Náladu v európskom automotive poznáme. Amerických výrobcov zachraňujú aspoň pickupy

Trhová kapitalizácia BMW dokonca na krátky čas dosiahla hodnotu čistej hotovosti – investori firmu oceňovali len na toľko, koľko eur mala na účtoch. Zlú náladu v európskom automotive poznáme. Aká je situácia za oceánom?

Americké automobilky po druhej svetovej vojne kraľovali svetu niekoľko dekád. No z prostredia plného inovujúcich súperov postupne vyrástlo zopár skostnatených gigantov. Tí verili, že trh sú ony, a tak dve dekády vyrábali to isté.

V 70. rokoch prišli dve ropné krízy, emisné štandardy, japonská a európska konkurencia a noví zákazníci. Veľká trojka (Ford, General Motors a Chrysler) sa na konci 80. rokov trocha zmohla, aby o dvadsať rokov počas finančnej krízy tvrdo padla na nos. Následné bailouty a štátne pôžičky mali hodnotu takmer 90 miliárd dolárov.

Kým v polovici 60. rokov USA produkovali cez 9 miliónov osobných áut ročne, dnes je to menej ako 2 milióny. To, čo americké automobilky udržalo v hre, je americké špecifikum – pickupy. V štatistikách sú klasifikované ako commercial vehicles spolu s autobusmi či nákladnými autami, ale neraz plnia funkciu rodinného vozidla. Po prirátaní komerčných vozidiel je dnešná americká ročná produkcia na úrovni zhruba 10 miliónov áut, čo je len 20 percent pod vrcholom z prelomu milénií.

Napriek tomu ekonomický stav americkej veľkej trojky nie je najlepší. S elektroautami, ale aj so softvérom sa trápia podobne ako európski producenti. Veď len Ford na elektrických vozidlách stratil v roku 2023 zhruba päť miliárd dolárov. Amerických výrobcov brzdí vnútorná inovačná aj finančná inercia.

Warren Buffet pred pár rokmi skonštatoval, že „General Motors je zdravotná a sociálna poisťovňa, ktorá má ako vedľajšiu činnosť výrobu áut“. Dôchodkové a zdravotné záväzky veľkej trojky voči zamestnancom spolu presahujú 150 miliárd dolárov. Spoločné odbory United Auto Workers patria medzi najsilnejšie v Spojených štátoch. Aj vďaka ich štrajkom má dnes Veľká trojka mzdy o polovicu vyššie ako Tesla.

Európske paralely sú hmatateľné a vznikom Stellantisu sa osud oboch trhov previazal užšie. No vidieť tu aj niekoľko rozdielov. Americké automobilky sú stále schopné zarobiť si na chlieb pomocou „klasických“ áut, najmä pickupov. Majú lepšie zázemie v produkcii čipov, softvéru, a postupne už aj v batériách. Starých producentov preháňa po dvore nová domáca konkurencia, najmä Tesla. S produkciou takmer 1,8 milióna kusov ročne možno postupne zmení Veľkú trojku na štvorku.

Americký automotive dnes nepociťuje problémy tak urgentne ako európsky, no ani tam nevládne dobrá nálada. Symbolom transatlantických automotive problémov bolo aj to, keď 1. decembra nečakane skončil Carlos Tavares, šéf Stellantisu. Táto aliancia má v portfóliu aj americké značky Chrysler a Dodge.

Ekonómia pozná „kreatívnu deštrukciu“ ako odpoveď na meniaci sa trh. Jej prejavom je aj bankrot, prepúšťanie, zatváranie fabrík či prepad ceny akcií. Preto politická realita neraz bráni radikálnym zmenám pri veľkých spoločnostiach – až kým nie je neskoro.