Ani novinár nepožíva absolútnu slobodu prejavu

Sudkyňa Mestského súdu Bratislava IV Viera Hadrbulcová vydala neodkladné opatrenie, ktorým nariadila Denníku N zdržať sa zverejňovania a šírenia tvrdení, že Daniel Bombic je neonacista, antisemita a extrémista.

Súd tým vyhovel návrhu Daniela Bombica, verejne známeho aj ako Danny Kollár, ktorého zastupuje advokát David Lindtner. Bombic pred súdom tvrdil, že Denník N vo svojich textoch opakovane venuje pozornosť jeho osobe v kontexte jeho trestných stíhaní a dopredu ho vykresľuje ako vinného, čím hrubo porušuje jeho právo na prezumpciu neviny.

Bombic ďalej tvrdí, že ho Denník N zámerne, účelovo a starostlivo označuje vybranými výrazmi, ktoré vzbudzujú vo verejnosti presvedčenie, že navrhovateľ je vinný zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, alebo že bol v minulosti právoplatne odsúdený, hoci to nie je pravda.

V návrhu na neodkladné opatrenie Bombic uvádza štrnásť príkladov článkov Denníka N, v ktorých je označovaný výrazmi „antisemita a internetový agresor či extrémista“. Bombic v návrhu ďalej poukazuje na to, že hoci je aktuálne trestne stíhaný zo šiestich trestných činov, vrátane tých extrémistických, doposiaľ nebol právoplatne odsúdený, a preto ho nemožno označovať výrokmi v textoch Denníka N.

Denník N v súvislosti s dnes už súdom zakázanými označeniami odkazuje na Bombicove vyjadrenia z minulosti, keď na videu hajloval a rôznymi inými spôsobmi prejavoval sympatie a podporoval extrémistické hnutia, za čo je v súčasnosti aj trestne stíhaný.

Súd musí chrániť celkovú spravodlivosť

Sudkyňa Hadrbulcová vyhovela návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, aby bola ako nevyhnutná podmienka v trestnom procese zachovaná prezumpcia neviny. Tá má podľa sudkyne v prvom rade chrániť celkovú spravodlivosť trestného konania, aby verejnosť a vo veci konajúci sudcovia nepodliehali masívnej verejnej antikampani voči vybranému subjektu, ktorej cieľom je vyvolať presvedčenie, že konkrétny obvinený je už (bez ohľadu na materiálnu realitu) odsúdený, a trestný proces, ktorý má potenciálne prebehnúť, je iba formálnym zavŕšením tohto médiami verejnosti sugerovaného „faktu“.

Prezumpcia neviny má predstavovať hrádzu pred takým konaním súdov a orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by mohlo naznačovať vinu konkrétnej osoby. Uvedené pritom podľa súdu rovnako platí pre všetky subjekty, ktoré sa o obvinenej osobe vyjadrujú, a pre médiá, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú a formujú verejnú mienku, to platí násobne.

Neustále nerešpektovanie prezumpcie neviny obvineného podľa sudkyne naráža na jeho česť a dôstojnosť, keďže v dôsledku aktívnej, systematickej propagandistickej mediálnej antikampane voči Bombicovi je vo verejnosti vykresľovaný ako páchateľ trestnej činnosti, čo doposiaľ nebolo konštatované (a to ani neprávoplatne) žiadnym súdom Slovenskej republiky.

O obvinenom by sa malo informovať zdržanlivo

Sudkyňa v uznesení zohľadňuje aj trestné stíhania Bombica s poukazom na ich extrémistický charakter, no zároveň zdôrazňuje, že každá osoba (mediálne záujmové subjekty nevynímajúc) je povinná informovať o trestnom stíhaní navrhovateľa zdržanlivo a rešpektovať jeho prezumpciu neviny. Je nevyhnutné, aby boli všetky medializované informácie o ňom, ako aj tie, ktoré súvisia s jeho trestným stíhaním, formulované výlučne v rovine podozrení, nie ako nespochybniteľné fakty.

Súd jasne odmietol pomerne časté praktiky novinárov, pri ktorých sa v článkoch namiesto podozrení konštatujú tvrdenia v rovine faktov, čím je neustále porušovaná prezumpcia neviny obvinených.

Daná rétorika je podľa súdu neprípustná, pretože môže negatívne pôsobiť nielen na manipulovanú verejnosť, ale aj vytvárať tlak na orgány činné v trestnom konaní a sudcov rozhodujúcich v trestnej veci. Ich nestrannosť a nezaujatosť rozhodovania môže byť podľa názoru súdu narušená obavou z negatívnej medializácie.

Ako ochranu pred nedostatočnou objektivitou novinárov z Denníka N preto sudkyňa vydala neodkladné opatrenie v prospech Bombica, aby jeho trestné stíhanie nemohlo byť v budúcnosti spochybňované pre rôzne námietky zaujatosti či čistoty súdneho procesu.

Inými slovami, aby riadne vyšetrenie podozrení voči Bombicovi nemohlo byť zmarené pre veci nesúvisiace s jeho údajnou trestnou činnosťou, sudkyňa Hadrbulcová dopredu odstránila prípadné prekážky, ktorých by sa mohla chytiť obhajoba.

Bombic žiadny súd nevyhral

Bombic o rozhodnutí informoval na svojom účte na Telegrame, kde tvrdí, že s Denníkom N „vyhral súd“. To však nie je celkom pravda. Neodkladné opatrenie nie je v žiadnom prípade meritórnym rozhodnutím vo veci, a voči jeho vydaniu sa môže Denník N odvolať.

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu navrhovateľ uvedie rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z návrhu musí byť zrejmé, aké neodkladné opatrenie sa navrhuje. Voči vydanému neodkladnému opatreniu je možné podať odvolanie.

Na vydanie takéhoto opatrenia súd nepotrebuje vyjadrenie oboch strán. Nemusí kontaktovať dotknutú stranu, aby sa k nemu vyjadrila alebo predložila svoju argumentáciu, čo namietal Denník N. Riaditeľ vydavateľstva Denníka N, Lukáš Fila, avizoval podanie odvolania a vydané neodkladné opatrenie označil za vážny zásah do slobody slova.

Sloboda slova je skutočne významnou hodnotou demokracie, no ani právo na slobodu prejavu nie je neobmedzené.

Európska judikatúra nastavila pravidlá informovania

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zdôrazňuje, že verejne činné osoby, ako napríklad Daniel Bombic, musia akceptovať vyššiu mieru kritiky, najmä ak ide o fakty relevantné pre verejný záujem. Ak sú však mediálne výroky nepravdivé alebo nepodložené, súdy môžu legitímne zakročiť na ochranu dotknutej osoby, čo sa stalo aj v tomto prípade.

V podobnom spore vo veci Axel Springer AG vs. Nemecko, Európsky súd rovnako posudzoval oprávnenosť vydaného súdneho príkazu voči médiám, ktorým súd zakázal publikovanie článkov o zatknutí a odsúdení verejne známej osoby.

ESĽP v tomto prípade rozhodol, že došlo k neoprávnenému zásahu do slobody prejavu médií, pretože uvedené skutočnosti, ktoré súd zakázal zverejniť, sa naozaj stali a bolo vo verejnom záujme o nich informovať verejnosť. Súd zároveň zdôraznil, že nie je prípustné publikovať znevažujúce výrazy či nepodložené obvinenia, ktoré by mohli zasahovať do práv inej osoby.

Z právneho hľadiska je vždy potrebné dodržiavať základnú zásadu, podľa ktorej práva jedinca končia tam, kde začínajú práva iného. Ani novinár z titulu svojej práce preto nemôže bezbreho zasahovať do práv iných s odôvodnením, že iba uplatňuje svoje práva.

Odhliadnuc od právnej teórie, je potrebné v tomto prípade zohľadniť aj skutočný cieľ neodkladného opatrenia. Tým je zabezpečenie spravodlivého prístupu k obvinenému tak, aby jeho súdny proces mohol prebehnúť zákonným spôsobom a aby súdy mohli na základe dôkazov rozhodnúť o vine či nevine.

Spoločnosť sa tak objektívne dozvie, ako vinný je stíhaný človek, a súdnemu posudzovaniu nezabránia námietky obhajoby o zaujatosti alebo iné prekážky konania.

Denník N považuje sudkyňu za hrozbu

Vydané neodkladné opatrenie sudkyne Hadrbulcovej zároveň poukazuje na problém objektivity Denníka N. Matúš Kostolný napísal k rozhodnutiu sudkyne kritický text, v ktorom tvrdí, že nepotrebujú rozhodnutie súdu na to, aby vedeli, že je niekto fašista, neonacista, extrémista alebo antisemita. Podľa jeho slov stačí, ak takého človeka vidia, počujú a sledujú, a teda vedia, že má byť potrestaný.

Táto téza by mohla platiť v súkromnej diskusii, a aj tam by z hľadiska práv by bola iba ťažko uchopiteľná. No rozhodne neplatí v právnom štáte pri mediálnom prezentovaní obvinenej osoby na základe subjektívnych dojmov. Takéto vyhlásenie nie je nebezpečné iba z hľadiska možného narušovania súdneho procesu s Bombicom, ale aj preto, že verejnosti naznačuje, že spoločnosť nepotrebuje súdy na rozhodovanie.

Kostolný v článku uvádza, že rešpektuje rozhodnutie súdu, no nestotožňuje sa s ním, pretože podľa neho ide proti slobode slova a základnej spravodlivosti. Na podporu tohto tvrdenia však nepredložil jediný právny argument, a namiesto toho použil frázy o „normálnom jazyku“.

Pritom práve súdy sú orgány, ktoré vymedzujú hranice a pravidlá prípustného, aby spoločnosť s rôznymi názormi neprepadla do anarchie. Kritika je namieste, no musí byť vecná a odborná, nie založená na pocitoch oprávnenosti vlastnej pravdy.

Za čiarou už je Kostolného vyjadrenie, že rozhodnutie sudkyne je hrozbou. Podľa neho štát, ktorý sudkyňa Hadrbulcová zastupuje, stratil súdnosť a chráni násilníka namiesto jeho obetí. Kostolný dodáva, že inak to nechápe.

Verejné zavádzanie laikov kriví právny štát

V tomto bode má Kostolný skutočne pravdu. Nechápe právo ako komplexný systém vyvažovania a posudzovania rôznych práv a slobôd. Na jeho pochopenie je potrebné špecifické vzdelanie a prax, aby daná osoba získala potrebný odstup a videla všetky právne okolnosti, ktoré je potrebné zvažovať.

Právnymi znalosťami nemusí disponovať každý, no v takom prípade by sa mal zdržať verejných vyjadrení, ktoré deformujú základy právneho štátu spochybňovaním a osočovaním sudcov bez jediného právneho argumentu.

Voči takýmto útokom Denníka N sa ohradila predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová, ktorá pripomína, že je veľmi nebezpečné, ak konkrétne médium burcuje verejnosť k nenávistným útokom na sudcov a verejne vyhlasuje, že rozhodnutia súdov nie sú potrebné a netreba ich rešpektovať. Útok na sudkyňu zo strany Denníka N bude riešiť Súdna rada na verejnom zasadnutí 10. decembra 2024.

Matúš Kostolný svojimi nepodloženými vyjadreniami nejde iba proti základom právneho systému, ale aj proti pravidlám, ku ktorým sa jeho redakcia hlási. Denník N sa podľa vlastných vyjadrení riadi etickým kódexom novinára, na ktorého dodržiavanie dohliada redakčná rada.

Etický kódex novinára pritom stanovuje za prvoradú hodnotu slušnosť. Hlavnými zásadami, ktorými sa novinári Denníka N majú riadiť, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, pravdivosť a dôsledné overovanie faktov.

Vydanie neodkladného opatrenia je potvrdením toho, že nestrannosť, vyváženosť či pravdivosť zo strany novinárov nebola v tomto prípade dodržaná.

Nepodložený útok Kostolného na sudkyňu je nielen v rozpore so slušnosťou a ďalšími hodnotami kódexu novinára, ale je aj nebezpečným odkazom pre verejnosť, ako zaobchádzať s názorovými oponentmi.