Jadro zažíva renesanciu. A Slovensko si na tom môže vybudovať nový imidž

Energia produkovaná štiepením atómov zažíva vo svete renesanciu. Tento trend je vidieť na viacerých udalostiach posledných mesiacov.

V Nemecku posledné reaktory vypli v apríli 2023 a už na jeseň tohto roka sa živo diskutuje o obnovení ich prevádzky. Tamojší kresťanskí demokrati, ktorí vedú v prieskumoch verejnej mienky, označujú odstavenie posledných jadrových elektrární za chybu (podobne ako väčšina Nemcov) a chcú zisťovať, či by obnovenie prevádzky elektrární bolo ešte možné.

Ďalším príkladom je atómová elektráreň Three Mile Island na severovýchode Spojených štátov, ktorá bola dejiskom najhoršej jadrovej havárie v histórii USA. Spoločnosť Constellation Energy ju plánuje opäť otvoriť v roku 2028, pričom vyrobenú elektrinu bude vo veľkom dodávať spoločnosti Microsoft.

Nakoniec, čriepkom v mozaike je aj čoraz väčšia ochota bánk financovať projekty spojené s výrobou atómovej energie, keďže začiatkom jesene najväčšie svetové banky podpísali spoločné vyhlásenie o zvýšení podpory výstavby jadrových kapacít. Zo sektoru sa totiž ozýva, že ide o kľúčovú technológiu na minimalizovanie emisií oxidu uhličitého, ako aj pre energetickú bezpečnosť, keďže pri výrobe elektriny nedochádza v podstate k žiadnym výkyvom.

Čo poháňa návrat k jadru

Tento deklaračný záväzok bánk neprichádza len tak sčista-jasna. Na lanskej konferencii COP28 v Dubaji takmer dva tucty krajín a viac ako sto spoločností podpísali spoločné vyhlásenie o strojnásobení globálnej jadrovej kapacity do roku 2050.

Reagujú na očakávaný mohutný rast dopytu po elektrine, ktorý budú ťahať najmä energeticky hladné datacentrá technologických firiem. Čerešničkou na torte je v tomto prípade umelá inteligencia a jej vývoj či bujnejúci kryptosvet.

Dátové centrá, umelá inteligencia a kryptomenové odvetvie si budú podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry do roku 2026 globálne vyžadovať viac ako dvojnásobok elektrickej energie. Ročne majú spotrebovať viac ako celé Japonsko. Navyše potrebujú konštantné stabilné dodávky elektriny, s čím obnoviteľné zdroje zápasia, zatiaľ čo jadro vyniká.

Nukleárny premiant spod Tatier

Hoci je o Slovensku dobre známe, že vyrába značnú časť elektriny z jadra, zďaleka nepatrí k najväčším výrobcom z absolútneho hľadiska. V tomto smere svetu jasne dominujú Spojené štáty, Čína či Francúzsko.

Napriek tomu je jadrová energia pre Slovensko kľúčovým stavebným prvkom, keďže sa podtatranský štát v svetovom rebríčku nachádza na druhom mieste, čo sa týka podielu vyprodukovanej nukleárnej energie. V tomto ukazovateli predbieha našu krajinu len Francúzsko.

Slovensko by sa tak dalo prirovnávať k akémusi malému ropnému štátu na poli jadrovej energie. Či ho tak vníma aj zahraničie, je veľmi otázne. Na to, aby sa stalo priekopníkom, dve atómové elektrárne nestačia.

Dokážeme na jadre stavať náš imidž vo svete?

Veľká jadrová renesancia, ktorá vo svete prebieha, by mohlo Slovensku pomôcť budovať si lepšiu vizitku vo svete. Momentálne ho totiž ľudia vnímajú ako akúsi nudnú krajinu, ktorej by sa zišiel poriadny budíček. Ak o Slovensku veľké médiá píšu, tak väčšinou v negatívnych súvislostiach, ako bol atentát na premiéra či dlhotrvajúci konflikt s Bruselom v otázkach ako migrácia alebo odklon od ruských energonosičov.

Pokiaľ by sa však stalo lídrom v inovatívnych technologických riešeniach na poli jadrovej energetiky, ktorými by mohlo inšpirovať zahraničie, pohľad zvonka by sa mohol aspoň čiastočne meniť.

V tomto smere je dobré, že aj keď tak ďaleko Slovensko ešte nie je, má na čom stavať. Veľkou výhodou je priaznivá verejná mienka – technológiu podporujú dve tretiny obyvateľov.

Zdá sa, že slovenskí politici si túto skutočnosť uvedomujú. A v jadre vidia potenciál na formovanie slovenskej značky vo svete.

Premiér Robert Fico sa už krátko po nástupe do úradu začal zaoberať možnosťou výstavby nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. O tom, že nešlo o plané reči, svedčí vypracovanie plánu a jeho nedávna návšteva Južnej Kórey, ktorá má o projekt záujem. Ministerstvo hospodárstva už dokonca odhadlo sumu, koľko môže nový blok s výrobnou kapacitou tisíc megawattov stáť. Číslo sa pohybuje medzi ôsmimi až dvanástimi miliardami eur.

Samotná výstavba nového bloku však nie je ničím prelomovým. Potenciál pre krajinu by sa mohol skôr skrývať v spracovávaní jadrového odpadu a jeho recyklovanom použití. Práve na tom sa snaží budovať značku sebe i Slovensku nedávno zvolený prezident Peter Pellegrini.

Pred novembrovou návštevou Azerbajdžanu sa napríklad vyjadril, že chce Slovensko prezentovať „ako významného podporovateľa jadrovej energetiky s cieľom zapojiť sa do jedinečného výskumného projektu na opakované využitie jadrového odpadu“.

Po Slovensku sa vďaka veľkým zásobám jadrového odpadu pozerá najmä spoločnosť newcleo a jej šéf, taliansky fyzik Stefano Buono. Výhodou krajiny je podľa neho prítomnosť odborníkov a existujúca infraštruktúra, vďaka ktorým sa vraj môže stať „centrom pre vývoj, testovanie a aplikovanie nových technológií do praxe pri výrobe modulárnych reaktorov“.  

Navyše vďaka vysokej a najmä stabilnej produkcii elektriny z jadra by Slovensko v budúcnosti mohlo zaujímať aj technologické firmy a priekopníkov na poli umelej inteligencie. Pre čoraz vyššie požiadavky na spracovávanie informácií budú tieto firmy nútené budovať viac datacentier. Vďaka jadru a stabilným prírodným podmienkam sa Slovensko javí ako atraktívna lokalita.

Na ceste k tomu, aby si Slovensko vybudovalo svoju značku na nukleárnej technológii, však ešte stále stojí jeden veľký otáznik. Hoci má jadro veľkú podporu domácich, je otázne, ako pozitívne vnímajú technológiu ľudia v zahraničí.

Pre tragédie ako Černobyľ či Fukušima má mnoho aktivistov, ale aj bežných ľudí na jadrovú energiu stále ťažké srdce. Napriek tomu čoraz viac triezvo zmýšľajúcich lídrov aj vedcov berie štiepenie jadra ako najvhodnejšiu bezemisnú možnosť, ako spoľahlivo pokryť očakávaný rast dopytu po elektrickej energii.

Slovensko tak zrejme nekráča zlým smerom, no na to, aby ho si ho ľudia spájali s prídavnými menami ako „inovatívny“ či „technologicky vyspelý“, treba vykonať ešte veľa práce.