Lenže to, čo Trnka ako poslanec považoval za prirodzené, mu odrazu ako predsedovi KSK prekáža. Tento názorový kotrmelec bije do očí. Napríklad, na zasadnutí zastupiteľstva KSK 22. februára 2016 sa v interpelácii pýtal aj na záležitosti týkajúce sa Správy ciest (SC) KSK.
„Môže Správa ciest KSK vykonávať údržbu ciest aj inak, ako za dodržania technických podmienok stanovených Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja? Ak áno, za akých okolností? Podotýkam, že táto doplňujúca otázka, keďže minule som sa na niečo pýtal, a nebolo mi odpovedané, priamo, tak poprosím aj do budúcna, aby mi boli zodpovedané otázky tak, ako ich kladiem, a nebolo mi odpovedané na veci, ktoré sa nepýtam. Potom zbytočne si tu posielame poštu, ktorá občas nedôjde," predniesol, vtedy ešte poslanec, Trnka.
V porovnaní s dnešnou situáciou v SC KSK vyznieva ironicky jeho ďalšia interpelácia, v ktorej prosil o poslanie dokladov, „ktoré oprávňujú Správu ciest KSK podnikať v oblasti cestnej dopravy a vykonávať cestnú nákladnú dopravu pre cudziu potrebu v súlade so Zákonom o cestnej doprave".
Pritom kontroverzný prenájom techniky SC KSK na osem rokov za takmer 30 miliónov eur obhajovalo, aj obhajuje, vedenie SC KSK i samotný Trnka tým, že je to výhodné. Jedným z argumentov bolo aj vykonávanie prác pre iné samosprávy či iné subjekty, ktoré si u nich objednajú práce vykonané spomínanými strojmi.
Takých príkladov možno nájsť veľa. Stačí si pozrieť zápisnice zo zasadnutí KSK z rokov 2015 či 2016 a je tam toho viac. V posledných rokoch sa na predsedu KSK obracia s interpeláciami viacero poslancov. Aj jeho "obľúbený" Miloš Ihnát. Prípadne Jaroslav Polaček alebo Iveta Rušinová. Nie vždy však dostanú odpovede. Presnejšie, nedostanú ich vôbec.
Poslanec Trnka pritom v rámci svojich vystúpení a interpelácií požadoval desiatky analýz a odpovedí. Trnka ako predseda však na interpelácie a otázky v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám zásadne neodpovedá a tvrdí, že nikto nemá právo ho „úkolovať" a zaťažovať zamestnancov KSK úlohami.
Bohužiaľ, rovnako je to aj v prípade médií. Pozvánky na tlačovky o rôznych propagačných akciách dokážu poslať redaktorom bleskurýchlo a s dostatočným predstihom. V prípade, že sa novinári pýtajú nepríjemné otázky, napríklad týkajúce sa káuz SC KSK, jedinou odpoveďou je mlčanie. Je to zarážajúce o to viac, že celý Úrad KSK od predsedu po upratovačku je platený z daní obyvateľov Košického kraja.
Maniere Trnku aj vedenia KSK však pripomínajú skôr manažment úspešnej súkromnej firmy. Od tej ale majú, bohužiaľ, opäť ďaleko. Je to škoda pre obyvateľov, aj pre kraj.
