Vojnový pragmatizmus po maďarsky

Maďarsko sa posledné roky profiluje ako kľúčový obchodný uzol pre ruský zemný plyn, čím výrazne vybočuje z trendu zvyšku Európskej únie. Kým EÚ cielene znižuje svoju závislosť od ruských energetických zdrojov, Budapešť posilňuje svoje obchodné vzťahy s Moskvou.

Podiel ruského plynu prepravovaného plynovodmi do krajín EÚ zaznamenal od roku 2021 dramatický pokles – z viac ako 40 percent na približne osem percent v roku 2023.

Objem dovozu ruského plynu sa tak znížil z viac ako 150 miliárd kubických metrov v roku 2021 na menej ako 43 miliárd kubíkov v roku 2023. Celkovo vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG) predstavoval ruský plyn vlani menej ako 15 percent európskeho dovozu.

Tento výpadok bol čiastočne kompenzovaný celkovým znížením spotreby zemného plynu v členských štátoch EÚ, ktoré zároveň strategicky zvýšili dovoz z iných krajín – najmä z USA a Nórska. No zatiaľ čo Únia sa vo všeobecnosti odkláňa od ruského plynu, Maďarsko pokračuje v posilňovaní svojej energetickej spolupráce s Moskvou, vďaka čomu má lacnejší plyn a nové obchodné príležitosti.

Budapešť zacítila obchodnú príležitosť

V októbri maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó oznámil, že jeho krajina zvýši ročný dovoz plynu z Ruska o viac ako dve miliardy kubických metrov. V rámci dlhodobej zmluvy o plyne podpísanej v roku 2021 Maďarsko každoročne nakupovalo od Gazpromu 4,5 miliardy kubických metrov plynu. Teraz je na dobrej ceste, aby sa toto číslo zvýšilo na 6,7 ​​miliardy kubíkov.

Táto stratégia vzbudzuje kontroverzie, keďže sú maďarské zásobníky takmer z troch štvrtín plné a energetická bezpečnosť krajiny by si nutne nevyžadovala ďalšie nákupy.

Bývalý výkonný riaditeľ maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL Attila Holoda navyše prezradil, že minulý rok prešlo krajinou dvakrát toľko plynu, ako bola maďarská spotreba, ktorá predstavovala približne 8,3 miliardy kubických metrov. Podľa Holodu tento údaj dokazuje rastúcu úlohu Maďarska v oblasti tranzitu a „obrovskú obchodnú príležitosť pre každého, kto je zapojený do obchodu s plynom“.

Ako konkrétne obchodovanie s plynom ďalej prebieha, nie je jasné, no Maďarsko má potenciálne možnosti exportu do Chorvátska, Srbska, Rumunska, ale aj na Slovensko či Ukrajinu.

Vlastníkom a prevádzkovateľom maďarského vysokotlakového plynovodného systému je spoločnosť FGSZ. Podľa výročných správ firmy prešlo sieťou v roku 2023 približne 15,5 miliardy kubíkov plynu, čo predstavuje pokles o viac ako jednu miliardu oproti roku 2022.

Napriek tomu však zisk firmy po zdanení vzrástol medzi týmito dvomi rokmi o 26,2 miliardy maďarských forintov (približne 63,8 milióna eur). FGSZ tak na tranzite plynu v roku 2023 ohromne zarobila – celkom asi 74,6 milióna eur (10,8 milióna eur v roku 2022). Maďarskej vláde spoločnosť odviedla v minulom roku 2,8 milióna eur.

Na Slovensku pritom došlo v minulom roku k presne opačnému trendu. Spoločnosť Eustream prepravila naším územím namiesto tradičných 60 miliárd kubických metrov ruského plynu približne len 17 miliárd kubíkov a prišla tak o stámiliónové zisky. V roku 2023 spoločnosť Eustream vykázala stratu 12,5 milióna eur a pre záporný hospodársky výsledok firma neodviedla do rozpočtu na dani ani cent. Slovensko tak prišlo o značnú sumu peňazí, ktorá sa v minulých rokoch pohybovala v rozmedzí 80 až 150 miliónov eur ročne.

Riskantný biznis

Maďarský plynový biznis plán má však neistý výhľad. Z ukrajinskej strany dôjde k zastaveniu tranzitu ruského plynu a je otázne, či sa podarí nájsť nejaké riešenie, aby do Európy východnou trasou naďalej prichádzal vôbec nejaký plyn. Pokračovanie prepravy južnou trasou plynovodom TurkStream je zasa otázkou toho, či sa bude dať Gazpromu za dodávky zaplatiť aj napriek americkým sankciám voči ruskej banke Gazprombank.

V roku 2022 totiž Moskva presadila schému, v ktorej Gazprombank predstavovala kľúčovú úlohu – uskutočňovala konverziu zahraničnej meny na ruble. Spojené štáty americké však 21. novembra uvalili na Gazprombank sankcie a európskym kupcom ruského plynu tak prakticky znemožnili za komoditu zaplatiť.

Bulharsko, ktorému Gazprom platí za tranzit svojho plynu, preto ešte nedávno hrozilo, že pokiaľ ruská spoločnosť nenájde nový spôsob platenia, prepravu komodity cez Balkan Stream ďalej do Európy zastaví.

Keďže Maďarsko má eminentný záujem na tom, aby tranzit ruského plynu cez Bulharsko pokračoval, nečakalo dlho a iniciatívne našlo riešenie, ktoré údajne umožní realizovať platby Gazpromu bez toho, aby sa dostalo do konfliktu s americkými sankciami.

Maďarský minister zahraničných vecí podrobnosti o dohode neuviedol. Vieme však, že ruský prezident Vladimir Putin zrušil požiadavku, aby kupujúci ruského plynu konvertovali svoju menu na ruble v Gazprombank, čím kupujúcim umožnil previesť ich menu na ruble v iných bankách, na ktoré sa nevzťahujú sankcie. Či to však pri riešení problému s platbami bude dlhodobo stačiť, je zatiaľ otázne.