Máme tu Huliaka číslo dva. Alebo ako Ficovi chýbajú koaliční partneri

Utorkové problémy otvoriť schôdzu parlamentu potvrdili, že koalícia má svojho ďalšieho Huliaka. Je ním poslanec Samuel Migaľ z Hlasu, ktorý má rovnako ako predseda Národnej koalície svoju skupinu poslancov, pomocou ktorých dokáže držať koalíciu v šachu.

Medzi Migaľom a Huliakom sú aj ďalšie podobnosti.

Prvou je, že Migaľ priznal, že už dlhšie nebol na rokovaní svojho poslaneckého klubu, lebo tam sú voči nemu „silné emócie“. Ďalšou a dosť podstatnou je, že Migaľ (podobne ako Huliak) súčasne tvrdí, že stojí za vládou Roberta Fica.

Mimochodom, spomínané silné emócie, ktoré vládnu nielen v klube Hlasu, ale už v celej koalícii, sa ukázali aj na utorkovom hlasovaní parlamentu, keď poslanci Hlasu opäť zablokovali parlament. Po neúspešnej snahe o otvorenie schôdze sa podpredsedovia NR SR Danko a Žiga nahnevane obzreli na poslanca Jána Ferenčáka, ktorý bol súčasťou rebélie.

Ferenčák je len ďalším z poslancov Hlasu, ktorí sa ad hoc spájajú s Migaľom na zablokovaní parlamentu v prípadoch, ak nesúhlasia s predloženými návrhmi koaličných partnerov. Problém tentoraz spočíval v tom, že Ferenčák nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom poslanca Glücka (Smer), podľa ktorého by premiér nemusel pred cestami do zahraničia chodiť ozrejmovať svoje postoje na výbor pre európske záležitosti, ktorému sám predsedá.

Ak by sme chceli byť prudko vecní, Ferenčák má v téme pravdu, na takúto zmenu nie je dôvod. Premiér má pred odchodom do EÚ, kde sa stále chodí odovzdávať suverenita, navštíviť parlament. Mali by na tom trvať všetci, nielen poslanec Ferenčák. Aj keby bol premiér vyťažený, dátum sa dá nájsť. Ak dôjde k zmene, najviac ju privítajú progresívci v budúcnosti, pre ktorých je Brusel viac ako domáci parlament. Ferenčáka preto treba oceniť.

V skutočnosti je však jadro ďalšieho koaličného sporu druhoradé. Triumfuje povrchná politika, pričom utorok ukázal dve veci – že Migaľ je Huliak v ovčom rúchu a že v koalícii je ďalšia vzbura. Tentoraz z prostredia Hlasu.

Migaľ pritom rovnako ako Huliak nasvecujú ten istý problém – že predsedovia ich strán si nedokážu splniť svoju základnú povinnosť, ktorou je udržať poriadok vo svojich stranách, odlišné názory vyriešiť na koaličnej rade a zabezpečiť tak koalícii dostatok hlasov.  

Danko svoj problém s Huliakom premenil na verejnú kovbojku, kde sa hneď prevrátili stoly a obaja pištoľníci na seba odvtedy pália ostrými. A to aj napriek tomu, že stoja na tej istej strane frontu. Teda, aspoň by mali stáť.

Šutaj Eštok problém s Migaľom a s ďalšími dvoma až piatimi poslancami, primárne z prostredia Dobrej voľby (Drucker), akoby neriešil vôbec. Respektíve ho nevie vyriešiť, lebo nový predseda skrátka nemá v strane potrebnú autoritu.

Jeho problém je, že je až príliš podobný politikom Smeru a preto ho nerešpektujú najmä tí, ktorí si ešte pamätajú, že zmyslom existencie Hlasu bolo predsa na rozdiel od Smeru robiť politiku viac samostatne. Alebo ak chcete, s úsmevom na tvári a s jamkami na lícach. Aj preto sa šepká, že vedenie strany chodí po rozumy do prezidentského paláca za čestným predsedom.

No a práve pre túto neschopnosť predsedov strán zabezpečiť riadny chod koalície sa rebeli Migaľ a Huliak odvolávajú na premiéra Fica, ktorý je dnes jediným stabilizačným prvkom koalície. Na reči o predčasných voľbách je preto ešte priskoro. Problémom nie je väčšina, ale to, ako sa k nej dvaja predsedovia správajú.

Akoby koalícia na konci roku 2024 nemala troch lídrov, ale piatich, keďže k Ficovi, Šutajovi Eštokovi a Dankovi sa de facto pridáva dvojica Huliak a Migaľ, ktorí majú tiež skupinky svojich lojálnych poslancov.

V skutočnosti však nejde o to, že by koalícia mala až priveľa lídrov, ale o to, že okrem Fica ďalších lídrov nemá.