Petr Pavel je stádovitý prezident

Avšak nastávajú situácie, kedy sa tá minulosť ako vysvetlenie pre niektoré inak nepochopiteľné kroky dnes priamo vnucuje. Posledným počinom Petra Pavla je „gesto solidarity“ s jeho prezidentskou kolegyňou v Gruzínsku Salome Zurabišviliovou.

Petr Pavel k ich nedávnemu telefonátu na sieťach dodáva: „Násilie na demonštrantoch, novinároch i predstaviteľoch politickej opozície v Tbilisi a ďalších mestách je neprijateľné. Obdivujem odvahu Gruzíncov (sic), ktorí si nechcú nechať vziať európske smerovanie ich krajiny, a v tom majú našu plnú podporu.“

Tweet je pozoruhodný z dvoch dôvodov. Pavlovo angažmán a záujem o udalosti v zahraničí sú úplne výberové a zhodujú sa s angažmánom a záujmom Bieleho domu alebo Európskej komisie. Súčasná vláda v Gruzínsku im vadí z niekoľkých dôvodov, ale ťažko to bude pre nedemokratické praktiky. Čistý útok na demokraciu bol v uplynulých dňoch vykonaný Ústavným súdom v Rumunsku, ktorý zrušil druhé kolo prezidentských volieb, len aby nevyhral favorit z prieskumov. O tom sa Pavel nezmieni.

Nepobozkanie prsteňa sa netoleruje

Zato Gruzínsko, to Gruzínsko… Vládu má politicky konzervatívnu, a nie snáď proruskú a protieurópsku – aj strana Gruzínska túžba sa dlhodobo uchádza o členstvo v EÚ, dokonca v NATO –, ale neochotnú hrotiť vzťahy so svojím veľkým susedom Ruskom, s ktorým je aj mimoriadne previazané ekonomicky. Takže sa Gruzínsko predvlani nepripojilo k sankciám Západu proti Rusku a odmietlo dodávať svoje ťažké zbrane Ukrajine. Odvtedy je pre nás strana Gruzínska túžba oficiálne nepriateľ. Nepobozkali prsteň a to sa v geopolitike netoleruje.

Demonštrácie, na ktorých polícia bezpochyby používa násilie, mali charakter blokád a vypukli po tom, čo si premiér dovolil zareagovať na prerušenie rozhovorov s Komisiou o členstve v EÚ. Premiér oznámil, že aj Gruzínsko dá na nasledujúce štyri roky prihlášku k ľadu.

Predchádzali tomu voľby, ktoré vládnuca strana s 54 percentami vyhrala. Opozícia tvrdí, že boli sfalšované, že parlament je nelegitímny, že nelegitímny parlament nemôže zvoliť nového prezidenta, takže Zurabišviliová ďalej zostane prezidentkou aj po vypršaní mandátu.

Falšovanie výsledkov volieb sa nepotvrdilo

Šokujúci je tu rozpor, kedy o sfalšovaní volieb s istotou, s akou o tom hovorí dnes európsky mainstream, rozhodne nehovorila delegácia medzinárodných pozorovateľov. Report OBSE existuje. Medzinárodní pozorovatelia voľbám všeličo vyčítali, od vyhrotenej atmosféry v médiách po nátlak, ktorý bol vraj na niekoľkých miestach pozorovaný voči štátnym zamestnancom. Ale účastníci volieb „mohli vo všeobecnosti viesť kampaň slobodne“. A hlavne v správe nie je ani slovo o falšovaní výsledkov.

Druhá pozoruhodná vec, ktorú na seba prezident Pavel prezradil, je nadraďovať vôľu demonštrantov nad vôľou voličov. Zvolená vláda má slobodu obmedzovanú len zákonmi. Rozhodne nie je v zákone, že vláda nesmie Európskej komisii odpovedať rovnakou mincou a nenechať sa stále ponižovať.

Presne takto sa začala tragédia Ukrajiny, kde pred desiatimi rokmi prišli politici od amerického senátora Lindseyho Grahama cez nemeckého ministra zahraničných vecí Guida Westerwelleho až po nášho Karla Schwarzenberga povzbudzovať demonštrácie ľudí protestujúcich proti úplne legitímnemu rozhodnutiu prezidenta odložiť podpis asociačnej dohody s EÚ.

Tento obsedantný sklon vkladať sa do politických stretov v krajinách, ktoré majú tú smolu susediť s Ruskom, viedol aspoň v jednom prípade preukázateľne do katastrofy. Česká republika nemá žiadny záujem na ďalšom, z Európy vyhecovanom Majdane.

Vraciame sa na začiatok. Petra Pavla v roku 1989 zastihla zmena pomerov ako vojaka z povolania, predsedu základnej organizácie KSČ a frekventanta rozviedčickej školy.

Politik, ktorý je z predchádzajúcej profesie zvyknutý počúvať a pritom má maslo na hlave, bude vo výsledku spravidla tvárny. Nie je to materiál na skutočného prezidenta.

Text, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.