Avšak nastávajú situácie, kedy sa tá minulosť ako vysvetlenie pre niektoré inak nepochopiteľné kroky dnes priamo vnucuje. Posledným počinom Petra Pavla je „gesto solidarity“ s jeho prezidentskou kolegyňou v Gruzínsku Salome Zurabišviliovou.
Petr Pavel k ich nedávnemu telefonátu na sieťach dodáva: „Násilie na demonštrantoch, novinároch i predstaviteľoch politickej opozície v Tbilisi a ďalších mestách je neprijateľné. Obdivujem odvahu Gruzíncov (sic), ktorí si nechcú nechať vziať európske smerovanie ich krajiny, a v tom majú našu plnú podporu.“
Tweet je pozoruhodný z dvoch dôvodov. Pavlovo angažmán a záujem o udalosti v zahraničí sú úplne výberové a zhodujú sa s angažmánom a záujmom Bieleho domu alebo Európskej komisie. Súčasná vláda v Gruzínsku im vadí z niekoľkých dôvodov, ale ťažko to bude pre nedemokratické praktiky. Čistý útok na demokraciu bol v uplynulých dňoch vykonaný Ústavným súdom v Rumunsku, ktorý zrušil druhé kolo prezidentských volieb, len aby nevyhral favorit z prieskumov. O tom sa Pavel nezmieni.
Nepobozkanie prsteňa sa netoleruje
Zato Gruzínsko, to Gruzínsko… Vládu má politicky konzervatívnu, a nie snáď proruskú a protieurópsku – aj strana Gruzínska túžba sa dlhodobo uchádza o členstvo v EÚ, dokonca v NATO –, ale neochotnú hrotiť vzťahy so svojím veľkým susedom Ruskom, s ktorým je aj mimoriadne previazané ekonomicky. Takže sa Gruzínsko predvlani nepripojilo k sankciám Západu proti Rusku a odmietlo dodávať svoje ťažké zbrane Ukrajine. Odvtedy je pre nás strana Gruzínska túžba oficiálne nepriateľ. Nepobozkali prsteň a to sa v geopolitike netoleruje.
