Nový boj v digitálnej ekonomike

Celosvetový nárast politiky takzvanej exit tax odráža prehlbujúci sa konflikt medzi establišmentom a vznikajúcou triedou kryptoaristokracie. Štátne aparáty, snažiace sa za každú cenu získať a udržať kontrolu nad decentralizovaným kapitálom, zároveň odhaľujú krehkosť imunity vlastných fiatových systémov. To bude čoskoro viesť k stretu záujmov etablovanej byrokracie a novej spoločenskej vrstvy, ktorá akumuluje nezanedbateľné finančné zdroje. A teda aj moc, ktorá nepodlieha žiadnym vplyvom. Čo prirodzenie vedie k jedinému, tak ako každá revolúcia. Ku konfliktu.

Protiúder štátov

Historicky boli exit tax – dane uvalené na jednotlivcov, ktorí sa vzdávajú občianstva alebo sa presúvajú do daňových rajov – nástrojom vynucovania fiškálnej disciplíny. Dnes sa postupne stávajú mocenskou zbraňou. Krajiny ako USA, Nemecko či Španielsko zámerne cielia na ľudí, ktorí hľadajú únik pred vysokými daňami. Špeciálne pokiaľ ide o kryptobohatstvo, ktoré je často nepolapiteľné a ťažko vysledovateľné. Predstavuje totiž rastúcu hrozbu pre štátne pokladnice. A nebezpečný trend.

Štáty už prijali sofistikované metódy na identifikáciu kryptomilionárov.

Transakcie spojené s procedúrami „poznaj svojho zákazníka“ (KYC) poskytujú priamu stopu a možnosť vyžiadať si v ktoromkoľvek momente podrobne zmapovanú históriu finančných transakcií konkrétnej osoby.

Daňové úrady na celom svete zase zintenzívňujú audity držiteľov krypta. Takisto sú pod väčším drobnohľadom nehnuteľnosti, vozidlá a iné prejavy bohatstva. Skrytých kryptomilionárov môžu prezradiť aj veľké výdavky či neprimerane vysoká uhlíková stopa.

Pre vlády však nejde len o príjmy. V ére nástupu decentralizovaných, okamžite likvidných aktív, ktoré ohrozujú tradíciu centralizovanej moci, im ide v podstate o prežitie.

Hon na čarodejnice

Vizionári ako zakladateľ Binance Changpeng Zhao či Ross Ulbricht (Silk Road) slúžia ako odstrašujúce príklady prílišnej nezávislosti. Zatiaľ čo niektorí, ako je Elon Musk či Tim Cook, úspešne odolali štátnemu tlaku, kryptoelita zatiaľ nemá konsolidovanú moc. Zatknutia Romana Storma (Tornado Cash) a zakladateľov peňaženky Samourai len dokazujú, že miera paranoje narastá priamoúmerne s adaptáciou a silou kryptomien. Výsledkom je otvorená vojna.

Projekty zamerané na súkromie, ktoré tvorili základ kryptoideológie, ustupujú pod tlakom a efektívnymi, cielene vytváranými zákonmi zo strany štátov. Projekt Incognito oznámil ukončenie činnosti. Peňaženky Phoenix a Wassabi zase odišli z amerického trhu.

Zámienky sú – ako pri každom konflikte záujmov – rôzne a jednotlivé štáty zatiaľ reagujú asynchrónne. Dôvod je však podľa náznakov v jednotlivých vyjadreniach vládnych predstaviteľov jasný: neutralizovať narastajúcu nezávislosť a moc kryptomilionárov.

Vzostup novej elity

Napriek výzvam sa formuje odolná skupina veľmi bohatých a vplyvných jednotlivcov. Tí postupne vytvárajú sofistikovanú stratégiu na ochranu a anonymizáciu majetku.

Nehnuteľnosti a firmy majú čoraz viac neprehľadnú a zložitú majiteľskú štruktúru. Dvojaké alebo viacnásobné občianstvo zase poskytuje únikové cesty a právnu flexibilitu. A nová vrstva extrémne bohatých majiteľov kryptoaktív sa zámerne vyhýba nápadnosti a zraku verejnosti.

Navyše je viac ako zrejmé, že postupom času budú získavať kryptoelity významný vplyv z úzadia. Filantropické iniciatívy ako Pineapple Fund alebo UNICEF Cryptocurrency Fund už teraz demonštrujú, že spoločenské prínosy tohto sektora môžu byť veľké. Ich vzostup však závisí od toho, či dokážu šikovne manévrovať medzi narastajúcou agresivitou štátov a verejnou skepsou.

Boj o bitcoin

Prežitie kryptooligarchie úzko súvisí so zmenou geopolitických pomerov. Daňové raje ponúkajúce minimálny zásah do slobody jednotlivcov sú pripravené prilákať tento kapitál. Na druhej strane sa dá očakávať, že štáty, pre ktoré krypto predstavuje v ich ponímaní hrozbu, budú postupne upadať. Najmä preto, že sú závislé od vlastných inflačných fiat systémov, ktoré v čase prirodzene implodujú. Táto dichotómia by mohla prirodzene preformátovať globálnu ekonomiku. Krajiny, ktoré budú schopné flexibilne prijať novú monetárnu politiku, sa stanú novými inovatívnymi lídrami. A pravdepodobne sa im podarí akumulovať nezanedbateľné bohatstvo.

Táto transformácia však nebude taká rýchla, ako by sa mohlo zdať. Zavedenie digitálnych mien centrálnych bánk (CBDC) či systémov základného príjmu (UBI) štátmi predstavuje premyslený ťah na globálnej šachovnici. Hoci sú ešte v plienkach, tieto nástroje majú potenciál ďalej centralizovať moc a ohrozovať decentralizovanú alternatívu.

Návrat k aristokracii?

Vyhliadka na vznik novej kryptoaristokracie prirodzene vedie k prirovnávaniu k monarchiám, ktoré prosperujú v krajinách ako Spojené arabské emiráty či Katar. Kľúčovou otázkou preto je, či táto nová elita dokáže zachovať slobodu jednotlivca a zároveň rozbiť kolektivistické tendencie národných štátov.

Nemecký filozof a anarchokapitalista Hans-Hermann Hoppe, ktorý dlhodobo kritizuje neefektívnosť demokracie, argumentuje, že decentralizované riadenie – zladené s monetárnym systémom kryptomien – môže v budúcnosti ponúknuť lepší model fungovania. Vzostup kryptoaristokracie preto nie je len o peniazoch, ale o zmene paradigmy. Od kolektivistických systémov k individualizmu podporenému decentralizovanou technológiou. To, či táto zmena prinesie slobodu alebo konflikt, nie je isté. Už teraz však možno konštatovať, že kryptomeny nezvratne menia globálnu distribúciu moci.