Za obeť električkovej trate muselo padnúť skoro tisíc stromov. Teraz magistrát zabezpečuje náhradnú výsadbu stromov a kríkov. Upozornil na ňu primátor mesta Bratislavy Matúš Vallo.
„Deje sa tak v rámci náhradnej výsadby projektu električky do Petržalky, kde muselo byť pre výstavbu trate odstránených 965 stromov. Späť sa ich však vráti oveľa viac, konkrétne 2237,” uvádza Vallo vo svojom medializovanom vyhlásení.
Informácie o výsadbe pre redakciu potvrdil aj hovorca mesta Bratislavy Peter Bubla. „Časť výsadby už je čiastočne zrealizovaná. Jej prípravu malo na starosti hlavné mesto. Spolu ide o 725 stromov a 4-tisíc m2 kríkov,” spresňuje.
Hovorca magistrátu tiež uviedol, že ďalšia výsadba, ktorú bude zhotoviteľ stavby vykonávať, bude vedená najmä pozdĺž električkovej trate. S jej začiatkom sa počíta na jar 2025 a spolu pôjde o 1512 stromov a zhruba 7-tisíc m2 kríkov.
„Za realizáciu a následnú starostlivosť náhradnej výsadby je zodpovedný zhotoviteľ stavby a za realizáciu druhej časti náhradnej výsadby je zodpovedná vysúťažená firma A.I.I. Technické služby s. r. o.,” dodáva Bubla.
Otázka povýsadbovej starostlivosti
„Firma, ktorá zabezpečuje výsadbu, bude mať stromy v následnej 3-ročnej starostlivosti. V prípade, že sa strom neujme, dodávateľ ho v rámci záruky nahradí,” tvrdí hovorca mesta.
Dodávateľ tak zabezpečí pravidelný zálievkový plán, previerku stromov, ich kotvení a výchovné rezy. Magistrát zaistí aj kontrolné terénne výjazdy a elektronické záznamy.
Okolo čerstvo zasadených stromov a kríkov pracovníci záhradného centra APRO z Malaciek rozhrabávajú štrk – ten zabezpečí priepustnosť pôdy, aby stromy a sadenice neodumreli, dlhšie udrží vlahu a taktiež slúži ako dekorácia. Starostlivosť o drevinu je potom časovo nenáročná.
Hlavné mesto reaguje na zmenu klímy
„Vytvárame nové plochy zelene, najmä drevín a stromov. Snažíme sa dostať stromy do bratislavských sídlisk, parkov a ulíc v maximálnej možnej miere,” tvrdí hovorca mesta.
Ďalej prízvukuje, že magistrát sa snaží zlepšovať kondíciu zelene v meste, a to aj v rámci adaptačných opatrení na zmenu klímy. Dreviny tak budú plniť hygienickú, izolačnú, estetickú, ale aj spoločenskú a mestotvornú funkciu.
„V súčasnosti sú stromy v mestách jeden z najdôležitejších adaptačných prvkov na zmenu klímy,” vysvetľuje Bubla a dodáva, že je preto potrebné, aby strom dosiahol potrebné veľkostné parametre a bol v dobrom zdravotnom stave.
V spojitosti so zdravím mestskej zelene hovorca spomenul invázne dreviny, ktorých výrub je pre zdravie sadených stromov a kríkov nevyhnutný.
Invázne stromy síce nemajú zákonom stanovenú náhradnú výsadbu, ale aj po ich odstránení magistrát podľa slov hovorcu štandardne zabezpečuje adekvátnu náhradu výsadbou iných drevín.
Keď výstavba zatieni výsadbu
Nové veľké projekty Southbank a Nové Lido, ktoré v súčasnosti ležia na stole Ministerstva životného prostredia SR, a prechádzajú tak procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA – Environmental Impact Assessment), hovorca Bratislavy veľmi nespomína.
Pritom pre tieto obrovské projekty s rušnou modernou štvrťou v Petržalke bude musieť padnúť niekoľkonásobne väčší počet stromov než v prípade električkovej trate. Keďže magistrát projekty postupne schvaľuje, čaká sa ešte na vyjadrenie envirorezortu.
Ako Peter Bubla uvádza, z hľadiska biodiverzity a najmä zachovania ekologickej stability biotopov je dôležité podporovať pôvodné druhy drevín, najmä mimo zastavaného územia.
„V zastavaných územiach je často pôvodné prostredie natoľko zmenené, že vytvára úplne iný typ stanoviska a výsadba pôvodných drevín by nebola udržateľná,” dodáva. V novej modernej štvrti teda budú musieť byť vysadené úplne nové dreviny.
Rozloha územia, na ktorom by mal nastať masívny výrub, aby na ňom mohla vzápätí vyrásť nová moderná štvrť s bytovými, administratívnymi a obchodnými priestormi, činí zhruba 85-tisíc m2.
„Miest na výsadbu stromov v mestách je všeobecne stále menej, respektíve náklady na umiestnenie drevín vo verejnom priestore aj s ohľadom na inú potrebnú infraštruktúru mesta (doprava, inžinierske siete a pod.) sa zvyšujú,” vnáša svetlo do problematiky hovorca mesta.
Podľa neho je preto potrebné myslieť na udržateľnosť výsadby, dlhodobú perspektívu stromov na danom stanovisku, následnú efektívnu starostlivosť a zabezpečenie prevádzkovej bezpečnosti dreviny. „Sú to výzvy, s ktorými sa stretávajú mestá po celom svete,” tvrdí.
Laická verejnosť hovorí o počte 100-tisíc stromov
Na sociálnych sieťach sa pri veľkých developerských projektoch skloňuje prevažne ekológia, financie a čo všetko dobré sa musí odstrániť na úkor stavby. V tomto prípade sú to stromy.
„Viete, že pôjde 100 000 stromov dole kvôli projektu LIDO?” Pýta sa ostatných obyvateľov hlavného mesta jeden z komentujúcich.
Informáciu o obrovskom výrube však hovorca a senior PR manažér spoločnosti JTRE (ktorej projekt Nové Lido bude stáť na spomínanom území) Daniel Suchý popiera. Ako Štandard informuje, o obrovský výrub sa jednať nebude, keďže väčšinu územia tvoria betónové plochy, na ktorých sčasti vyrástla náletová zeleň a menšiu časť tvoria pozostatky staršej zelene.
Na margo nelichotivých slov od jedného z komentujúcich ešte Daniel Suchý dodáva, že na danom území 100-tisíc stromov ani nie je.
Developeri prezentujú projekt ako ekologický
Za projektom Southbank stojí Penta Real Estate a za projektom Nové Lido zas JTRE. Oba projekty sa týkajú územia za brehmi Dunaja v petržalskej časti medzi Starým mostom, Mostom Apollo a Prístavným mostom.
Projekt sa podľa hovorcu a seniora PR manažéra spoločnosti JTRE Daniela Suchého zameriava na bezemisné obnoviteľné zdroje energií zo zeme, vody a slnka.
„Mestská štvrť Nové Lido predstavuje desaťročia plánované rozšírenie celomestského centra na pravý breh Dunaja, vďaka ktorému sa Bratislava stane kompaktným mestom na rieke,” reaguje na otázku Štandardu Suchý.
Ako ďalej uvádza, projekt nadväzuje na historickú identitu miesta a zároveň má ambíciu stanoviť nový ekologický a komunitný štandard v rámci Slovenska aj celého stredoeurópskeho priestoru.
V minulosti – od roku 1928 – bolo Lido verejným kúpaliskom, a to prvým v Bratislave. Kúpalisko sa nachodilo presne tam, kde v súčasnosti navrhuje developer obnovu pláže. Podľa Daniela Suchého však pri brehoch, kde sa nachádza najväčšia časť stromov, stavať nebudú.
„Od počiatku prípravy Nového Lida máme v úmysle zásadne znížiť až úplne eliminovať prevádzkové emisie s cieľom uhlíkovej neutrality a aj vďaka tomu vytvoriť kvalitné a zdravé prostredie pre ľudí,” tvrdí Suchý.
Koľko stromov treba odstrániť
Na otázku rozsahu výrubu stromov súvisiaceho s uskutočňovaním projektu sa hovorca JTRE vyjadril, že „pokiaľ ide o zeleň, výstavba nezasiahne inundačné (záplavové – pozn. red.) pásmo, v ktorom sa nachádza pás najkvalitnejšej zelene pozdĺž Dunaja”.
Zástavba sa teda bude týkať územia až za približne 100-metrovým záplavovým úsekom za cyklistickou hrádzou. Taktiež nezasiahne ani do chráneného areálu Soví les, ktoré je útočiskom rozmanitých živočíšnych a rastlinných druhov.
Čo sa týka stromov vo veľkej časti dotknutého územia, namiesto ktorých pribudnú obytné budovy a výškové objekty, hovorca a manažér spomína, že na území bola zeleň podrobne analyzovaná a výsledný stav by mal priniesť kvalitnejšiu zeleň bez inváznych druhov. V plánoch sú tiež zelené strechy a terasy.
Developer má za sebou tím odborníkov
Podľa informácií od Daniela Suchého z JTRE získal projekt prestížny ekologický certifikát BREEAM Communities (v prvom stupni priebežného hodnotenia), ktorý hovorí o splnení veľmi prísnych kritérií v otázkach udržateľnosti.
Pri získavaní certifikátu sa hodnotil súčasný stav pozemku a spôsoby návrhu tak, aby priniesli čo najlepšie riešenie z hľadiska biodiverzity, prevencie záplav či vplyvov klimatických zmien.
Nemenej dôležitými boli pre získanie certifikátu návrhy v oblasti obmedzenia emisií skleníkových plynov, ekologických alternatív dopravy, ale aj návrhy prínosu z hľadiska zdravia obyvateľov, kultúrneho vyžitia, dostupnosti služieb či pracovných príležitostí.
Ako ďalej hovorca developerskej spoločnosti objasňuje, na začiatku procesu certifikácie spracoval tím odborníkov aj podrobnú štúdiu ekológie územia vrátane dendrológie.
„Vieme, že urbanizáciou Nového Lida bude jestvujúcu náletovú zeleň potrebné nahradiť novou, kvalitnejšou a bez invazívnych druhov. Presný počet drevín, ktoré sa napokon zachovajú a ktoré bude potrebné nahradiť, bude definitívne známy v ďalších stupňoch prípravy projektu,” približuje problematiku Suchý.
Ako ďalej Suchý informuje, už na jar 2023 ako prvý developer otvorila spoločnosť JTRE vlastnú stromovú škôlku na území Nového Lida. V spolupráci s odborníkmi tak pestujú stromy a kríky, ktoré v budúcnosti využijú na výsadbu vo svojich projektoch alebo poskytnú na verejné účely.
Dôraz developer kladie na miestne druhy odolné v danom prostredí bez potreby náročnej opatery či závlah, ktoré majú výraznejší klimatický prínos pre dané prostredie.
„Ak budeme mať vopred vypestované kvalitné dreviny, vieme ich využiť pri zazelenaní novej štvrte, v ktorej plánujeme vytvoriť hneď niekoľko parkov a zelených vnútroblokov,” vysvetľuje Suchý.
Kým príde k uskutočneniu projektu, ktorého výstavba bude prebiehať po etapách s dokončením v horizonte 10 až 15 rokov, musí EIA posúdiť dopady na životné prostredie a zabezpečiť jeho vysokú úroveň ochrany.
„Zároveň prebieha aktualizácia územného plánu pre územie Celomestského centra Petržalka, ktorého je Nové Lido súčasťou, pričom návrh zmien a doplnkov prešiel v minulom roku verejným prerokovaním,” dodáva na záver Suchý.
Druhý developer mlčí
Na otázky ohľadom projektu Southbank, Štandard oslovil aj druhého developera. Z Penta Real Estate s nami zo začiatku začala komunikovať Lenka Vargová (PR specialist), ktorá prisľúbila vyjadrenie k ekológii a odstraňovaniu veľkého počtu stromov v rámci projektu, no vyjadrenia sme sa až do vydania článku nedočkali.