Trump môže deti nelegálnych migrantov odrezať od amerického občianstva. Aj bez zmeny ústavy
Prvá zmienka o ukončení prirodzeného práva na občianstvo (birthright citizenship) zo strany Donalda Trumpa sa datuje na 30. mája 2023. Práve vtedy Trump zverejnil v rámci svojho programu Agenda 47 video, v ktorom okrem kritiky Bidenovej politiky otvorených hraníc prisľúbil, že ak vyhrá voľby, „v prvý deň v úrade“ vydá dekrét o správnej interpretácii 14. dodatku Ústavy USA (1868), ktorá v súčasnosti údajne garantuje deťom migrantov nadobudnúť občianstvo.
Súčasná neobmedzená politika prirodzeného práva na občianstvo „je založená na historickom mýte a úmyselnom nesprávnom výklade zákona zo strany zástancov otvorených hraníc“, vyhlásil Trump.
Tento dodatok americkej ústavy používajú odporcovia obmedzovania migrácie, keďže garantuje nárok na občianstvo vyplývajúci z miesta narodenia. Na porovnanie, nárok na občianstvo pre potomkov súčasných občanov garantujú v zásade všetky európske štáty, čo je výsledkom antickej tradície.
Keď aténsky stratég Perikles v 5. storočí pred Kristom konsolidoval svoju moc voči starej aristokracii, jedným z návrhov, ktoré predložil ľudovému zhromaždeniu, bol zákon o občianstve. Na základe tohto návrhu sa mohol stať aténskym občanom len ten, kto mal oboch rodičov občanov. Pravdepodobne išlo o snahu rozšíriť okruh voličov z nižších vrstiev, ktorí zväčša stáli na jeho strane.
Jeho druhou manželkou však bola Aspásia z Milétu (v dnešnom Turecku), čo znemožnilo jeho synovi Periklovi mladšiemu získať občianstvo. Preto svoj vlastný návrh po niekoľkých rokoch nechal upraviť do podoby, v ktorej dieťa zdedilo nárok na aténske občianstvo len po jednom rodičovi. Tento systém, známy ako zákon krvi [lat. ius sanguinis, pozn. red.], používa aj Slovenská republika, hoci s viacerými výnimkami.
Súboj dvoch princípov a deti ako kotva
Na druhej strane 14. dodatok Ústavy Spojených štátov používa princíp známy ako zákon pôdy [lat. ius soli, pozn. red.]. „Všetky osoby narodené alebo naturalizované v Spojených štátoch a podliehajúce ich jurisdikcii sú občanmi Spojených štátov a štátu, v ktorom majú rezidenciu,“ píše sa v prvom odseku.
Hoci USA garantujú nárok na občianstvo deťom občanov žijúcich v zahraničí, na ich vlastnom území je tento nárok rozšírený na všetkých „legálnych rezidentov“.
Tu sa jednotlivé právne školy dostávajú do konfliktu. Dôvodom sú takzvané kotvové deti [angl. anchor babies, pozn. red.]. Ide o dieťa, ktoré sa narodí nelegálnym migrantom v USA a podľa aktuálne presadzovanej právnej teórie má nárok na americké občianstvo. Toto dieťa môže neskôr vybaviť občianstvo aj pre ostatných členov rodiny. Denník New York Times napríklad termín „kotvové dieťa“ považuje za urážlivý.
Mimovládna organizácia Global Citizen Solutions (GCS) na svojej stránke uvádza, že celosvetovo existuje len niečo vyše 30 krajín, ktoré poskytujú neobmedzený nárok na občianstvo. Medzi tieto radí aj Spojené štáty, ďalšími sú Kanada, Mexiko, Brazília, Čile či Tanzánia.
GCS tvrdí, že „každé dieťa – s výnimkou dieťaťa diplomata – narodené na americkej pôde, je automaticky občanom USA“. A práve tu sa dostáva do konfliktu s konzervatívnymi právnymi organizáciami, ktoré poukazujú na často ignorovanú formuláciu zo 14. dodatku americkej ústavy.
Moderátorka televízie NBC News Kristen Welkerová, ktorej Trump poskytol viac než hodinový rozhovor 9. decembra 2024, práve frázu „a podliehajú ich jurisdikcii“ zo svojho vstupu vypustila, čím zásadne zmenila význam ústavného dodatku.
3/ Welker deceptively edits the U.S. Constitution!!
— Yitz Friedman (@friedman_yitz) December 9, 2024
She quotes the 14th Amendment (see below) in an attempt to argue that birthright citizenship is a Constitutional right.
The 14th Amendment says:
"All persons born or naturalized in the United States, and subject to the… pic.twitter.com/ZUvFsCPWcT
Kto podlieha jurisdikcii Spojených štátov?
Právna expertka konzervatívnej nadácie Heritage Foundation Amy Swearerová ešte v roku 2019 tvrdila, že „všeobecný nárok na občianstvo je chabou verejnou politikou, ktorá ani nemá ústavnú podporu“.
„Bolo by múdre, keby Kongres znovu prijal znenie zákona o občianskych právach z roku 1866 a presnejšie objasnil, že deti narodené v USA nelegálnym a neimigračným cudzincom stále podliehajú cudzím mocnostiam, čo ich diskvalifikuje z práva na občianstvo, pretože pre účely štrnásteho dodatku nepodliehajú ‚jurisdikcii‘ Spojených štátov,“ napísala v právnom názore.
Tento zákon totiž stanovuje, že „všetky osoby narodené v Spojených štátoch a nepodliehajúce žiadnej cudzej moci – s výnimkou indiánov, ktorí nepodliehajú zdaneniu – sa týmto vyhlasujú za občanov Spojených štátov“.
Ako sa k tomuto zákonu vyjadril ústavný právnik Edward Erler z Claremontovho inštitútu, je veľmi ťažké „dospieť k záveru, že tvorcovia 14. dodatku mali v úmysle udeliť občianstvo deťom cudzincov, ktorí sa v krajine zdržiavajú nelegálne, keď túto výhodu výslovne odopreli pôvodným obyvateľom Ameriky, ktorí sa v krajine zdržiavajú legálne, ale podliehajú inej jurisdikcii“.
Ako môže Trump zrušiť nárok na občianstvo
Ešte v roku 2018 viedli dvaja právni experti polemiku na tému zrušenia udeľovania občianstva deťom nelegálnych imigrantov. Andrew McCarthy na stránkach magazínu National Review tvrdil, že hoci 14. dodatok nestanovuje „rozdávanie“ občianstva, prezident ho nemôže jednostranne zrušiť či vydať doplňujúce nariadenie.
Navzdory tomuto názoru vystúpil na tých istých stránkach advokát Hans von Spakovsky, podľa ktorého má prezident ako hlava administratívnej zložky moci právomoc určovať federálnym agentúram, aby vykonávali svoju činnosť v súlade s originálnym výkladom práva.
„Jednoducho povedané, prezident má možnosť prostredníctvom výkonných nariadení prikázať federálnym agentúram, aby konali v súlade s pôvodným významom a zámerom doložky o občianstve, a nariadiť týmto agentúram, aby vydávali pasy, čísla sociálneho poistenia a ďalšie len tým osobám, ktorých občiansky status spĺňa požiadavky zákona,“ tvrdil.
Keďže 14. dodatok je stále platný, prezidentovi stačí vydať príslušné nariadenie, ktorým sa pasové oddelenia ministerstva zahraničia, ministerstvo zdravotníctva a Social Security, programy ako Medicare a Medicaid či ministerstvo plánovania a rozvoja miest prispôsobia.
Do hry môže vstúpiť aj tretí hráč
Biely dom a Kongres však nie sú jediné inštitúcie, ktoré interpretujú právo pre občanov USA. Najvyšší súd USA (SCOTUS) môže do tohto procesu zasiahnuť a posúdiť súlad výkladu ústavy s ústavou, ako priblížil riaditeľ Centra pre imigračné štúdiá Mark Krikorian pre denník Hill.
„Prezident a Kongres majú právomoc vykladať ústavu rovnako ako Najvyšší súd. Lenže Najvyšší súd má posledné slovo,“ vysvetlil s tým, že Trump môže ústavný dodatok vykladať čo najprísnejšie a zastaviť vydávanie pasov. „Potom sa to dostane na Najvyšší súd a uvidíme, či to bude tak, alebo onak,“ dodal.
Pre Hill sa vyjadril aj senátor za Alabamu Tommy Tuberville, jeden z najtvrdších zástancov Trumpovej protiimigračnej línie. „Vždy som si myslel, že je to zlý zákon – že každý, kto sa tu narodí, je automaticky občanom. Bol by som za to, aby sa to zmenilo,“ povedal.
Senátor John Cornyn z Texasu tiež pripomenul, že túto tému pravdepodobne vyrieši až Najvyšší súd. „Budem sa riadiť prezidentom Trumpom, pretože bez jeho podpory sa nič nestane,“ vyhlásil. „O tom však nakoniec pravdepodobne rozhodne SCOTUS. Dúfal by som, že sa budeme zaoberať niektorými z najhorších zneužití výkladu práva na občianstvo," dodal.
Súčasné zloženie Najvyššieho súdu v pomere 6:3 v prospech konzervatívcov tiež nahráva Trumpovi v druhom období, aby túto zmenu uviedol do praxe, dodal Hill.
Noviny New York Times v decembrovom článku o práve na občianstvo tvrdia, že ešte počas Bidenovej vlády „prevládal odborný a právny konsenzus“, že zmena právnej interpretácie o tomto nároku „by mala len malú alebo žiadnu šancu na úspech na súde“. Napriek tomu, že Trump už v prvom funkčnom období Trump sľuboval, že k tomuto kroku pristúpi, v tom nasledujúcom, ktoré sa začne 20. januára, sa to zdá byť naozaj možné.
Myšlienka, že by Najvyšší súd považoval argumenty republikánov za presvedčivé, „už nie je smiešna“, citovali noviny profesorku Amandu Frostovú z Virgínskej univerzity. „Nemyslím si, že je to nepredstaviteľné, čo by som bola povedala v roku 2019,“ dodala odborníčka na občianstvo a imigráciu.
Ďalším krokom, ktorý by mohol nastupujúci šéf Bieleho domu predložiť obom komorám Kongresu, je zmena ústavy. Na tú by však potreboval dvojtretinovú väčšinu v Senáte aj Snemovni reprezentantov. Keďže je republikánska väčšina v oboch komorách veľmi tesná, táto možnosť je v súčasnosti nepravdepodobná.
Zvyčajná kritika demokratov
Virgínsky demokratický senátor Tim Kaine pre Hill vyjadril obavy, že právo na občianstvo by „mohlo byť ohrozené“. Na Trumpov rozhovor pre NBC reagoval, že bolo „pozoruhodné“, že Trump túto tému „spomenul bez vyzvania“.
„V skutočnosti dostal otázku o masovej deportácii a stavbe múru, ale potom uprostred odpovede vložil otázku o práve na občianstvo,“ povedal Kaine. „Myslím si, že by bolo hlúpe, keby sme to nebrali ako vážnu hrozbu.“
Podľa neho nová interpretácia 14. dodatku Ústavy USA stojí na vode, keďže by údajne podkopal výkon súdnej moci na neobčanoch, ako sú nelegálni migranti či zahraniční študenti. „Potom by každý človek, ktorého zatknú, povedal: ‚Nemôžem byť odsúdený za trestný čin, nepodlieham jurisdikcii Spojených štátov‘,“ vyhlásil s tým, že ak by to v časoch Abrahama Lincolna chceli napísať takto, vyvstal by problém s osobami bez dokladov. „Ale neurobili to tak,“ uzavrel.
Kaine, kandidát Hillary Clintonovej na viceprezidenta v roku 2016, argumentoval, že pojem nepodliehania jurisdikcii USA sa vzťahuje len na indiánov s uznanou suverenitou a zahraničných diplomatov s medzinárodne uznanou právnou imunitou.
Čo znamená politická jurisdikcia
Iný názor má Swearerová, podľa ktorej je rozdiel medzi teritoriálnou a politickou jurisdikciou. Konzervatívna právnička citovala vyjadrenie historického senátora Lymana Trumbulla za Illinois a jedného z najtvrdších zástancov 14. dodatku, ktorý vysvetlil, že plná či politická jurisdikcia znamená, že osoba podlieha nielen zákonom, ale aj daňovému bremenu, a tiež požíva privilégiá vyplývajúce z občianstva.
Teritoriálna jurisdikcia znamená, že štát na svojom území uplatňuje právo na všetkých bez ohľadu na občiansky status. „Zdá sa byť zrejmé, že dieťa narodené mexickým občanom, ktorí sa nelegálne zdržiavajú v USA, je občanom Mexika, je politicky lojálne Mexiku a nespĺňa túto požiadavku jurisdikcie v spomínanom dodatku,“ píše Swearerová.
Obe strany často spomínajú princíp jurisdikcie v súvislosti s indiánmi. Swearerová pre Daily Signal vysvetlila, že v druhej polovici 19. storočia existovalo na území Spojených štátov viacero kmeňov pôvodných obyvateľov, ktorí sa s federáciou nestotožňovali a politickú autoritu prisudzovali svojim kmeňom. Občianstvo preto získali až v roku 1928.