Koncom novembra dostalo Francúzsko z Afriky ďalšiu zlú správu. Hneď dva štáty, Senegal a Čad, dali do Paríža na známosť, že už nestoja o jej základne. Potom, čo sa s Francúzmi rozlúčili v Mali, Nigeri a Burkine, opúšťa Francúzsko celý región Sahelu. Z celej západnej Afriky už vojensky zostáva len v Pobreží Slonoviny a Gabone.
Strata Senegalu Paríž až tak nebolí. Sám považoval posádku tristo vojakov za finančne neudržateľnú a do budúcnosti počítal len so stovkou. Návrat vojakov navyše nemá narušiť vzájomné vzťahy. Senegalský prezident Bassirou Diomaya Faya dal najavo, že chce pokračovať v partnerstve s bývalou koloniálnou metropolou, ale že zvrchovaný štát nemôže na svojom území strpieť cudzie základne. Jeho jasný obrat k suverénnosti rozsekol problém, o ktorom sa v Senegale diskutovalo už vyše dvadsať rokov.
Odchod z Čadu je pre Francúzsko bolestivý
Francúzsko však nemá vystriedať iná neokoloniálna veľmoc. V Senegale sa síce angažuje množstvo hráčov, najvýznamnejším ekonomickým partnerom je Čína, k ďalším patrí USA, Saudská Arábia či Turecko, ale žiadny z nich v Senegale vojakov nemá a podľa prezidenta ani mať nebude. O ruskom vplyve, ktorý inde v Afrike môže byť citeľný, nemožno v Senegale hovoriť.
Odchod z Čadu je bolestivejší. Bol oporou francúzskeho vplyvu v západnej Afrike. Keď Francúzsko potrebovalo kdekoľvek v Saheli rýchlo zasiahnuť, bolo to práve odtiaľ. Francúzsko s Čadom počítalo aj do budúcnosti. Prezident Macron si dával pozor, aby nevhodnými poznámkami o demokracii nerozladil prezidenta Mahamata Débyho Itna, syna dlhoročného diktátora Idrissa Débyho Itna.
