Skúsenosť Mykolu Kuličenka poukazuje na nevyspytateľnosť agresívnej ukrajinskej mobilizácie.
Na začiatku ruskej vojny proti Ukrajine prežil Kuličenko ťažké chvíle. Ako civilista bol unesený, šťastnou náhodou prežil ruský pokus o popravu a potom vyliezol z vlastného hrobu tak, že sa prehrabal nad ním navŕšenou zemou.
Jeho bratia zomreli vedľa neho, no Mykola v poslednej chvíli otočil hlavu a guľka mu preletela cez líce, zanechala dieru, ale nespôsobila život ohrozujúce zranenia.
Jeho prípad vyvolal na Ukrajine všeobecný šok a súcit - ale ani to ho neochránilo pred ukrajinským mobilizačným systémom. V októbri dostal povolávací rozkaz.
Kuličenko využil svoju druhú šancu na život, aby sa staral o svojho starého otca a vrátil sa k chovu kačíc a sliepok na farme na severe Ukrajiny. Povedal však, že má stále problémy so spaním, pretože sa mu v mysli vynárajú spomienky na to, ako ho postrelili a pochovali zaživa a ako potom našiel cestu domov s telom pokrytým modrinami a s krvácajúcou a nesmierne opuchnutou tvárou.
Vzhľadom na traumu, ktorú utrpel, si nemyslí, že by ho mali povolať do armády. "Bolo veľmi ťažké vyliezť z môjho hrobu," povedal.
"Čo by sa zmenilo, keby som teraz išiel do zákopov", povedal a tvrdil, že jeho prítomnosť by nemala žiadny vplyv na boje. "Vzal by som svoj život na front a zbytočne ho tam položil."
Povolanie do armády 35-ročného Kuličenka podčiarkuje nepredvídateľný a nevyvážený mobilizačný systém na Ukrajine, ktorý sa vo veľkej miere opiera o nábor starších mužov.
Táto politika vyvolala kritiku zo strany Bidenovej administratívy, ktorá uviedla, že Ukrajina by mala rozšíriť svoj odvod na mladších mužov vo veku 18 až 25 rokov, ktorí sú teraz oslobodení od odvodu, aby bránili stovky kilometrov frontovej línie. Potreba vojakov je v súčasnosti akútnejšia ako potreba zbraní, uviedli americkí predstavitelia.
Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že nemôžu povolávať mužov vo veku okolo 20 rokov bez toho, aby riskovali demografický nedostatok v budúcnosti, a ohradili sa proti americkej kritike.
„Nemožno očakávať, že Ukrajina bude kompenzovať meškanie logistiky alebo váhanie v podpore mladosťou našich mužov,“ napísal nedávno Dmytro Lytvyn, poradca prezidenta pre komunikáciu, v príspevku na sieti X. Bol to ďalší útočný komentár voči tempu západnej muničnej podpory, ktorú Ukrajina považuje za vlažnú a príliš opatrnú.
Kuličenkove skúsenosti poukazujú aj na ťažkosti, ktoré má Ukrajina s kalibráciou pravidiel upravujúcich výnimky z odvodu. Oprávnenie povolať ho vzniklo po tom, ako sa na jar minulého roka zmenou pravidiel zrušili niektoré výnimky v prípade ťažkostí vrátane tých, ktorí sa starajú o chorých príbuzných.
Ako pri hre Whac-a-Mole [metafora situácie, keď sa pri riešení problému objavia nové problémy na rôznych miestach, ktoré treba opäť rieši, pozn. red.], každá zmena vyradí niektorých, ktorí boli oslobodení od odvodu, a pridá ďalších, ktorí oslobodení neboli, a občania sa budú hádať, ktoré ťažkosti si viac zaslúžili oslobodenie od odvodu.
Cieľom zmien v zákone bolo zakročiť proti tým, ktorí sa vyhýbali odvodu a zneužívali mobilizačný systém tak, že sa odvolávali na ťažkosti, hoci v skutočnosti existovali len v malej miere, pričom túto prax podporovala korupcia v odvodovom konaní.
Po odstránení medzier v zákone náboroví úradníci v lete zintenzívnili nábor. Ukrajina nezverejňuje údaje, ale vojenskí analytici uviedli, že počiatočne sľubný prílev brancov do armády sa odvtedy znížil. Vojenskí velitelia tvrdia, že do základného výcviku nastupuje menej mužov a mnohí z nich sú starí alebo v zlom zdravotnom stave.
Ukrajina plánuje v "blízkej budúcnosti" povolať ďalších 160-tisíc mužov, povedal v parlamente koncom minulého mesiaca tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksandr Lytvynenko. Tento počet by podľa neho obnovil jednotky na 85 percent ich plného stavu.
Siahnutím hlbšie do rezervy starších mužov však hrozí, že sa rady naplnia menej motivovanými a menej zdravými vojakmi. Už teraz nie je žiadna z bojujúcich brigád plne obsadená, povedal major Maksym Žorin, veliteľ 3. útočnej brigády. O novoprijatých vojakoch povedal, že „kvalita personálu sa v poslednom čase výrazne zhoršila“.
Ukrajina medzitým ustupuje na dvoch miestach frontu vo vnútri krajiny, v regióne Donbas na východe a pri meste Kupiansk na severovýchode Ukrajiny, a stratila približne polovicu územia, ktorého sa zmocnila pri augustovom vpáde do ruskej Kurskej oblasti.
„Sme skutočne na pokraji vojenskej katastrofy,“ povedal pre rádio NV vojnový veterán a komentátor vojny pre ukrajinské médiá Jevhen Dykyj. Podľa neho to nie je dôsledok chýb armády, ale toho, že sa nepodarilo odviesť dostatočný počet vojakov.
Agresívne mobilizačné úsilie, zamerané najmä na starších mužov vo vidieckych oblastiach, však viedlo k odporu spoločnosti. V niektorých západoukrajinských dedinách ženy zablokovali cesty, aby zabránili náborovým úradníkom hľadať tých, ktorí sa vyhýbajú odvodu.
Muži prekĺzli cez hranice do Európy, aby sa vyhli odvodu, niekedy dokonca preplávali rieky. Iní sa jednoducho zdržiavajú doma, aby ich nezbadali na kontrolnom stanovišti alebo na inom mieste.
Parlament uvažuje o čiastočnom spätnom vychýlení kyvadla - zavádza niekoľko zmien s cieľom obmedziť vyhýbanie sa odvodom a dezerciu obnovením výnimiek a poskytnutím väčšej možnosti výberu spôsobu služby. Muži si teraz napríklad môžu niekedy vybrať alebo zmeniť jednotku, v ktorej slúžia.
Pozmeňovací návrh, ktorý parlament schválil v prvom čítaní 20. novembra, by udeľoval odklad odvodu pre civilistov, ktorých Rusi zatkli na začiatku vojny, a pre tých, ktorí v bojoch stratili blízkych príbuzných.
Ak by bol zákon podpísaný, Kuličenko by spĺňal podmienky v obidvoch bodoch, hoci podľa súčasných pravidiel je stále spôsobilý na odvod.
Otázka, či by vojnové zranenia mali byť dôvodom na oslobodenie od budúcej služby, je na Ukrajine názorovo rozdeľujúca. Muži sa vrátili do služby po tom, čo utrpeli ťažšie zranenia ako Kuličenko. Niektorí sa dobrovoľne vrátili do služby aj po amputácii nôh alebo rúk. Ukrajinci, ktorí vnímajú svoje životy a domovy ako závislé od toho, že sa ich armáde podarí zastavovať postup ruských vojakov, takúto oddanosť chvália.
Rusi zatkli Kuličenka a jeho dvoch bratov v marci 2022 v ich rodnom meste Dovžyk severne od Kyjeva. Dynamika vojny bola opačná ako dnes - Rusi sa zo severnej Ukrajiny sťahovali. Bratia boli podozriví z nastraženia bomby na ceste, alebo pomoci pri nastražení, pri ktorej zahynulo niekoľko ruských dôstojníkov, povedal Kuličenko. Poprel akúkoľvek rolu v tomto incidente.
Bratov držali tri dni v budove opustenej píly, kde ich vypočúvali a surovo bili. Keď sa blížila ukrajinská armáda, Rusi sa podľa Kuličenka rozhodli bratov zastreliť, aby odstránili dôkazy o ich mučení. O jeho utrpení vtedy informoval denník The Wall Street Journal a neskôr sa ním zaoberalo trestné stíhanie za vojnové zločiny na Ukrajine, v ktorom boli ruskí vojaci súdení v neprítomnosti.
Rusi naložili bratov do nákladného auta, odviezli ich do lesa, postavili vedľa hrobu a spustili paľbu. Guľka preletela Kuličenkovou tvárou a ten padol na zem. Ležal nehybne, kým vojaci navŕšili zeminu, a keď odišli, vyhrabal sa von.
Povolávací rozkaz prišiel v októbri. Povedal, že chápe, že armáde "chýbajú ľudia, a preto berú každého".
Na toto predvolanie nereagoval tak, že by sa dostavil na zasadnutie odvodovej komisie a uviedol, že to ani nemá v úmysle. Vzhľadom na to, čo sa mu stalo, nechce bojovať vo vojne, povedal.
„Nevyrovnal som sa s tým,“ povedal.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.