Nemecko brzdí aj našu ekonomiku. Zúfalo potrebujeme investície, upozorňuje Kažimír
Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír už v pondelok vo svojom komentári poukázal na krívajúce hospodárstvo, ktoré kazí radosť z klesajúcej inflácie. Opäť pripomenul, že okrem mierneho optimizmu je s príchodom nového roka čas aj na opatrnosť.
Tá súvisí s pretrvávajúcou neistotou a neočakávanými udalosťami, o ktoré, ako vieme, nie je núdza. To isté zopakoval na utorňajšej tlačovej konferencii venovanej aktuálnej situácii v rámci ekonomického a menového vývoja.
Na jednej strane sledujeme v krajinách eurozóny pokračujúce spomaľovanie rastu cien, no ekonomické oživenie je nepatrné, chýbajú aj investície. „Chuť víťazného ťaženia v boji s infláciou má preto mierne trpkú príchuť,“ konštatuje guvernér.
A hoci podľa neho v tomto roku podnikli razantné a rozhodné kroky, nemalý kus práce ich ešte čaká.
Budúci rok prinesie nové výzvy
Guvernér NBS upozornil na to, že potrebujeme urýchlene oživiť a naštartovať investície. „Ide o zásadný problém, ktorý si nemôžeme dovoliť ignorovať. Nesmieme pred ním zatvárať oči,“ dodal s dôvetkom, že nižšie úrokové sadzby môžu poskytnúť určitý priestor na nadýchnutie, ale nemôžu nahradiť nevyhnutné reformy, inovácie a investície.
Vyzval preto politikov, aby konali rýchlo a rozhodne. Bez reforiem Európu pred škodami podľa neho nezachránia ani tie najnižšie úrokové sadzby. „Menová politika má obrovský vplyv a silu, no nemôže byť jediným hráčom na ihrisku,“ doplnil Kažimír.
V rámci rozhodovania na základe prichádzajúcich údajov o vývoji ekonomiky a finančného sektora potrebujeme podľa neho na Slovensku ostať flexibilní, na zároveň aj odolať pokušeniu prehnane reagovať na krátkodobé výkyvy.
Analytici NBS opäť zhoršujú výhľad rastu
Materiál Ekonomický a menový vývoj – zima 2024 vzala na vedomie aj Banková rada. Analytici predpokladajú hospodársky rast okolo dvoch percent, dlhodobejšie vyhliadky sú však slabšie. Konsolidácia podľa nich nevyhnutne oslabí domácnosti v nasledujúcom období, ktoré zvyknú byť ťahúňom ekonomiky.

Jej slabší výkon však súvisí aj s vývojom v eurozóne. Tú, podobne ako Slovensko, trápia problémy s konkurencieschopnosťou, slabý inovačný potenciál a nedostatočné investície. „Investície rozhodnú o tom, ako sa bude dariť našej ekonomike v budúcom roku,“ potvrdzuje Banková rada slová guvernéra NBS.
Vysvetľuje, že rast ekonomiky by mal prameniť z nábehu novej produkcie po rozšírení kapacít v automobilovom priemysle a zo zvýšených investícií v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Okrem toho by pozitívny vplyv mali priniesť aj nižšie sadzby, ktoré by sa podpísali pod všeobecné zotavenie dopytu po investíciách, a to aj napriek problémom s konkurencieschopnosťou a nedostatkom pracovnej sily.
Z trhu práce odchádza čoraz väčší počet ľudí pre demografické zmeny. Aj preto by straty zamestnania spôsobené slabším ekonomickým výkonom mali byť len dočasné. Zamestnanosť je hodnotená ako stabilná, a to aj napriek slabej výkonnosti v niektorých odvetviach.
Nedostatok pracovnej sily podľa regulátora naďalej vo zvýšenej miere kompenzuje aj príchod zahraničných pracovníkov, na ktorý bude Slovensko odkázané aj do budúcna. „Nominálne mzdy budú rýchlo rásť vzhľadom na nedostatok zamestnancov, takže kúpyschopnosť sa aj v budúcom roku nepatrne zvýši,“ konštatuje regulátor.

Inflácia má zrýchliť tesne nad štyri percentá v budúcom roku
Ekonómovia mierne upravili aj predpoveď týkajúcu sa zdražovania. Oproti predchádzajúcej prognóze, ktorá komunikovala päťpercentnú infláciu v budúcom roku, hovorí tá decembrová o zrýchlení 4,1 percenta. Na vyšších úrovniach sa potom má udržať dlhšie obdobie.
Pod nižšie číslo sa podľa guvernéra podpísala energopomoc. V ďalších rokoch sa však môže pohybovať v širokom intervale v závislosti od stanovenia regulovaných cien energií. „Konsolidácia verejných financií, ktorá musí nevyhnutne pokračovať aj v ďalších rokoch, by však mala tlmiť prípadné druhotné inflačné tlaky, keďže bude doliehať na príjmy obyvateľstva a ich kúpnu silu,“ vysvetľuje Banková rada.
Medzi hlavné riziká pre ekonomický vývoj zaradili analytici regulátora najmä možné protekcionistické politiky v oblasti svetového obchodu, ale aj prípadné ďalšie zdržanie v investíciách z plánu obnovy. Riziká sa zvýraznili aj pre vplyv konsolidácie či prenos DPH do cien. „Ekonomický aj inflačný vývoj ovplyvní tiež politika vlády v oblasti cien energií pre domácnosti,“ konštatuje sa v materiáli.
Novým zdrojom neistoty od roku 2027 je podľa správy zavedenie emisných povoleniek v oblasti dopravy a bývania v rámci boja s klimatickými zmenami. „Na slovenského spotrebiteľa by toto rozšírenie spoplatnenia znečisťovania prostredia malo mať nepomerne veľký vplyv vzhľadom na podiel energií a pohonných látok na celkovej spotrebe,“ konštatuje NBS s dôvetkom, že presný dosah je zatiaľ ťažké vyčísliť.
Potrebujeme posilniť zahraničný dopyt
Aktuálne je schopnosť ťažiť z globálneho prostredia podľa analytikov problematická. Výkonnosť nemeckej ekonomiky je na ústupe, už dlhodobejšie čelí problémom. „Exporty rastú pomalšie ako obchodní partneri od roku 2015,“ konštatuje NBS v správe.
Podľa nich je Slovensko zatiaľ na tom lepšie, ale len mierne. Zaznamenali sme náznak obratu v predchádzajúcich štvrťrokoch aj vďaka nábehu novej produkcie v automobilovom priemysle, no slabá exportná výkonnosť Nemecka ohrozuje aj tú slovenskú.

Celkový vplyv zhoršenej exportnej výkonnosti Nemecka na slovenskú ekonomiku je podľa analýz dvakrát vyšší ako len cez priame zníženie našich exportov do Nemecka. „Náš región patrí medzi najviac zraniteľné ekonomiky vzhľadom na vysokú previazanosť na Nemecko a integráciu v globálnych hodnotových reťazcoch,“ konštatuje regulátor.

Bez nábehu novej produkcie slovenských výrobcov áut by bol export pomalší. Začiatok výroby je však podľa regulátora značne neistý.
V neposlednom rade Slovensko pocíti aj vplyv zavedenia ciel zo strany USA. A to najmä pre štruktúru našej ekonomiky, v ktorej dominuje vysoký podiel produkcie áut a nepriamo aj cez našich obchodných partnerov, čo môže mať podľa NBS na našu ekonomiku dokonca väčší dosah.

Pre eurozónu je podľa regulátora veľmi dôležité posilnenie fungovania spoločných trhov a sústredené úsilie na obnovu konkurencieschopnosti vo svetovom meradle. „Odporúčania uvedené v štúdiách Enrica Lettu a Maria Draghiho ponúkajú návod, ktorým sa môže Európska komisia v novom zložení inšpirovať,“ uzatvára Národná banka Slovenska.