Ruskú strednú triedu oslabila pandémia. Príde Putinova vláda o jeden zo svojich pilierov?

Pandémia ochorenia COVID-19 tvrdo zasiahla beztak oslabenú ruskú strednú vrstvu. V dôsledku epidemiologických opatrení, spomaleného ekonomického rastu a klesajúcej miery zamestnanosti sa až 6,1 percenta príslušníkov tejto spoločenskej triedy prepadlo už minulú jeseň priamo medzi chudobných. Hoci stredná trieda v Rusku v prvom desaťročí 21. storočia rýchlo rástla, v posledných rokoch ju zasiahla stagnácia a je otázne, či sa dokáže po pandémii zregenerovať.

Aká veľká je ruská stredná trieda?

Existuje viacero kategorizácií spoločenských tried, ako aj obrovské množstvo kritérií, ktoré určujú, kto do nich patrí. V ruskom prostredí sa spoločnosť väčšinou delí na štyri hlavné spoločenské triedy, ktoré majú ešte niekoľko podtried. Ide o bohatých, strednú triedu (vyššiu a nižšiu), triedu pod strednou triedou a chudobných.

Ako upozorňuje Jevgenij Gontmacher z ruského Inštitútu moderného rozvoja, podľa Svetovej banky patrí z hľadiska príjmu do strednej triedy ten, kto zarába 1,5-násobok miestneho životného minima. Pri takomto kritériu by súčasťou strednej triedy boli až dve tretiny Rusov. Ide o fakt, ktorým sa radi chvália aj predstavitelia Kremľa. Skutočnosť je však podľa experta omnoho komplikovanejšia, keďže ruská legislatíva pozná dva ekvivalenty toho, čo u nás nazývame životné minimum, pričom oba sa od nášho pojmu trocha líšia.

Pojem životné (fyziologické) minimum (rus. prožitočnyj fiziologičeskij minimum) bol v Rusku zavedený nariadením bývalého prezidenta Borisa Jeľcina v roku 1992 pre potreby dočasného legislatívneho použitia v časoch „krízového rozvoja ekonomiky“. Reálnou hranicou chudoby mal byť podľa toho istého nariadenia takzvaný minimálny spotrebiteľský rozpočet (rus. minimaľnyj potrebiteľskij bjudžet). Ten je pritom podľa daného nariadenia takmer dvojnásobný oproti životnému fyziologickému minimu.

Ruská vláda však napriek jeho pôvodnej dočasnosti aj naďalej využíva pre hodnotiace správy práve pojem životné fyziologické minimum. Ruský prezident tak napríklad minulý rok vyhlásil, že v strednej triede žije až 70 percent Rusov. Ak však správne využijeme metodiku Svetovej banky, bránu do strednej triedy v Rusku podľa Gontmachera otvára až mesačný príjem okolo 40 000 rubľov (približne 456 eur). Prvým kritériom strednej triedy tak prejde len približne 30 percent Rusov.

Druhou častou charakteristikou strednej triedy je miera úspor vo výške aspoň šiestich mesačných platov. Ako ukázal skorší prieskum spoločnosti Rosgosstrach žizň a banky Otkrytie, aspoň nejaké úspory má 41 percent opýtaných Rusov. Pri väčšine z nich však ide o úspory vo výške približne jedného mesačného platu. Úspory na viac než pol roka má len 18 percent obyvateľov Ruska. Práve táto úroveň úspor pritom umožňuje podľa Gontmachera kúpiť si zahraničné vozidlo, ísť raz ročne na dovolenku k moru a dostať hypotéku.

Prieskum života Rusov z hľadiska bytových podmienok uskutočnil Inštitút pre sociálno-ekonomické otázky obyvateľstva Ruskej akadémie vied. Ak by za byt strednej triedy mal byť považovaný taký, ktorý má 23 až 40 metrov štvorcových, v ktorom je prístup na internet a jedna izba na člena rodiny, disponuje ním približne 10 percent Rusov. Ak by kritériom mala byť viac než jedna izba na osobu a rozloha nad 40 metrov štvorcových, išlo by o menej než 5 percent z nich.

Z hľadiska vzdelania a charakteru práce by podľa daných kritérií mal mať príslušník strednej triedy stredné odborné alebo vysokoškolské vzdelanie, pričom venovať by sa mal duševnej práci. Podľa Vyššej školy ekonomickej tak patrí do jadra (vyššej) strednej triedy 8 percent obyvateľov Ruska. Za širšiu (nižšiu) strednú triedu možno podľa univerzity považovať Rusov s podobnými príjmami, no bez vyššieho vzdelania, ktorí sa živia fyzickou prácou. Je ich približne 12 percent. Momentálne by tak ruská stredná trieda mala predstavovať okolo 20 percent obyvateľstva.

Hoci sa presné percento pri rôznych výskumoch v závislosti od metodiky mierne líši, väčšina expertov sa zhoduje, že dve tretiny Rusov do strednej triedy napriek vyjadreniam vlády nepatria. Alina Pišňaková, riaditeľka Centra pre analýzu príjmov a životnej úrovne, napríklad uviedla, že do širšej strednej triedy patrilo v roku 2017 približne 28 percent obyvateľov Ruska, pričom v dôsledku pandémie ich podiel klesol už v polovici roku 2020 na 24 percent.

Obraz ruskej strednej triedy ako opory režimu

V prípade Ruska sú podľa Gontmachera typickými príslušníkmi strednej triedy najmä vlastníci a vrcholový manažment stredných a väčších podnikov, vedúci štátni zamestnanci na regionálnej aj federálnej úrovni a taktiež riaditelia štátnych podnikov, univerzít, nemocníc a škôl. V prípade Ruska však do tejto skupiny možno zaradiť tiež zamestnancov silových zložiek na vyššej a strednej úrovni. Posledným typom Rusov v danej skupine sú najúspešnejší ľudia so slobodným povolaním a najúspešnejší živnostníci.

Ruská stredná trieda je podobne ako jej západné náprotivky oporou režimu. Neplatí tak starší predpoklad, podľa ktorého by sa silná ruská stredná trieda mohla stať oporou liberálnych a demokratických hnutí v krajine. Príčina spočíva najmä v tom, že ruská stredná trieda vďačí, s výnimkou ľudí so slobodnou profesiou a živnosťami, za svoj komfortný život práve štátu, ktorý v najväčšej miere kontroluje tok kapitálu v Rusku.

Pre vysokých štátnych úradníkov, riaditeľov štátnych spoločností a príslušníkov bezpečnostných zložiek sú preto práve snahy ruskej opozície o reformu systému, najmä ak by ho sprevádzalo oslabenie úlohy štátu v ekonomike, ohrozením ich blahobytu. Podpora vlády Vladimira Putina tak z ich strany nie je nutne len ideologická, ale do značnej miery aj materiálna.

V liberálno-demokratických štátoch, kde je silnejšia stredná trieda, zohráva táto skupina obyvateľov prevažne funkciu opory demokratických inštitúcií. V Rusku, kde je stredná trieda malá, zohrávala tradične inú úlohu. Určovala štandardy „dôstojného života“, ktoré sa usilovala dosiahnuť nižšia stredná trieda a ktoré ju motivovali k väčšej snahe o sociálnu mobilitu smerom nahor v časoch, keď bola takáto mobilita možná. V nižšej strednej triede pritom žije väčšina Rusov – asi 50 percent. Podľa viacerých expertov sa však "výťahy" do vyššej sociálnej skupiny v Rusku momentálne zastavili, čo môže v najbližších rokoch viesť k nárastu nespokojnosti tejto časti obyvateľstva.

Zarúbaná cesta nahor

Prvou príčinou je podľa Gontmacherovho názoru skutočnosť, že ruská ekonomika prestala generovať dobré pracovné miesta, na ktorých môže človek zarobiť vďaka tomu, že jeho práca má vysokú pridanú hodnotu a ním produkovaný tovar alebo služba je konkurencieschopná na domácom aj zahraničnom trhu. Dobre platené pozície sú v prípade Ruska akumulované v exportných odvetviach a na vrchole štátnej služby. Dostať sa na ne dá prevažne len vďaka protekcii, ktorá hrá v prospech dorastajúcich potomkov terajšej federálnej a regionálnej mocenskej elity.

Práve trieda pod strednou triedou, členovia ktorej majú vzdelanie a ambíciu prepracovať sa aspoň do nižšej strednej triedy, no nemajú na to možnosť, sa začína stávať skutočným zdrojom masovej nespokojnosti s terajšou ruskou vládou. Ide prevažne o mladých ľudí so vzdelaním a ambíciami, ktorí by si chceli založiť rodiny, alebo si ich nedávno založili a potrebujú preto kariérne vyrásť, nahromadiť kapitál, zabezpečiť si samostatné bývanie a niektoré materiálne atribúty strednej triedy, pričom súčasný socioekonomický systém so štátom živenou a stagnujúcou strednou triedou im na to bez známostí nedáva možnosť.

Na túto skutočnosť upozorňuje aj Nataľja Tichonová z Centra pre výskum stratifikácie Vyššej školy ekonomickej v Moskve. Malá početnosť strednej triedy podľa nej ukazuje, že systém sociálnej a ekonomickej nerovnosti, ktorý v dnešnom Rusku formuje stratifikáciu spoločnosti, nezodpovedá stupňu jeho technologického rozvoja. "Takýto imanentný rozpor v modernej ruskej spoločnosti môže už v blízkej budúcnosti viesť k značnej sociálnej transformácii," varuje.