Nelenil som a vybral som sa do Liptovského Mikuláša na výstavu Zem pod nohami. Dana Sochorová, autorka vystavených kresieb a fotografií, je výtvarníčka, ktorú poznám už celé roky. Zhodou okolností máme obaja korene na Liptove.

Obsah výstavy ďaleko prekračuje región. Dana Sochorová bola Fischerovou žiačkou na Vysokej škole výtvarných umení. Námetovú skladbu si vyskladala z inšpirácií prírodou, harmóniou ročných období a disharmóniou enviromentálnych záťaží – dymiacej fabriky v Ružomberku, kde žije na sídlisku. Pri tvorbe sa okolo nej zvykne motať mačka, ktorej jej dcéra dala meno Nari. Neraz ju spomína pri našich bratislavských stretnutiach, keď sa ponáhľa naspäť, aby nebola sama.

Výstava, ktorej kurátorkou je historička umenia Daniela Čarná, pôsobí už na prvý pohľad poeticky. Ale nie je to len dojem.

Keď sa pristavím pri jej textových reflexiách, blízkych kaligramom, vynára sa mi v mysli nielen Apollinaire, ktorý tým zaujal, ale aj jeho rovesník Albert-Birot, ktorého knižku mám práve na stole. Leitmotívom textových reflexií Dany Sochorovej sú štyri ročné obdobia „Chcem naspäť ročné obdobia“ napísané znovu a znovu čoraz rozvoľnenejším rukopisom, akoby slablo naše volanie, aby sme o ne neprišli.