Viacdetní rodičia sa nerozhodujú pre ďalšie deti, ale slobodnejší styk

Sociológovia zasa pracujú s faktormi ako je vierovyznanie, zmena hodnôt, ekonomický blahobyt alebo urbanizmus. Demografi zas pracujú s faktormi ako je odkladanie prvého dieťaťa, čo samo osebe môže byť spôsobené niektorými faktormi, ktoré som už spomenula. Ale aj odklad prvého dieťaťa spôsobuje podľa mnohých výskumov znížený počet detí, keďže ďalšie deti žena potom "nestíha" v reprodukčnom veku. 

Vieme o niektorých faktoroch povedať, že sú dominantnejšie ako iné? 

Ťažko ich vážiť. Každá disciplína pracuje s faktormi, ktoré sú jej bližšie a ktoré vie lepšie rozpracovať. 

Zaujímavé je, že najnovšie údaje ukazujú, že baby bust sa už týka aj Afriky a krajín tretieho sveta, čo boli doteraz regióny s vysokou plodnosťou. Čím to je spôsobené? 

Je to tak. Mnoho štúdií vysvetľuje pokles fertility v krajinách tretieho sveta, napríklad aj v subsaharskej Afrike alebo v krajinách južnej, juhovýchodnej Ázie tým, že sa zvyšuje priemerná vzdelanosť žien. Vzdelaním sa pritom nemyslí iba nadobúdanie vedomostí, ale častokrát aj potenciálne presťahovanie sa do väčšieho mesta, socializácia v inej skupine, taktiež prístup k antikoncepcii a informáciám o tom, ako predchádzať počatiu a podobne. 

Zníženie plodnosti sa spomína aj v súvislosti s pandémiou covidu. Sú na to nejaké štúdie? 

Pokiaľ viem, zníženie plodnosti počas pandémie nie je zovšeobecniteľné. Bolo pozorované v niektorých krajinách, spomenula by som možno Španielsko, Francúzsko alebo Rusko. Ale naopak, vo Fínsku, či Holandsku to pozorované nebolo, pričom pokles bol evidovaný, ak teda bol evidovaný, z mesiaca na mesiac. Štýlom, že sa porovnávali rôzne roky a rovnaké mesiace, lebo fertilita je sezónna. Takýmto spôsobom bol ten pokles zaznamenaný. 

Čo znamená, že fertilita je sezónna?

Znamená to, že v priebehu rokov je možné pozorovať podobnosti v počte narodených detí na ženu v jednotlivých mesiacoch. Napríklad dlhodobo sa podobne veľa detí rodí v priebehu leta. Existujú však výkyvy spôsobené rôznymi faktormi, napríklad pandémiou vírusu covid-19.

Čo je dôvodom zníženia plodnosti v krajinách, v ktorých bola pozorovaná? 

Vedci sa prikláňajú k tomu, že mohli dominovať praktické dôvody. Teda, že v krajinách, v ktorých bol pokles pozorovaný, boli takzvané lockdowny prísnejšie, prípadne dlhotrvajúcejšie. Ľudia nemali možnosť sa stýkať, nemali možnosť sa socializovať, potenciálne teda plodiť. Bol tiež problém v prístupe k zdravotnej starostlivosti, mnohí cítili sociálnu a ekonomickú neistotu. Čiže, je tu psychologický faktor. 

Viem, že to nie je vaša oblasť výskumu, ale nedá sa mi neopýtať, či ste nezaznamenali výskumy, ktoré by ukazovali, že nižšia plodnosť je spojená aj s vakcínami. Inak povedané, či v tom nehrajú rolu aj iné ako sociálne, či ekonomické faktory?

Presne tak, nie je to moja výskumná oblasť. Toto je otázka výsostne medicínska, lebo sa nepýta na fertilitu demografickú ale fertilitu medicínsku, teda schopnosť plodiť, respektíve neplodnosť ako diagnózu.

So znížením plodnosti súvisí aj zaujímavý fenomén normy dvoch detí. Čo o ňom vieme a hlavne, prečo práve dve deti? 

Vysvetlenia toho, prečo je to tak sa rôznia, lebo je to náročnejšie na pochopenie kauzality. Nevieme totiž, čo spôsobilo čo. Toto je stále predmetom výskumu. Ale faktom je, že množstvo tovarov a služieb naprieč - najmä rozvinutými krajinami - je dizajnované prioritne pre rodiny s jedným alebo dvoma deťmi.

Ide o rôzne zvýhodnené vstupy, pričom sú lístky často dizajnované práve pre menšie rodiny. Taktiež automobily, ktoré sú často maximálne päťmiestne, no vieme, že pre päťčlennú rodinu je veľký problém zmestiť sa do štandardného automobilu a umiestniť tam povedzme tri autosedačky.

Avšak nedá sa úplne jasne povedať, čo je dôvod, prečo rodiny uprednostňujú takýto počet detí, alebo naopak, tieto tovary a služby sa prispôsobili existujúcej menšej rodine. Tiež môže ísť o psychológiu. Pomer dvoch rodičov a dvoch detí sa môže javiť ako ideálny.

Existuje tiež zaujímavá teória, ktorá ukazuje, že viaceré páry, ktoré mali prvé a druhé dieťa odlišného pohlavia, už nemali tretie dieťa. Ale ak mali deti rovnakého pohlavia, teda dve dcéry, alebo dvoch synov, tak častejšie inklinovali k tomu - mať tretie dieťa. 

Na druhej strane je zaujímavé, že na Slovensku pretrváva síce mierny, ale stúpajúci podiel detí narodených vo viacpočetných rodinách. 

Áno, sú to zaujímavé čísla, nakoľko zhruba dvadsať percent narodených detí rozhodne nie je zanedbateľné číslo. A práve okolo tohto čísla sa pohybuje množstvo narodených detí v treťom a vyššom poradí. 

Nie je to však spôsobené zvyšujúcim sa podielom rómskeho obyvateľstva? 

Neviem o štúdiách, ktoré by to skúmali na základe etnicity. No pokiaľ viem, tak rómska plodnosť v čase klesá, čiže iba etnicitou to nebude. 

Poďme na váš výskum. Skúste nám ho predstaviť. 

Môj výskum sa zameriaval na hodnotenie a prežívanie rôznych faktorov fertility zo strany viacdetných matiek, to znamená žien, ktoré majú tri a viac detí, priemerne v mojej vzorke to bolo 4,5 dieťaťa. Najprv som realizovala dotazníkový prieskum a z neho následne vyselektovala "vhodné respondentky", s ktorými som uskutočnila niekoľko hĺbkových rozhovorov. 

Čo to boli za ženy? 

Všetky žili v čase rozhovoru v meste, teda nie na dedine, deklarovali silnú religiozitu a katolícke vierovyznanie a súčasne majú ukončený minimálne druhý stupeň vysokoškolského vzdelania. 

Prečo práve taká vzorka? 

Pozrieť sa na takúto vzorku žien je z mnohých hľadísk zaujímavé a týmto sa vraciam k teóriám, ktoré som spomenula. Či sociologické, kultúrne, demografické alebo ekonomické teórie hovoria o tom, že viaceré z týchto faktorov, ktoré som menovala, pôsobia protichodne na pravdepodobný počet detí. Aby som bola konkrétna, vyššie vzdelanie negatívne koreluje s počtom detí, urbánne prostredie rovnako. Naopak, silnejšia religiozita, katolícke vierovyznanie, súvisí s vyšším počtom detí. 

Doplnila by som však dôležitú vec, že išlo iba o desať hĺbkových rozhovorov, teda išlo o kvalitatívny výskum a nie štatisticky zovšeobecniteľný prieskum názorov a preferencií na reprezentatívnej vzorke. 

Aké sú výhody kvalitatívneho výskumu? 

Kvalitatívny výskum sa síce nedá úplne zovšeobecniť, ale dá sa vďaka nemu naozaj hĺbkovo pozrieť na to, ako ženy s týmito zaujímavými vlastnosťami prežívajú svoj život viacdetnej matky z rôznych hľadísk, aké je ich uvažovanie o plodnosti, o počte detí, o výhodách a nevýhodách spojených s viacdetnými rodinami. Z toho sa dá napríklad odraziť do ďalšieho skúmania, povedzme aj štatisticky reprezentatívneho. 

Aké sú hlavné zistenia vášho výskumu? 

Hoci išlo o veľmi homogénnu vzorku, vzišlo z nej veľa heterogénnych dát, čo bolo veľmi prekvapivé. Čo tým myslím je napríklad, že ženy z mojej vzorky sa nie úplne zhodovali v preferenciách v oblasti verejných politík v súvislosti s kvalitou života ich viacdetnej rodiny. Teda niektoré prejavili záujem o možnosť čiastočného úväzku a povedzme inštitucionálnej starostlivosti o deti, čo momentálne pre ne nebolo dostupné. Niektoré iné ženy hovorili naopak o tom, aké sú jasle zlo a ako oceňujú dlhú rodičovskú dovolenku. 

Tiež bolo zaujímavé všimnúť si rolu rodinného rozpočtu, nakoľko všetky ženy deklarovali rôznym spôsobom to, že zvýšený rozpočet rodiny by neovplyvnil ich uvažovanie o pokračujúcej plodnosti, pretože hodnota dieťaťa je taká vysoká a tak iná ako matéria v rodine, že to proste nie je argument. Na druhú stranu, mnohé ženy v inej časti rozhovorov spomenuli svoje úzkosti z toho, ako do budúcna zabezpečia svoje deti. 

Možno by som spomenula ešte celkom zaujímavý výsledok ohľadom úlohy manžela. Tieto ženy dávali jeho slovu váhu a dokonca ho niektoré označili za iniciátora plodnosti. 

A výskum tiež ukázal, že úloha viery, úloha katolicizmu, je absolútne fundamentálna v živote týchto rodín a v rozhodovaní sa o ďalšej plodnosti. 

V akom zmysle? 

Nie, že je to niečo explicitné v zmysle, že by katolicizmus nariaďoval mať viac detí alebo podobne, je to veľmi implicitné. Napríklad v oblasti plánovaného rodičovstva tieto manželské páry uprednostnili prirodzené metódy plánovania, čo potom možno v nejakom momente ústi aj do vyššej plodnosti alebo do celkovo iného chápania plodnosti manželského páru.

Moja interpretácia ako výskumníčky je, že možno v niektorých prípadoch ani nešlo o plánovanie dieťaťa, alebo túžbu po dieťati, ale o to, že tieto manželské páry natoľko žili spoločné manželstvo, že sa nebránili počatiu ďalšieho. Čiže sa nie explicitne rozhodovali pre dieťa, ale skôr sa rozhodovali pre, nazvime to, slobodnejší styk. 

Niektoré z nich taktiež uviedli, že sa v živote stretli s príkladom peknej, harmonicky žijúcej veľkej rodiny alebo z takej pochádzali alebo žili v takej komunite, kde bolo - v úvodzovkách - normálne mať povedzme tri deti. Toto je veľmi pekný sociologický faktor toho, prečo sa tie rodiny nebránili mať viac detí. 

Takže vami skúmané ženy mali viac detí preto, ako sa pozerajú na hodnotu dieťaťa a na intímny manželský život?

To, ako sa pozerajú na hodnotu dieťaťa a intímny život, je až sekundárny faktor. Primárnym faktorom je, že tieto ženy sa označili za silne veriace katolíčky, čo ovplyvňuje ich intímny život. Dieťa - ako nový život - pokladali alebo pokladajú za Boží dar a snažia sa využívať prirodzené metódy plánovania tehotenstva.

Treba však spomenúť aj negatívny faktor plodnosti v podobe strachu z pôrodu, prameniaci napríklad zo zlej skúsenosti. Niektoré ženy opísali strach z fyzických zranení či dokonca "pošliapanej dôstojnosti" počas pôrodu.

Čo sú, na druhej strane, najväčšie výzvy, s ktorými bojujú tieto rodiny? 

Tu by som to asi rozdelila na výzvy interné, teda vnútrorodinné a externé, povedzme nejaké spoločensko-ekonomické. Tie interné, zahŕňajú napríklad to, že matka viacerých detí musí riešiť hádky detí. Niektoré ženy hovorili o tom, ako musia hrať rolu sudcu, hoci všetky deti milujú rovnako. Náročná je taktiež vnútorná rodinná logistika zahŕňajúca rozvážanie detí do inštitúcií, na krúžky, niekedy do iného mesta. To predstavovalo veľkú výzvu najmä pre tie rodiny, ktoré mali aj novorodenca alebo dojča. 

Externé výzvy súviseli napríklad s tým, že väčšina z tých mamín bola na rodičovskej dovolenke, ale súčasne s viacerými deťmi do troch rokov, no poberali len jeden rodičovský príspevok, čo predstavovalo ekonomickú výzvu, alebo vzbudzovalo aj pocit nespravodlivosti. A čo je hodné spomenúť bola výzva v podobe bytovej otázky. To je tiež niečo spoločné pre mnohé viacdetné rodiny. 

V čom spočíva špecifickosť problému s bývaním pre viacdetné rodiny? 

Niektoré maminy spomenuli, že majú problém si zobrať hypotéku, nakoľko počas rodičovskej dovolenky majú veľmi nízky deklarovaný príjem a súčasne viacero členov rodiny, čo sa môže tiež zohľadňovať. Niektorým rodinám sa podľa slov týchto matiek nevyplatilo žiadať si o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania, kvôli faktorom, ktoré s tým súvisia, ako podlahová plocha a podobne. Preto boli niektoré rodiny vyslovene odkázané na pomoc ďalších členov rodiny, čo sa bývania týka. Tým myslím napríklad bývanie so starými rodičmi alebo pomoc s platením nájmu alebo hypotéky. 

Dá sa z toho usúdiť, že ak by štát chcel robiť nejaké opatrenia, ktoré by mohli pomôcť viacdetným rodinám, tak by to mali byť opatrenia hlavne týkajúce sa bývania a opatrenia na zlepšenie finančnej situácie najmä v situácii, keď má rodina iba jeden príjem? 

Na základe tohto výskumu to nemôžeme takto zovšeobecniť pre príliš malú vzorku. Avšak výsledky naznačujú, že otázka bývania naozaj spájala tieto rodiny. A čo sa týka financií, ako som povedala, zvýšený príjem by zrejme mohol zvýšiť kvalitu života týchto rodín, ale nie ich plodnosť. 

Pracujete aj na výskume v rámci svojej dizertačnej práce, ktorej témou je vzťah verejných politík a fertility. Čo ukazujú štúdie zo sveta, napríklad z Maďarska, či Poľska ale aj z iných krajín sveta, majú verejné politiky vplyv na plodnosť? 

Mnohé ekonometrické štúdie uvádzajú, že konkrétne adresné opatrenia, povedzme finančné, ale aj nefinančné v podobe napríklad zvýšenia dostupnosti materských škôl a jaslí, majú minimálne krátkodobý pozitívny kauzálny efekt na zvýšenie fertility. Z dlhodobého hľadiska však tieto efekty klesajú. Súčasne tieto "úspešné politiky" nie je úplne jednoduché prenášať z krajiny do krajiny, lebo boli dizajnované na konkrétny kontext krajiny. Čiže áno, majú, ale za špecifických okolností. 

Čo znamená efekt z dlhodobého a z krátkodobého hľadiska? 

Ekonometrické štúdie, ktoré ukazujú pozitívne efekty, sa sústredia na krátke časové obdobie. To znamená, že porovnávajú v zásade mesiace pred zavedením nejakého príspevku alebo inej politiky a správanie matiek, ktoré už vedeli o zavedení danej politiky a tých, ktoré ešte o tom nemohli vedieť a sledujú mieru potratovosti, mieru plodnosti a tak ďalej. Toto sa nazýva krátkodobým efektom, lebo sa meria priamy kauzálny efekt politiky v rámci krátkeho časového obdobia ako mesiace. 

Dlhodobé štúdie teda sledujú či sa plodnosť zlepšuje, alebo nezlepšuje počas rokov? 

V zásade áno. Prípadne sú to takzvané kohortné štúdie, ktoré sledujú správanie sa celej skupiny žien v rovnakom veku a ich plodnosť počas celého reprodukčného veku. To znamená plodnosť, povedzme, v dvadsiatich rokoch, v dvadsaťpäťke, v tridsiatke a tak ďalej. 

Čiže ak to spojíme dokopy - tieto dlhodobé a krátkodobé štúdie, aký záver sa z nich dá vyvodiť? 

Že správne dizajnované verejné politiky môžu mať kauzálny dopad a pozitívny efekt na plodnosť, ale v konkrétnom kontexte. Krátkodobé štúdie s istotou ukazujú tento efekt, menej istí sme si pri stredno až dlhodobých účinkoch. 

Robil sa na Slovensku prieskum toho aká verejná politika by pomohla zvýšiť plodnosť? 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR počas minulého roka zadalo takýto prieskum agentúre. Výsledky sú štatisticky zovšeobecniteľné, čo je výborné, otázky aj vzorka boli veľmi dobre navolené. Otázky v tomto prieskume sa zameriavali na potreby rodín a následne sa robil prieskum aj na potreby jednorodičov. 

Aké sú hlavné zistenia tohto prieskumu?

Spomedzi výsledkov možno spomenúť, že nedostupnosť vhodného bývania predstavovala jeden z hlavných dôvodov odkladania rodičovstva do vyššieho veku. Tiež je zaujímavé, ale nie prekvapivé, že neexistuje jasný spoločný faktor medzi respondentami, ktorý by ich motivoval mať ďalšie dieťa. Verím, že podobný prieskum by sa mohol v budúcnosti uskutočniť aj na vzorke viacdetných rodín. 

A tiež by som ešte dodala, že by sme mali venovať viac pozornosti ako akademicky, tak spoločensky a ekonomicky aj otázke bezdetnosti, ktorá sa stáva veľkou témou. Hovorím o bezdetnosti želanej aj neželanej. Už existujú mnohé občianske združenia a rôzne podporné skupiny, ktoré riešia neplodnosť, ktorá môže byť dôvodom bezdetnosti.

Ale je veľká skupina žien, stále sa zväčšujúca, ktoré sú bezdetné dobrovoľne. No a ak sú ženy dobrovoľne bezdetné, povedzme do tridsiatich piatich rokov a následne sa rozhodnú mať jedno dieťa, tak je menej pravdepodobné, že budú mať aj druhé. Dobrovoľná bezdetnosť a odklad rodičovstva jednak znižuje čísla plodnosti v štatistikách, ale hlavne predstavuje naozaj výzvu pre štát a spoločnosť. 

RNDr. Monika Šmeringaiová vyštudovala politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala ako výskumníčka na Katedre demografie na Viedenskej univerzite. Robí si doktorát na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, pracuje na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tohto času je na rodičovskej dovolenke. Prispieva do revue Verbum.