Veľké ríše vznikali a zanikali počas celých ľudských dejín a tento proces sprevádzali spoločenské zmeny a nestabilita. Zdá sa, že je dobré poznať znamenia, ktoré túto deštrukciu predchádzajú.
Branislav Kovár a Jakub Drábik sú editormi obsiahlej publikácie Pády impérií. Z jej rozsahu – od staroveku až po vývoj súčasnej Číny – je zrejmé, že dielo je výsledkom práce mnohých autorov. Na začiatku je asi dobré spomenúť dva faktory – rozpad fungujúceho celku má vždy niekoľko dôvodov a môže trvať mnoho desaťročí.
Nedávno som robila rozhovor s českým egyptológom Miroslavom Bártom o jeho knihe Sedem zákonov, v ktorej popisuje zásadné faktory spôsobujúce pád veľkých štátnych útvarov. Jeho uvažovanie má o niečo širšie, civilizačné kritérium, jeho závery sú však platné všeobecne.
Podstatné sú chýbajúce zdroje a energie, ekonomické krízy, (ne)schopnosť prispôsobiť sa premenám prírodného prostredia, nárast byrokracie a – fungovanie či zlyhávanie elít. Zdá sa mi vhodné pripomenúť, že profesor Bárta o svojich záveroch prednášal v americkom kongrese i najvyšším predstaviteľom NATO.
Všetky faktory, ktoré popísal (nielen) Bárta sa objavujú aj na začiatku knihy Pády impérií. Už samotná definícia impéria je pomerne problematická, dôležitý geografický a enviromentálny kontext ostáva, menia sa len niektoré súvislosti. V konečnom dôsledku však napriek podobným ingredienciám vždy vzniká úplne originálny koktail. Inak povedané, hoci sa niektoré atribúty, ktoré vedú impérium k úpadku, opakujú, konkrétny scenár je vždy unikátny.
Čo teda platí – veľké ríše vznikajú tam, kde sú bohaté zdroje. Rozrastajú sa, pretože si môžu dovoliť armádu i s ňou spojenú logistiku. Časom sa stávajú priveľkými, centrálna vláda prestáva rozumieť územiu ktoré spravuje – no a potom príde neúroda, epidémia a zvrat sa začína. Egypt, Rím, Osmanská ríša... Pitvať mŕtvoly bývalých impérií je záležitosť, ktorá je pre historikov skutočne lákavá.
Robiť diagnózu živému pacientovi je iná výzva. Máme síce k dispozícií poznatky, štatistiky a modely, ale chce to, takpovediac, holistický prístup. Intenzívne cítime, že sa mocenské sily na našej planéte preskupujú. Tento proces vyvoláva množstvo (aj vojenských) konfliktov.
Scenáre vývoja však majú stále príliš veľa podôb. Úroveň globalizácie robí tieto procesy mimoriadne nebezpečnými. Hoci záver knihy načrtáva možné podoby budúceho sveta, autori zdôrazňujú, že premenných je priveľa. Amerika ako hegemón posledných desaťročí má problémy. Ruská ríša síce oslabuje, ale rozhodne výdatne kope, o slovo sa hlási Čína a zobúdza sa India.
Vedomosti, ktoré máme, nám v presnejšej vízií budúcnosti pomáhajú len čiastočne. Mnohé sily, ktoré riadia prebiehajúce procesy sú skryté, alebo málo čitateľné. Otázok je stále oveľa viac ako odpovedí.