Nórsky paradox hojnosti alebo keď krajinu opúšťajú tí najbohatší

Táto hypotéza sa zdá byť reálna pri pohľade na krajiny ako Nigéria či Rusko, no už menej pri Kanade, Austrálii alebo Nórsku. Ale predsa, tieň tohto paradoxu nájdeme aj tam.

Vezmime si Nórsko. Krajina s počtom obyvateľov ako Slovensko má enormné zásoby ropy a plynu, vďaka ktorým si v štátnom fonde nasporila aktíva v hodnote 1,68 bilióna eur. To je tridsať rokov výdavkov slovenského rozpočtu.

Zrejme neprekvapí, že v porovnaní so Slovenskom má Nórsko lepšie cesty, zdravotníctvo i armádu. No zároveň platí, že Nórsko vynakladá na zdravotnú starostlivosť na obyvateľa o 45 percent viac ako Švédsko. Navyše má 2,5-krát vyšší podiel práceneschopného obyvateľstva ako Dánsko. Nórsko súčasne vynakladá na základné a stredné školy o polovicu prostriedkov viac ako Fínsko – s horšími výsledkami.

Kto na to má, môže si dovoliť obhadzovať reálne aj fiktívne problémy peniazmi. Bohužiaľ, Nóri nezabíjajú efektivitu len z laxnosti, ale aj cielene. Tento štát by teoreticky mohol minimalizovať svoj daňový systém podobne ako Dubaj a aj tak stále udržiavať sociálny systém, v ktorom má aj masový vrah detí dopriaty luxus trojhviezdičkového hotela.

Ale nie. Nórske vlády sa prikláňajú k téze, že problémom nie je chudoba, ale bohatstvo a že každý úspech sa má po zásluhe potrestať. Krajina aplikuje vysoké „klasické“ daňové sadzby, od dane z príjmu (vrátane zdanenia dôchodkov) cez dividendy až po DPH.

To nie je všetko. V Nórsku sa platí aj daň z majetku, ktorej sadzbu po voľbách v roku 2021 nórska ľavica zvýšila na 1,1 percenta čistého majetku. Ak by ste sa jej chceli vyhnúť, v prípade presťahovania do zahraničia, zaplatíte jednorazovo až 37,84 percenta čistej hodnoty svojho majetku.

Je dobrý dôvod, prečo už len minimum krajín takto zdaňuje majetok, vrátane nerealizovaných ziskov. Takáto daň je ultimátny zabijak podnikania, najmä startupov. Úspešná začínajúca firma môže rýchlo naberať trhovú hodnotu, ale všetky zdroje musí sypať nazad do podnikania a má minimum voľnej hotovosti. Daň však zaplatiť musí, pričom daňový úrad nezaujíma, ak o rok hodnota firmy zase spadne.

Len v roku 2022 opustilo Nórsko viac superbohatých obyvateľov než za predošlých trinásť rokov dokopy. Počas dvoch rokov to bolo sto zo štyristo najbohatších Nórov. S príbehom nórskych boháčov dokonca operovala aj Trumpova kampaň, keďže Kamala Harrisová plánovala takisto zaviesť zdaňovanie nerealizovaných ziskov.  

Reakcia nórskych politikov bola očakávateľná – na tých, čo neodišli, uvalili ešte väčšie „odchodné“, aby ich odradili. Nórski socialisti dokonca vytvorili „nástenku hanby“ s fotkami bohatých emigrantov.  Nórsko síce čakajú v roku 2025 voľby, no k zrušeniu dane z majetku sa hlási len Strana pokroku.

Odchod bohatých z krajiny v prvom rade neznamená odchod peňazí, ale odchod schopností. Predstavte si, že - hoci aj len s jediným dolárom vo vrecku - by sa zajtra na Slovensku usadil niektorý zo známych amerických miliardárov. Ako by počas niekoľkých rokov dokázali zmeniť svoje okolie, možno dokonca fungovanie celej krajiny. A teraz si predstavte, že by takýchto ľudí pribudlo sto.

Peniaze sú výsledkom tvorivej sily, nie naopak. No politikom aj voličom pre zaslepenie majetkom táto pointa neraz uniká.