Najskôr si pripomeňme, že opozícia sa usiluje o zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu od konca novembra. Prvý pokus sa odohral 26. novembra popoludní. Spočiatku sa zdalo, že žiadny problém nebude. Do poslaneckej snemovne prišiel premiér Robert Fico (Smer) aj minister Šutaj Eštok (Hlas), ktorý bol pripravený diskutovať s opozíciou o dôvodoch, prečo by mal skončiť.
Pred koalíciou však bolo rokovanie o štátnom rozpočte ako priorita priorít a bohatý, viac ako stobodový program riadnej schôdze. Koalícia preto chcela rozpravu o Eštokovi obmedziť na dvanásť hodín, čo nebolo v záujme opozície.
Problém si však vyrobila samotná koalícia. Zlyhala v tom, že nedokázala odhlasovať pre nedisciplinovanú tesnú väčšinu – skrátenú diskusiu. Premiér Fico argumentoval, že koalícia nechcela, aby opozícia debatou o ministrovi na niekoľko dní zablokovala parlament. Po tom, čo koalícia obnovila tesnú väčšinu, odhlasovala, že o Eštokovi sa bude rokovať až na riadnej schôdzi v budúcom roku, ktorej začiatok je plánovaný na 4. februára.
Opozícia následne pridala ďalšie dva pokusy o zvolanie mimoriadnej schôdze, ale bez úspechu. Koalícia použila obštrukciu, parlament nebol uznášaniaschopný a vládna zostava trvala na rokovaní až v budúcom roku.
Prečo chce opozícia Eštokovu hlavu
Dôvodom na odchod ministra Šutaja Eštoka z vlády je podľa opozície nezvládnuté riadenie rezortu vnútra, neriešenie problémov v Policajnom zbore SR, ktorými sú masové odchody policajtov, policajná brutalita alebo aj uzatvorenie zmieru s Andrejom Babišom, ktorého Ústav pamäti národa eviduje ako vedomého spolupracovníka Štátnej bezpečnosti spred roka 1989.
Minister by mal podľa opozície prevziať politickú zodpovednosť aj za zabitie muža v Košiciach, ktorý 5. novembra tohto roku podľahol následkom zranení po policajnom zákroku. Páchateľ bol po tomto čine ešte dva dni v službe a keby obeť nezomrela, o skutku by sa podľa opozície zrejme nikto nedozvedel.
Ďalším dôvodom na odvolanie sú policajné razie v bratislavských nočných kluboch, ktoré sprevádzali informácie o vulgárnom a agresívnom správaní polície voči návštevníkom klubov. Opozícia tiež poukázala na bombové hrozby adresované školám, s ktorými si minister podľa opozície nevie poradiť.
Ako do odvolávania zapadá exminister vnútra Roman Mikulec
V prechádzajúcom volebnom období patril minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO, dnes Slovensko) k najodvolávanejším členom vlády. Jeden z pokusov Smeru zbaviť ho funkcie prišiel v júli 2021.
Pre korektnosť je potrebné upozorniť, že tesne predtým bola schôdza parlamentu, kde sa prerokovali viaceré vládne návrhy zákonov. Následnú schôdzu o Mikulcovi však vtedajšia koalícia neumožnila pre obštrukciu.
Smer prišiel preto s ďalším návrhom koncom augusta na konci letných prázdnin. Ani ten nebol úspešný, lebo vládni poslanci zvolili rovnaký postup a rokovanie o odvolávaní sa znovu presunulo. To isté sa zopakovalo aj 9. septembra 2021, poslanci vtedajšej koalície zotrvali na tom, že odvolávanie ministra vnútra bude na riadnej schôdzi. Stalo sa tak až koncom septembra.
Opozičný líder Fico hovoril o rozvrate ústavy
Fico na tlačovej besede v septembri 2021 po treťom neúspešnom pokuse odvolávať Mikulca kritizoval predsedu parlamentu a vládnu väčšinu. Hovoril, že je to v príkrom rozpore s Ústavou SR a že opozícia má právo na to, aby sa schôdza konala.
„Čo budete hovoriť, ak bude podaný návrh na odvolanie člena vlády a tá schôdza nebude niekoľko mesiacov, hoci ústava hovorí veľmi jasne, schôdza sa musí konať do siedmich dní od zvolania,“ Hneval sa Fico. Za nevídané označil, že väčšina mesiace obštruuje menšinu. Povedal tiež, že ide o precedens, ktorý totálne rozvracia ústavu.
Faktom je, že pri snahe súčasnej opozície si už vládni poslanci na Ficove slová nespomenuli.
Politicky kritizovateľné, nie ústavne, mieni Bárány
Ústavný právnik Eduard Bárány pri odkladní schôdze o ministrovi Eštokovi nehovorí, že sa tým ide proti duchu ústavy. „Má to v sebe riziko, že sa rozbije nezmyselne veľa parlamentného času. Každý bude donekonečna vystupovať alebo sa ukončí rozprava, čo tiež nie je príjemné, pričom bude viac-menej jasné, aký bude výsledok hlasovania o ministrovi,“ povedal Štandardu Bárány.
Z ústavnoprávneho hľadiska teda problém nevidí. „Iná vec je, že to môže byť politicky kritizovateľné,“ dodal.
Dostál: Politici sa inak správajú v koalícii a inak v opozícii
Poslanec SaS Ondrej Dostál na rozdiel do Bárányho tvrdí, že odsúvanie schôdze o ministrovi vnútra vníma ako problém aj z ústavného hľadiska, lebo nejde iba o zvolanie mimoriadnej schôdze, ale aj právo opozície navrhnúť vyslovenie nedôvery členovi vlády.
„Program schôdze, ktorej jediným bodom programu je návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády, sa neschvaľuje, pretože sa predpokladá, že sa má uskutočniť, keďže z ústavy vyplýva, že opozícia má právo prísť s týmto návrhom,“ povedal Štandardu Dostál.
Keď sa návrh odsúva, tak sa podľa poslanca spochybňuje právo opozície a je to určite v rozpore s duchom ústavy. Dodal, že sa nehovorí o odklade na jeden či dva dni, ale niekoľko mesiacov.
Zvolávanie schôdze o Eštokovi sa teda takmer zrkadlovo podobá na situáciu, keď chcel Mikulcovo odvolanie dosiahnuť Smer pred vyše tromi rokmi a kritizoval vtedy správanie vtedajšej vládnej väčšiny.
„Je pomerne časté, že politici sa inak správajú, keď sú v koalícii, a potom, keď sú v opozícii,“ uviedol Dostál. Poznamenal, že situácia pri odvolávaní Mikulca bola v niektorých veciach odlišná. Ak totiž opozícia príde so zvolaním schôdze počas parlamentných prázdnin, tak je podľa Dostála väčšie riziko, že z dôvodu plánovaných dovoleniek sa nezíde dostatok poslancov.