Blanárom prepustený diplomat: Keď sa jedna konšpirácia vytĺka druhou

Denník N uverejnil rozhovor s diplomatom Ivanom Novotným, ktorého minister zahraničných vecí za Smer Juraj Blanár nedávno prepustil. Ohrdnutý diplomat sa dlho neokúňal a bežal do médií na ministra, ktorý sa nemal ako brániť, nakydať.

A tak sme sa „zvnútra“ dozvedeli, ako údajne uvažuje minister Blanár, a kam „sa rúca naša zahraničná politika“. Z Novotného rozprávania sme získali obraz ministra ako konšpirátora, homofóba a antisemitu.

Ide o zoznam najväčších deliktov, ktorých sa v dnešnej dobe môžete dopustiť. A tento človek sedí na stoličke šéfa slovenskej diplomacie. Hrôza!

Rozhovor je už od začiatku vedený vo formáte odhaľovania konšpirácií, ktorým údajne Blanár verí, pričom Novotného v rozhovore vlastne predstavili ako akéhosi whistleblowera, ktorý pred verejnosťou odhaľuje skutočnú a nebezpečnú povahu kľúčového člena vlády.

Pohľad dovnútra je v niečom poučný a Blanár si vecnú kritiku určite zaslúži. No konšpiračne pôsobí nielen konanie ministra Blanára (tak, ako ho Novotný predstavuje), ale aj samotná výpoveď Novotného. A to hneď v niekoľkých líniách.

Homofób Blanár

Blanár mal Novotného z ministerstva prepustiť údajne pre jeho sexuálnu orientáciu. Ide o vážne obvinenie. Avšak Novotný v rozhovore neuviedol jediný relevantný argument, ktorý by nasvedčoval tejto forme diskriminácie. Naopak, Blanára Novotný predstavil ako človeka, ktorý s homosexuálmi na osobnej úrovni žiaden problém nemá a aj k nemu osobne sa správal aj v súvislosti s jeho orientáciou v zásade celkom milo.

Neváhal to doložiť bizarnou príhodou: keď sa Novotnému a jeho partnerovi, diplomatovi Metodovi Špačekovi, „narodilo“ dieťa (nevedno, ako k nemu prišli), Novotný Blanárovi priniesol tortu z jeho krstín. Bol na nich kúsok chlapčenských topánočiek z marcipánu. Blanár ju vraj zjedol aj s „topánočkami“, ako Novotný zdôraznil, a zjavne si pochutnal. Minister Novotnému neskôr ku krstinám „srdečne blahoželal“.

Podľa Novotného sa Blanár k nemu nesprával inak ako k ostatným zamestnancom: „Naopak, správal sa ku mne pozitívne nad bežný rámec,“ spomína. Na priamu otázku novinára, či je podľa neho Blanár homofóbny človek, však odpovedal, že sa k nemu takto nesprával ani on a ani riaditeľ jeho kancelárie.

Napriek tomu Novotný považuje za úplne zjavné, že ho vyhodil pre jeho sexuálnu orientáciu. Rozhovor je v tomto duchu profilovaný od prvého momentu.

Forma, akou Blanár viacerým zamestnancom zrušil pracovné miesta, zrejme naozaj nebola férová a možno prebehla naozaj „nehoráznym spôsobom“, ako to Novotný opisuje. Lenže okrem Novotného boli prepustení aj iní ľudia, ktorí zrejme neboli všetci homosexuáli.

Novotný hovorí aj o „diskriminácii a šikanóznom konaní, ktoré súviselo aj s jeho manželom Metodom Špačekom, ktorému bolo po otvorenom útoku z bulváru zastavené vyslanie na post slovenského veľvyslanca pri OSN v New Yorku“. Denník sa o tejto dvojici vyjadruje ako o „manželoch“, hoci slovenská legislatíva manželstvo medzi dvoma mužmi nepozná.

Prepustenie Novotného a predtým jeho „manžela“ (ktorý mal byť vyslancom v OSN v New Yorku), Novotný považuje za „jasný signál LGBTI ľuďom na ministerstve a aj širšie do štátnej správy a do spoločnosti“.

V čom mala spočívať údajná diskriminácia? Novotný s partnerom si uplatňovali nároky pri narodení dieťaťa, ktoré zamestnancom vyplývajú z kolektívnej zmluvy a ktoré im podľa jeho slov odmietli vyplatiť. Išlo o príspevok pri narodení dieťaťa (150 eur) a zvýšenie dovolenky pre rodiča.  

Je možné, že vzhľadom na spornú právnu jurisdikciu a na neštandardný právny stav „manželov“ vznikol spor o to, na čo majú naozaj nárok. Je možné aj to, že v rezorte sa s tým zamestnanci odmietli bližšie zaoberať, čo by už z ľudského hľadiska naozaj nebolo v poriadku. O tom však nič bližšie nevieme.

Nič z toho však nenasvedčuje skutočnej homofóbii. Keďže ide o vážne obvinenie, je zvláštne, že aj Denník N s týmto Novotného pochabým presvedčením pracuje celkom nekriticky.

Hoci údajnú homofóbiu Novotný nedokázal pomenovať v samotnom správaní Blanára voči nemu, rozpoznal ju vraj v niečom inom. Blanár sa mal kriticky vyjadrovať k odporúčaniam OSN k „zlepšovaniu práv“ LGBTI ľudí. Nie je pritom žiadne tajomstvo, že Blanár je voči zvonka diktovanej LGBTI agende kritický, čo však nijako nemusí súvisieť s nejakou jeho osobnou „homofóbiou“.

Tento trik sa však v liberálnom dezinformačnom prostredí často používa ako lacná skratka, ako urobiť z človeka homofóba, a tak ho odsudzovať pre jeho hoc aj legitímne politické názory.

Kto je tu konšpirátor

Tvrdenie, že Novotný bol prepustený pre ministrovu homofóbiu, je teda zjavná konšpiračná skratka.

Výpoveď pre Novotného pritom mohla mať omnoho prozaickejšiu príčinu, paradoxne ju nechtiac pomenoval on sám. Novotný je voči ministrovi a jeho diplomacii naladený zjavne nepriateľsky a všetky jeho postoje – akokoľvek sa môžu javiť ako čudné – príliš rýchlo a ľahko označuje za konšpirácie.

Blanára okrem iného označil za antisemitu, a to na základe toho, že má kritický postoj k bezpečnostnej politike Izraela a k Netanjahuovi ukazuje zjavne rezervovanú diplomaciu (tento motív Blanárovho údajného antisemitizmu v stredu s odkazom na Novotného rozhovor vytiahol dokonca aj Fedor Blaščák v denníku Sme). Nevedno pritom, aký má Novotný názor na rozhodnutie medzinárodného trestného tribunálu v Haagu, ktorý na izraelského premiéra vydal zatykač pre vojnové zločiny.

Ak niekto taký sedí vo vašom úrade, nie je nijako prekvapujúce, že šéf bude hľadať spôsoby, ako sa osoby s nepriateľským vystupovaním zbaviť. A nemusí pritom ísť o žiadnu sexuálnu orientáciu. Obzvlášť, ak ide o človeka, ktorý je následne ochotný do médií porozprávať o svojom bývalom šéfovi množstvo obvinení a dezinterpretácií, voči ktorým sa dotyčný ani nemá ako brániť. Prečo by ste niekoho takého chceli mať v tíme alebo úrade?

To, že Novotného práca v takomto nastavení zjavne nemohla byť pre Blanára prínosom, svedčí aj nasledujúca skúsenosť, ktorú opísal Novotný v tej časti rozhovoru, ktorá sa pokúšala vykresliť obraz ministra ako konšpirátora.

„Prvý pokyn, ktorý sme s kolegami dostali po jeho nástupe do funkcie ministra, bol, aby sme našli správu o 14-tisíc zavraždených Rusoch na východnej Ukrajine,“ opisuje Novotný a pokračuje: „Nebol si istý, kde by to mohlo byť, tak sme spolu s ďalšími kolegami prvý týždeň hľadali v úplnej kognitívnej disonancii takúto správu. Prešli sme týždňové reporty osobitných predstaviteľov medzinárodných organizácií OBSE, EÚ, Rady Európy, pozerali sme si vyjadrenia ruského stáleho predstaviteľa pri OBSE, či vôbec takéto veci povedal. Po týždni urputného hľadania sme prišili za ministrom Blanárom, že mu takú správu nemôžeme dať, pretože neexistuje – a neexistuje preto, lebo to nie je pravda. A on tomu aj rok potom verí napriek tomu, že objektívna realita je taká, že sa nič také nestalo.“

Pritom Blanár mal zjavne na mysli správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Tá síce nehovorí o „14-tisíc zavraždených Rusoch“, ako Blanárov výrok interpretuje Novotný (a my nevieme, či to Blanár presne takto aj vyslovil), ale hovorí o 14200 až 14400 obetiach na Donbase od apríla 2014 do decembra 2021. Tí boli zabití v rámci bojov medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami z východu Ukrajiny.

Číslo 14-tisíc je pritom sumárom civilných obetí (3404), obetí z radov separatistov (6500 – poväčšine Ukrajincov, zrejme z radov ruských a ruskojazyčných menšín) a tiež vojakov Ukrajinskej armády (4400). Celkový počet obetí konfliktu vrátane ranených správa odhaduje na 51- až 54-tisíc.

Správa teda hovorí o celkovom počte obetí vojny na Donbase, ktorá sa začala v roku 2014 a v rámci ktorej Kyjev poslal armádu bombardovať rebelujúce regióny s cieľom zlikvidovať separatistov – ukrajinských občanov prevažne ruského pôvodu. Tí rebelovali aj v dôsledku obmedzovania občianskych a jazykových práv ruských menšín a zvrhnutia legitímne zvoleného prezidenta Ukrajiny počas Euromajdanu. Veď preto sa tomu hovorí občianska vojna. 

Táto správa sa pritom na internete dá nájsť za pár sekúnd. Špičkový diplomat, ktorý si vraj zaslúži miesto konzula v New Yorku – ako o sebe Novotný hovorí –, venuje týždeň pracovného času na nájdenie správy, o ktorej sa radšej vopred rozhodne, že údajne neexistuje. To by ste asi neoznačili za efektívnu prácu a mohlo by to byť tiež dôvodom na prepustenie.

Zmyslom Novotného poznámky bola zrejme snaha urobiť z Blanára idiota. Pravda, Blanár naozaj nie je diplomatom vysokého rangu. Ale tiež to nebol on, kto týždeň hľadal správu a nič nenašiel.

Táto „kognitívna disonancia“ v Novotného hlave má zjavne úplne inú príčinu, ako je Blanárovo konšpirovanie (v skutočnosti ide skôr o jeho prehnanú interpretáciu konfliktu na Donbase). Podobne ako Blanár preháňa, aj atlantistická propaganda sa tvári, že k žiadnemu bombardovaniu Donbasu ukrajinskou armádou s tisíckami obetí vôbec nedošlo – a preto ani nemohla mať žiaden vplyv na ruské vojnové kroky z roku 2022.

Tvrdiť, že vojna na Donbase s tisíckami obetí jednoducho „nebola“ a že Kyjev nebombardoval ruské menšiny, je podstatne vážnejšou dezinformáciou.

Vláda Roberta Fica a diplomacia Juraja Blanára si zaiste zaslúžia vážnu a vecnú kritiku. Avšak tí, ktorí sa tu tvária ako nositelia najrozumnejších opozičných postojov, jej nie sú schopní. Aspoň nie tak, aby sa to dalo brať aspoň trochu vážne.