Čo stálo v pozadí vraždy Zuckerbergovej libry

Genialita vynálezu Satoshiho Nakamota spočíva aj v tom, že si odmietol dať všemocný prsteň na vlastný prst. Neuveril, že je boh a že dokáže odolať pokušeniu absolútnej moci. Osud bitcoinu prenechal ľuďom a nimi generovanému spontánnemu poriadku.

Majiteľ Facebooku Mark Zuckerberg, naopak, stavil na vlastné dobro. Už dnes, napísal som pred piatimi rokmi, na svojej platforme maže, čo do nej nepasuje. Myslím, že tiež podceňuje štát. Ten v peniazoch neznesie konkurenciu.

A k tomu som ešte pred vypuknutím koronakrízy dodal, že libre držím palce, ale ak si Mark naozaj skúsi nasadiť prsteň, ktorý ovláda všetky ostatné, „okamžite po ňom vyrazia čierni jazdci“.

Libra, neskôr premenovaná na diem, bol projekt globálnych digitálnych peňazí, stablecoinu na blockchaine spoločnosti Meta. Kto iný ako sociálna sieť s miliardami používateľov po celom svete by mal prevádzkovať peniaze? V súčasnosti, o päť rokov neskôr, sa dozvedáme detaily tejto vraždy od vedúceho projektu Libra Davida Marcusa.

Ako to bolo s Facebookom a jeho librou

Na sociálnej sieti napísal, že pred oznámením projektu niekoľko mesiacov informovali kľúčové regulačné orgány vo Washingtone a v zahraničí. Projekt potom oznámili v júni 2019 v partnerstve spolu s 28 spoločnosťami. O dva týždne neskôr Marcusa vyzvali, aby svedčil pred bankovým výborom amerického Senátu aj pred výborom pre finančné služby Snemovne reprezentantov, čo bol začiatok dvoch rokov nepretržitej práce a zmien, s cieľom upokojiť zákonodarcov a regulačné orgány. „Áno, hrali sa s nami v každom kroku,“ zdôraznil.

Marcus zhrnul, že do jari roku 2021 vyriešili všetky možné regulačné problémy v oblasti finančnej kriminality, prania špinavých peňazí, ochrany spotrebiteľa, riadenia rezerv, zábezpek a mnohých ďalších a boli pripravení na spustenie digitálnej meny libra.

V tom období spolupracovali na pomalom zavádzaní obmedzeného pilotného projektu, ktorý niektorí členovia Rady guvernérov Fedu podporovali. „Nakoniec bol jeho predseda Jay Powell pripravený dovoliť nám v obmedzenom rozsahu napredovať. Ako som počul, Powellovi na jednom z ich dvojtýždňových stretnutí ministerka financií Janet Yellenová povedala, že dovoliť, aby sa tento projekt pohol dopredu, je politická samovražda a že mu nebude kryť chrbát, ak to dovolí,“ konštatoval Marcus.

Marcus vzápätí doplnil, aby brali čitatelia tieto slová s rezervou, lebo nebol v miestnosti, keď sa tento rozhovor konal. Ale v skutočnosti to bol podľa neho moment, keď zabili libru.

Krátko potom zorganizoval Fed telefonáty so všetkými bankami, ktoré sa zúčastňovali na projekte a generálny právny zástupca americkej centrálnej banky prečítal každej z nich pripravené vyhlásenie. Hovorilo sa v ňom: „Nemôžeme vám brániť v tom, aby ste pokračovali a projekt spustili, ale nepáči sa nám, že to robíte.“ A tak sa to skončilo.

Hoci je zároveň potrebné dodať, že americkej vláde ani regulačným orgánom krajiny už nezostal žiadny právny ani regulačný nástroj, ktorý by mohol projekt Libra znemožniť.

Jeho vedúci David Marcus si v tejto súvislosti stopercentne myslí, že to bola politická vražda, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom zastrašovania kontrolovaných bankových inštitúcií: „Pre mňa osobne to bola najťažšia časť tohto príbehu. Nie to, že sme zlyhali, ale to, že Amerika, krajina, do ktorej som sa prisťahoval a ktorej občanom som sa stal pre jej právny štát a hodnotový systém, sa z politických dôvodov zachovala takýmto spôsobom. Bola to veľmi ťažká pilulka na prehltnutie.“

Svetlou stránkou celého príbehu, podľa jeho slov, bolo množstvo ponaučení z tejto divokej jazdy. „Na konci projektu sme urobili toľko ústupkov, aby sme dostali povolenie, že celý návrh siete sa stal len Frankensteinom našich pôvodných ambícií.“

Marcus súčasne pripomenul aj to, že počas práce v projektovom tíme dostal aj najväčšiu lekciu zo všetkých, a to, že „ak sa snažíte vybudovať otvorenú peňažnú sieť pre celý svet, ktorá by prípadne presúvala bilióny dolárov denne a bola navrhnutá tak, aby tu bola aj o 100 rokov, musíte ju vybudovať na najneutrálnejšej, decentralizovanej, nenapadnuteľnej sieti a aktíve. „A tým je, ruku na srdce, bitcoin.“

A tak sa stalo to, čo som prorokoval už v roku 2019, že štáty neznesú v peniazoch konkurenciu. Na to sú zlé peniaze na ich financovanie a moc príliš dôležité. Bitcoin nemá vedúceho, centrálu ani povolenia. Je všade a nikde. Práve preto ešte stále žije a prosperuje. Čierni jazdci nevedia kam vyraziť.

Bude bitcoin stabilnejší?

Mimochodom, určite ste si prednedávnom všimli, že bitcoinu sa podarilo po 15 rokoch od vzniku z jedného anonymného pdf-ka dosiahnuť jednotkovú cenu 100-tisíc dolárov a trhovú kapitalizáciu takmer 2 bilióny dolárov.

Jeden bitcoin má 100 miliónov satoshi. Ako bitcoin pokoril túto ďalšiu magickú hranicu, zrazu sa jeho ceny budú ľahšie počítať. Pri dennodenných rozhodnutiach a platbách môžeme ľahšie používať mentálnu zúčtovaciu jednotku dolára alebo eura. Stačí si zapamätať, že jedno euro dnes stojí približne 1 000 satoshi. Teda, kým to výraznejšie nepadne alebo ešte viac nenarastie.

Kým väčšina ľudí hľadí na graf bitcoinovej ceny, aby človek získal lepšiu predstavu o tom, čo sa v bitcoine udialo za ostatných 15 rokov, niekedy je dobré prepnúť aj na logaritmickú stupnicu. Z nej sa dozvieme, že tempo rastu ceny bitcoinu spomaľuje, prírastky už nie sú také veľké a rýchle ako za starých dobrých čias. To je pre dospievajúce peňažné aktívum normálne. Rozšírením zároveň klesá volatilita a bitcoin bude zrejme v nasledujúcich rokoch hľadať svoju stabilnejšiu rovnovážnu cenu.