Nelenil som a vybral som sa do Liptovského Mikuláša na výstavu Zem pod nohami. Dana Sochorová, autorka vystavených kresieb a fotografií, je výtvarníčka, ktorú poznám už celé roky. Zhodou okolností máme obaja korene na Liptove.
Obsah výstavy ďaleko prekračuje región. Dana Sochorová bola Fischerovou žiačkou na Vysokej škole výtvarných umení. Námetovú skladbu si vyskladala z inšpirácií prírodou, harmóniou ročných období a disharmóniou enviromentálnych záťaží – dymiacej fabriky v Ružomberku, kde žije na sídlisku. Pri tvorbe sa okolo nej zvykne motať mačka, ktorej jej dcéra dala meno Nari. Neraz ju spomína pri našich bratislavských stretnutiach, keď sa ponáhľa naspäť, aby nebola sama.
Výstava, ktorej kurátorkou je historička umenia Daniela Čarná, pôsobí už na prvý pohľad poeticky. Ale nie je to len dojem.
Keď sa pristavím pri jej textových reflexiách, blízkych kaligramom, vynára sa mi v mysli nielen Apollinaire, ktorý tým zaujal, ale aj jeho rovesník Albert-Birot, ktorého knižku mám práve na stole. Leitmotívom textových reflexií Dany Sochorovej sú štyri ročné obdobia „Chcem naspäť ročné obdobia“ napísané znovu a znovu čoraz rozvoľnenejším rukopisom, akoby slablo naše volanie, aby sme o ne neprišli.
Nedá mi pritom odcitovať pár veršov z básne Alberta-Birota: „Príroda nepozná bodku / Deň nie je oddelený od noci / ani život od smrti / ...“.
Rastlina – steblo, listy, bobule – prechádza v cykle pastelových kresieb metamorfózami, stráca listy, stenčuje sa, v skrumáži energických čiar a farebných modifikácií zaniká a znovu sa objavuje, avšak iná ako na začiatku. Cykly fotografií Dany Sochorovej sú časozberné – kúsok trávy pod ubúdajúcim ľadom, čoraz menším, čoraz zelenším, až z neho vyraší žltý kvietok, pohľad na krajinu cez kuchynské okno, znovu a znovu, s meniacim sa svetlom, ponorené v hmle, s rôznymi tvarmi výparov a dymov miestnej celulózky.
Návšteva výstavy je podľa mňa, ako keď človek začuje ševelenie trávy. Inak, priestor je úžasný a umocňuje zážitok z výstavy, ktorá je na prízemí Galérie Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši do 15. februára 2025.
Keď už som tam meral cestu, pozrel som si na poschodí aj stálu expozíciu diel Kolomana Sokola (1902 – 2003), velikána slovenského výtvarného umenia, šťavnatého, picassovského, humorného. Škoda, že v Bratislave nemáme možnosť pozrieť si takto ucelenú kolekciu niektorého umelca.