Jarjabek: V Smere je jednota, aká bola aj v prvý deň po voľbách

Obdobie vianočného voľna a celý január má koalícia na vyjasnenie si vzťahov a nastavenie mechanizmov, ako pokračovať v práci s vratkou väčšinou. Vládne strany nemali na poslednej schôdzi parlamentu pod kontrolou viaceré body programu.

Problémom nie sú len huliakovci. Poslanci Hlasu Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš, Roman Malatinec a Ján Ferenčák prejavili odlišné postoje, čo sa ukázalo pri schvaľovaní niektorých zákonov. Opozícia hovorí o konci koalície. Nateraz sa však takéto úvahy javia ako predčasné.

Čo by sa malo v koalícii zmeniť

Podpredseda klubu Smeru Dušan Jarjabek hovorí, že klub majú stabilizovaný a jednotný nielen navonok, ale aj dovnútra. „Rozprávame sa o všetkom možnom, ale hlavná línia, s ktorou sme išli do vlády, zostáva nezmenená. Žiadny poslanec sa tomu nejakým spôsobom nevymyká. Tak ako to bolo v prvý deň po voľbách, tak je to aj teraz,“ povedal Štandardu Jarjabek.

Vo vnútri Smeru tiež zaznievajú rôzne názory, ale na hlasovaniach to nevidno. Poslanec zdôraznil, že klub jednotu nepredstiera. „Nevidím jeden jediný návrh zákona, o ktorom sa hlasovalo, že by sme sa na ňom nedohodli. Keby to tak nebolo, pocítili by ste to,“ podotkol.

Už iná situácia je v SNS, ktorú postihol odchod poslancov okolo Rudolfa Huliaka a v klube Hlasu štyria poslanci dávajú najavo svoju nespokojnosť.

„Aj tí, ktorí tam vyznievajú ako nespokojní, jednotne tvrdia, že nechcú predčasné voľby a podporujú programové vyhlásenie vlády,“ zhodnotil poslanec Smeru. Podľa neho aktuálna situácia v koalícii je dôsledkom toho, že strany SNS a Hlas neboli „jednotné z hľadiska straníckeho princípu“ pred voľbami. Jarjabek poukázal na to, že na kandidátnej listine SNS boli zástupcovia viacerých strán, ale pred voľbami sa to zdalo nepodstatné a teraz podľa neho prichádzajú do parlamentu aj návrhy, ktoré nie sú súčasťou programového vyhlásenia vlády a vznikajú nezhody.

„Šéfovia koaličných strán však nemajú medzi sebou problém, ale štruktúry pod nimi áno, lebo mnohé veci sa nevydiskutujú, a to je problém, s ktorým sa stretnete až pri hlasovaní,“ zdôvodnil Jarjabek a dodal, že predtým musia byť oveľa intenzívnejšie diskusie, aby sa koaličné strany navzájom neprekvapovali.

Ohrozená koalícia

Takúto zložitú situáciu nezažila koalícia vedená Smerom ani v minulosti, myslí si. „V Hlase je nielen jedenástka, ktorá pochádzala zo Smeru, ale aj noví ľudia. Pred vznikom tejto koalície mal Hlas ponuku, aby išiel s Progresívnym Slovenskom, sú tam jednoducho ľudia, ktorí názorovo nie sú v tvare sociálnej demokracie jednotní,“ zhodnotil poslanec s tým, že títo ľudia by si mali dať odpoveď na otázku, aká je alternatíva. „Do dnešného dňa túto alternatívu nikto nepomenoval a ani nepomenuje,“ usúdil Jarjabek.

Ohrozenie súčasnej vládnej koalície nevidí zo strany opozície, ale koalície, ak sa nedokáže dohovoriť. „Tu nie je opozičný vplyv, že by ktosi z opozície lámal ľudí na druhú stranu. V koalícii musí byť oveľa intenzívnejšia výmena názorov, predpokladám, že sa tak stane v januári,“ dodal Jarjabek.

Čo všetko koalícia odložila

Vládne strany sa neposunuli vpred pri voľbe šéfa parlamentu. Podľa avíza strany Hlas sa preto odložili na februárovú schôdzu aj všetky personálne voľby. Najdôležitejšia bola voľba piatich členov Rady STVR, ktorá zamrzla a s ňou aj zámer zvoliť riadneho generálneho riaditeľa telerozhlasu.

Rovnako zastala voľba členov Rady pre mediálne služby, člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a člena Súdnej rady SR. Koalícia dala nabok tiež opozičný návrh na odvolanie nezaradeného poslanca Rudolfa Huliaka z postu predsedu parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Čakať musí aj srdcovka Smeru

Na február parlament preložil aj rokovanie o návrhu uznesenia o politickom extrémizme, ktoré pripravil podpredseda parlamentu a poslanec Smeru Tibor Gašpar. Koalícia chcela uznesením odsúdiť opozičné protesty zo 17. novembra.

Vládne strany si neboli isté, ako by dopadlo výsledne hlasovanie. Poslanec Samuel Migaľ síce s Gašparovým textom nemal v zásade problém, chcel ho však doplniť, ale nenašiel v koalícii podporu.

Migaľ bol na branno-bezpečnostnom výbore neúspešný s návrhom odsúdiť akékoľvek formy prejavu, ktoré znevažujú skupiny obyvateľstva vrátane detí. Týkať sa mali rasových, etnických či sexuálnych menšín a aj novinárov.

Výhrady mala skupina poslancov Hlasu tiež k zmene rokovacieho poriadku, podľa ktorej by už premiér Robert Fico nemusel chodiť na rokovania eurovýboru a zastúpiť by ho mohol iný člen vlády. Tento návrh presadzoval poslanec Smeru Richard Glück. Parlament nehlasoval ani o novele zákona o neziskových organizáciách, ktorá ich mala rozdeliť na politické a nepolitické a tiež regulovať lobing.

Znovu sa odsunulo hlasovanie o dvoch vládnych novelách o športe a o Fonde na podporu športu, ktoré predkladal minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi (nom. SNS). Problém s ich podporou má poslanec Migaľ. Štandardu povedal, že zákony s ministrom vyjednal a teraz musí Andrej Danko (SNS) „dať na semafore zelenú a môžeme hlasovať“.