Neschopnosť vládnej moci dohodnúť sa s lekárskymi odbormi na kompromise pri plnení pracovných podmienok memoranda podpísaného so zástupcami lekárov počas minulej vlády vyústila do masového podávania výpovedí zo strany lekárov.
Vyše 3000 lekárov by malo odísť zo svojich pozícií po novom roku, čo by znamenalo výrazné obmedzenie dostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti v mnohých okresoch. Napriek vyhláseniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka o možnej dohode s lekármi, toto závažné riziko ohrozenia života a zdravia občanov naďalej pretrváva. Pre hrozbu nedostatku zdravotnej starostlivosti sa vláda rozhodla situáciu riešiť novelou zákonov, ktoré zavádzajú nové povinnosti pre lekárov.
Novela chce chrániť život a zdravie občanov
Vláda prijala novelu navrhnutú predsedom vlády Robertom Ficom, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Reaguje tak na situácie potenciálneho ohrozenia života a zdravia ľudí, teda na ohrozenie základných ľudských práv uvedených v Ústave SR, ktoré ustanovujú právo každého na ochranu života a zdravia.
Štát legitimizuje prijatie novely tým, že momentálne nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami na dosiahnutie ochrany zdravia obyvateľstva. Podľa vlády neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd lekárov a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov.
Novela zavádza novú definíciu mimoriadnej udalosti v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva, podľa ktorej pod tento pojem spadá aj „kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti“.
Kritická nedostupnosť zdravotnej starostlivosti ako nový pojem
Kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti je podľa novely mimoriadna udalosť vyvolaná faktormi, ktoré predstavujú hrozbu alebo stav závažného narušenia poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, pri ktorom poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu, kvalite alebo čase nevyhnutnom na ochranu života a zdravia alebo predchádzať závažnému poškodeniu zdravia.
Takúto mimoriadnu situáciu bude možné vyhlásiť na najviac 60 dní a predĺžiť najviac o ďalších 60 dní. Novela teda predpokladá ohrozenie zdravia obyvateľstva po novom roku, keď mnohým nemocniciam budú pre podané výpovede chýbať tisíce lekárov.
Počas mimoriadnej situácie vyhlásenej z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti bude mať lekár povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť aj napriek tomu, že podal výpoveď. Novela zavádza aj trestné činy, ktorých skutkovú podstatu by lekár naplnil tým, ak by takto konať odmietol.
Nové trestné činy lekárov
Ide o trestný čin porušovania povinností počas krízovej situácie, trestný čin vyhýbania sa výkonu povinností počas krízovej situácie, trestný čin porušovania povinností počas mimoriadnej situácie alebo trestný čin vyhýbania sa výkonu povinností počas mimoriadnej situácie.
Pri daných trestných činoch ide v zásade o situácie, keď lekár odmietne vykonať alebo úmyselne nevykoná svoju zákonnú povinnosť chrániť život a zdravie, alebo predstiera chorobu, aby sa vyhol tejto povinnosti. Najprísnejšie sadzby trestu odňatia slobody pri uznaní viny lekára sa pohybujú v rozsahu jeden až päť rokov.
Novela dokonca zavádza novinku, podľa ktorej počas mimoriadnej situácie bude okresný úrad rozhodovať o tom, ktorý lekár bude oprávnený posudzovať a rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti lekárov a iných lekárskych pracovníkov. Má sa tým predchádzať situáciám, aby si lekári navzájom vypisovali dočasnú práceneschopnosť a vyhli sa tak povinnostiam ošetrovať pacientov.
Všetky tieto nové povinnosti majú za cieľ stabilizovať dostupnosť lekárskej starostlivosti v čase, keď bude pre výpovede hroziť nedostatok lekárov. Lekárski odborári tieto nové povinnosti nazvali nútenou prácou a upozorňujú na to, že tieto opatrenia nebudú fungovať.
Nie všetky nútené práce sú zakázané Ústavou SR
O nútenej práci hovoria aj opoziční poslanci či mimovládne organizácie, no bez toho, aby uviedli konkrétne právne argumenty. Šéf odborov Peter Visolajský avizuje v tejto veci podanie na Ústavný súd SR s tým, že rovnako vidí v novele neprípustnú nútenú prácu.
Ústava SR skutočne obsahuje článok 18, podľa ktorého nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Zároveň ale v druhom odseku vymenúva činnosti, ktoré sa za nútené práce nepovažujú.
Ide o práce alebo služby ukladané osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, alebo pri vojenskej službe alebo inej službe ustanovenej zákonom namiesto povinnej vojenskej služby.
V neposlednom rade Ústava SR nepovažuje za nútenú prácu takú činnosť, ktorá je ukladaná na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, alebo ide o prípad konania uloženého zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných.
Ústava SR teda špecificky nepovažuje za nútenú prácu to, ak je činnosť ukladaná na základe zákona a má za cieľ ochrániť život a zdravie iných, a to či už počas mimoriadnej situácie alebo mimo nej. Nútenú prácu z nej nerobí ani hrozba sankcie či iného postihu. Totožná definícia nútenej práce a jej výnimiek je aj v medzinárodných dohovoroch.
Prípadné posudzovanie a rozhodnutie ústavného súdu v tejto veci rozhodne nemožno prejudikovať. Možno ale nazerať na naplnenie ústavných parametrov ochrany života a zdravia pri prijatej vládnej novele, ktoré by boli reálne ohrozené pri nedostatku lekárov, a zároveň na ústavne prijateľné výnimky v prípade zákonom danej povinnosti chrániť život, ktoré nemožno považovať za nútené práce.
Všetky tieto okolnosti tak skôr smerujú k záveru, že by lekárski odborári neboli pred ústavným súdom úspešní. Novela nakoniec ohraničila obdobie mimoriadnej situácie a rovnako nevyžaduje prácu lekárov bez nároku na mzdu.
Zakázaná nútená práca má iné zákonné parametre
Netreba pritom zabúdať ani na iné zákony, ako zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý prikazuje poskytovať neodkladnú zdravotnú starostlivosť zdravotníckym pracovníkom práve z dôvodu bezprostredného ohrozenia životných funkcií alebo pri vážnom ohrození zdravia.
Neuvádza pritom ako podmienku poskytovania tejto starostlivosti plat či iné benefity podobne, ako nemožno racionálne očakávať poskytnutie prvej pomoci pri dopravnej nehode od okoloidúceho iba výmenou za odmenu. Najpodstatnejšia je vždy ochrana života a zdravia v nevyhnutných prípadoch.
Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre posudzoval prípustnosť nútenej práce. Vo veci Van der Mussele vs. Belgium definoval hranice medzi nútenou prácou a zákonne vyžadovanou službou. Súd zdôraznil, že nie všetky nepríjemné pracovné povinnosti predstavujú porušenie Dohovoru.
Nútená práca, ktorá je zakázaná tak medzinárodným, ako aj vnútroštátnym právom, je v judikatúre súdov vymedzená ako vykorisťovanie či iné formy zneužívania ľudí na otrockú prácu. Rozhodne však nemožno medzi tieto oblasti zaradiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti za účelom ochrany života, a to navyše za pomerne vysokú mzdu.
Novela má skôr odstrašujúci charakter ako reálny postih
Sama novela síce môže byť z ústavného hľadiska v poriadku, no to ešte neznamená, že reálne zabezpečí zdravotnú starostlivosť zo strany nespokojných lekárov. Štát má povinnosť postarať sa o zdravie svojich občanov, no musí to robiť adekvátnym spôsobom.
V médiách sa už objavili prvé náznaky obchádzania prijatej novely, keď odborári údajne radili štrajkujúcim lekárom, aby si nechali vypísať dočasnú pracovnú neschopnosť hneď po prijatí novely.
V súčasnosti to totiž ešte môžu urobiť ich nespokojní kolegovia, čo však počas mimoriadnej situácie už nebude možné. Išlo by síce o podvod masívnych rozmerov pri takom veľkom počte nespokojných lekárov a zrejme aj o inú trestnú činnosť, no prísne technicky vzaté by to lekári mohli urobiť a vyhli by sa tak nepríjemným následkom novely.
Ani počas mimoriadnej situácie však nebude také jednoduché zabezpečiť lekársku starostlivosť tak, ako si to predstavuje zákonodarca. Pri najväčšej hrozbe novely, ktorou je postih za spáchanie trestných činov lekármi, je totiž potrebné dokazovať úmysel lekára nevykonať alebo vyhnúť sa svojej povinnosti.
Dokazovanie úmyslu bude náročné
Úmysel sa v trestnom konaní dokazuje pomerne ťažko a pri medicínskych témach ide o mimoriadne zložitú problematiku. Dokazovanie je založené na znaleckých posudkoch a množstve detailov konkrétnej situácie. Každý právnik s praxou vie, aké zložité je pred súdom dokazovať aj pomerne očividné pochybenie lekára, ktorý svoje konanie vie ospravedlniť množstvom iných medicínskych názorov či postupov.
Ťažko si teda predstaviť trestné stíhanie ako účinný prostriedok nápravy štátu voči neposlušným lekárom, ktoré by mohlo trvať roky. Bude potrebné preukázať, že lekár prípadnú chorobu nepredstieral, ale skutočne mal nejakú diagnózu, a preto neprišiel do práce. Z hľadiska zabezpečenia starostlivosti pre pacienta, ako aj z pohľadu účinného a okamžitého postihu pre lekárov, ide o vopred prehratý boj.
Rovnako je nepredstaviteľné dokazovať také skutočnosti, ako napríklad situácie, keď lekár pracuje oveľa menej, než by mal počas normálnej služby alebo vykonáva svoje povinnosti iba v minimálnej miere. To všetko sú otázky odborného posúdenia, ktoré nebude jednoduché preukazovať.
Pri komplexnosti dokazovania všetkých skutočností je teda z pohľadu trestnej zodpovednosti nízka miera pravdepodobnosti, že lekár bude za svoje konanie či nekonanie aj skutočne postihnutý. Väčšina lekárov však nemá záujem o doťahovanie sa so štátnou mocou, a preto novela a jej hrozby pôsobia skôr ako psychologické odstrašenie než ako reálne vyvodzovanie zodpovednosti.
Nakoniec, ak by lekár do práce počas mimoriadnej situácie nenastúpil a bol by preto stíhaný, aj tak sa nevyplní potrebná medzera na jeho mieste v nemocnici. Na druhú stranu treba zohľadniť aj prístup lekárov, ktorí svojím konaním skutočne môžu ohroziť tisícky životov. Štát sa tomu jednoducho nemôže iba prizerať.
Lekár skutočne vykonáva svoju profesiu s dostatočnou starostlivosťou a motiváciou vtedy, ak ju nerobí pod nátlakom. V opačnom prípade je skutočne nepravdepodobné, že štát prinúti lekárov efektívne pracovať, hoci len na štyri mesiace.
Z právneho hľadiska sa javí, že štát neporušil ústavné limity nútenej práce.
Z ľudského hľadiska však možno konštatovať, že celá eskalovaná situácia je zbytočným hazardovaním so životmi občanov, ktorí sa neprávom ocitli uprostred boja dvoch strán.