho predstaviteľa najbližšieho francúzskeho spojenca a partnera, nemeckého prezidenta Steinmeiera, zostal až druhý rad. Trump využil výlet do Paríža na stretnutia s európskymi predstaviteľmi.
Stretol sa aj s prezidentom Zelenským, francúzski komentátori upozorňovali, že aj keď sú zvyknutí na podivný mundúr, v ktorom sa táto tragická postava pohybuje, na túto príležitosť sa skutočne nehodil. Po tom, ako Západ dotlačil Ukrajinu do vojny s Ruskom, jej začína dávať najavo, že už ho to bojovanie unavuje a treba riešiť iné veci. Ale Paríž sa na okamih vrátil k úlohe diplomatického centra, v ktorom sa stretávajú svetoví lídri a dohadujú dôležité veci. Do role, ktorú už nemá a mať nebude.
Záblesk nádeje v krajine chaosu a bezútešnosti
Otvorenie katedrály prinieslo ojedinelý povznášajúci okamih v bezútešnosti súčasného Francúzska. To, že Francúzsko momentálne nemá vládu a ani tá, ktorá príde, nemôže zaručiť stabilitu, patrí k tým menším problémom. Vážnejšie je predlženie krajiny, prepad životných i civilizačných štandardov a súvisiaca výmena populácie, tej európskej za mimoeurópsku. A tiež všeobecná paralýza.
Francúzsko síce dokáže rekonštruovať katedrálu, ale nie je schopné uviesť do prevádzky jadrovú elektráreň. Tá vo Flamanville mala byť pripojená k sieti už pred dvanástimi rokmi, tohtoročná prognóza znie rovnako ako jedenásť predchádzajúcich, „na budúci rok to už bude“.
Keby rekonštrukcia prebiehala podľa bežných procedúr, bolo by uprostred Paríža dodnes spálenisko. Macron si toho bol vedomý, a preto nepoveril dohľadom nad stavbou architekta, úradníka či biznismena, ale bývalého náčelníka generálneho štábu. Generál dokázal skrotiť byrokraciu a postaviť do laty lenivých úradníkov, lajdácke firmy i blúzniacich progresivistov.
Mnoho Francúzov, zúfalých z chaosu, ktorý ich dnes obklopuje, si myslí, že by armáda mala mať väčšiu úlohu pri riešení spoločenských problémov vrátane kriminality a migrácie. Uvidíme, čo z toho do budúcna vyvodí. To, že ich krajina sa zatiaľ nenechala pohltiť škaredosťou a je schopná aj krásy, dáva istú nádej.