Začiatkom decembra uverejnila spomínaná agentúra editoriál, v ktorom varovala, že bitcoin je scam. Zahrnutie bitcoinu do amerických rezerv by bolo strategickou chybou. Podľa článku je tlak na Trumpa, aby presadil bitcoin ako strategickú rezervu, dielom lobistov, ktorí prispeli na Trumpovu kampaň 135 miliónmi dolárov. Hlavný argument pochádza z dielne klasických popieračov akejkoľvek hodnoty bitcoinu.
Redakcia Bloombergu hovorí o tom, že bitcoin nemá žiadne priemyselné využitie, žiadny nárok na reálne peňažné toky, žiadne prepojenie s reálnou ekonomikou. Je to len špekulatívny nástroj. Vláda by nákupom bitcoinu, ktorým by sa musela zadlžiť, nič nezískala, pretože bitcoin neumožňuje žiadne zúročenie. Okrem toho by vláda sama podkopala dôveru v dolár.
Navyše ak by vláda zaradila bitcoin do strategických rezerv, mohla by sa sama aktívne podieľať na tejto investičnej bubline, pretože americký štát by napodobnil bankové inštitúcie a dopyt po bitcoine by silno stúpol.
Pri čítaní celého komentára od Bloombergu by mohol mať človek pocit, že číta komentár z roku 2010, keď nebolo jasné, či bitcoin vôbec prežije. Samozrejme, je legitímne pýtať sa, na akých základoch stojí bitcoin, ale ignorovať vývoj za posledných pätnásť rokov je neprijateľné.
Bitcoin a celá kryptokomunita prišli s mnohými technickými riešeniami a vylepšeniami. Bloomberg navyše ignoruje platformy decentralizovaného financovania, ktoré umožňujú požičiavať si v kryptomenách, a tak získavať tradičné úroky, ktoré má každý zo svojho kapitálu. Aj na všeobecnej úrovni môžeme povedať, že záujem o bitcoin – najmä medzi mladými ľuďmi – zvýšil povedomie o fungovaní menovej politiky.
Klasický monetaristický pohľad
Oveľa zaujímavejší je pohľad klasických monetaristov, napríklad francúzskeho investora Charlesa Gava. Tento stúpenec ekonómov rakúskej školy a priateľ Miltona Friedmana bol vo všeobecnosti dlhodobo skeptický voči kryptomenám. Práve on často hovoril o tom, že bitcoin je len žetón v kasíne. Aké boli jeho dôvody?
Funkcia peňazí je dvojaká: sú uchovávateľom hodnoty a prostriedkom výmeny. Bitcoin spĺňa obe podmienky, aj keď s veľkými výhradami. Podľa Charlesa Gava je najväčším problémom pri akceptovaní bitcoinu to, že mena vyjadruje suverenitu štátu. Štát dohliada na to, aby nikto nemohol menu falšovať.
Už v stredoveku existovali vysoké tresty za falšovanie peňazí, pretože tento čin priamo podkopáva autoritu štátu. Štáty tak starostlivo strážia svoje meny, aby zabránili ich zneužitiu. Táto autorita bitcoinu chýba. Samozrejme, námietkou zanieteného fanúšika bitcoinu je, že bitcoin a ostatné kryptomeny fungujú na vysokom stupni zabezpečenia. Ale aj napriek tomu sme boli svedkami niekoľkých veľkých kybernetických podvodov. Veľká časť z nich sa na začiatku vôbec nedostala na súd.
Teraz sa do úlohy ochrancov bitcoinu a kryptomien stavajú americkí politici. Práve inštitucionalizácia bitcoinu spôsobí, že sa o prípady postarajú tradičné štátne inštitúcie. Otázkou je, ako sa bitcoin a iné kryptomeny vyrovnajú s určitou stratou vlastnej suverenity a s tým, že štáty môžu očakávať, že držitelia kryptomien za túto službu zaplatia.
Bitcoin ako pokus o vytvorenie súkromnej meny
Štát chráni menu pred falšovaním, ale nechráni ju pred zlým hospodárením centrálnych bankárov, ktorí žijú pod vplyvom politikov. Tento vzťah sa krásne prejavil v stredoveku. Falšovanie sa trestalo, ale ak sa kráľ rozhodol dať do mincí menej striebra alebo zlata, nikto mu v tom nemohol zabrániť. Teraz sa pomer čistého kovu vyjadruje úrokovou sadzbou.
A tu sa dostávame k tomu, prečo Charles Gave ako zástanca klasickej teórie peňazí vidí v bitcoine oportunizmus. Bitcoin totiž považuje za alternatívu k zle riadeným centrálnym bankám. Gave poznamenáva, že už Friedman si myslel, že ideálna mena by bola taká, ktorá by pravidelne zvyšovala monetárnu masu o tri percentá. Inými slovami, menu by riadil vopred známy algoritmus, a tak by sa mena a jej objem riadili nezávisle od rozhodnutí politikov. A bitcoin práve riadi len algoritmus.
Počet mincí je vopred známy, takže ide o veľmi účinný nástroj, ktorý dokáže udržať infláciu na uzde. Paradoxne budúcnosť bitcoinu zabezpečila súčasná generácia centrálnych bankárov na čele s Mariom Draghim, ktorý menovú tvorbu podriadil politickým záujmom. Čím viac bude jasné, že fiat meny sú zle riadené, tým lepšie pre bitcoin. Je zásluhou politikov a centrálnych bankárov, že bitcoin nie je len žetón z kasína.
Na námietku, že bitcoin neslúži na nič, Charles Gave s úsmevom odpovedá, že ide o rovnakú charakteristiku ako v prípade zlata, ktoré takisto neslúži na nič iné ako na uchovávanie hodnoty. Práve skutočnosť, že bitcoin neslúži na nič, ho robí cenným.
Bitcoin nie je až taký podvod
Na záver ešte dodajme niekoľko argumentov, ktoré nám pripomenú, prečo bitcoin nemožno jednoducho označiť za bezcenný podvod. V marketingu platí, že znalosť značky je veľmi drahá záležitosť. Vybudovanie nového globálneho produktu alebo značky stojí stovky miliónov dolárov ročne. Bitcoin je takouto značkou.
Dnes ho poznajú aj v odľahlých kútoch planéty. Medzi mladými ľuďmi v súčasnosti pravdepodobne neexistuje nikto, kto by o bitcoine nepočul. A takáto značka má zo svojej podstaty potenciál, hoci by sa za ňou skrývalo čokoľvek.
Druhý zaujímavý argument spočíva v rozšírení jeho používania. Tu môžeme urobiť analógiu s aplikáciami ako WhatsApp alebo Uber. Naprogramovať podobné aplikácie nie je až také technicky náročné, ale to, čo robí z týchto aplikácií zlatú baňu, je počet používateľov. Každá väčšia taxislužba si môže vytvoriť vlastnú aplikáciu, ale dostať sa s touto aplikáciou na úroveň Uberu nie je také jednoduché. Práve v tom spočíva veľká hodnota bitcoinu – v komunite, ktorú vytvoril.
Posledným argumentom, a to aj pre tých, ktorí budú popierať ekonomickú hodnotu značky, je miera pretvorenej energie, ktorá sa musela vynaložiť na ťažbu nových mincí a fungovanie celého algoritmu. Táto energia má, samozrejme, svoju hodnotu. Takže jej spotrebovanie automaticky zvyšuje jej hodnotu. Je to rovnaký princíp, ktorý možno pozorovať pri akejkoľvek ťažbe nerastných surovín.
Tieto argumenty nehovoria nič o tom, aká bude cena bitcoinu o desať alebo pätnásť rokov. Pokojne sa môže stať, že bitcoin opäť upadne do zabudnutia a budú ho z nostalgie používať len malé libertariánske skupiny. Aj to je možné. Ale to platí o všetkom na svete.
Kto z mladšej generácie dnes pozná napríklad spoločnosť Kodak, ktorá však bola v 90. rokoch minulého storočia technologický líder? Trhový mechanizmus je ovplyvnený ponukou a dopytom. A v tomto mechanizme zohráva úlohu aj povedomie o vašej značke. Takže tvrdiť, že bitcoin nemá absolútne žiadnu hodnotu, nemá zmysel.
