„Dosť bolo vojen! Dosť bolo násilia!“ Tieto dojímavé slová opäť rezonovali v sobotu vo vatikánskej hale Pavla VI., kde pápež František prijal na audiencii delegácie, ktoré podporili tohtoročný betlehem a vianočný stromček, ktoré sa nachádzajú na Námestí svätého Petra v Ríme.
Pápež poznamenal, že Narodenie Pána v Betleheme nám pripomína našich bratov a sestry, ktorí trpia tragédiou vojny vo Svätej zemi a v iných častiach sveta, a opäť sa dovolával mieru a zopakoval odsúdenie zbrojárskeho priemyslu, ktorý zarába na vojne a smrti.
V jednej z týchto delegácii boli aj zástupcovia veľvyslanectva Palestínskej samosprávy, ktorej novú budovu otvorili v týchto dňoch. Skupinovú kompozíciu s Ježiškom, Máriou a Jozefom, nazvanú Betlehemské narodenie 2024, ktorá bola slávnostne inaugurovaná v Ríme, tentoraz vytvorili dvaja betlehemskí umelci v štýle palestínskeho ľudového umenia.
Táto tradičná kompozícia vyvolala pobúrenie časti verejnosti, najmä medzinárodnej. Ježiško tam totiž leží na... keffiyehu, šatke hovorovo nazývanej „arafatka“ po Jásirovi Arafatovi, ktorá sa stala symbolom palestínskeho boja. Dá sa to interpretovať aj ako náznak toho, že Boh a kresťania sú na strane Palestínčanov. V priebehu niekoľkých dní bolo toto súsošie demontované a Vatikán neodpovedal na otázky novinárov o dôvodoch jeho zmiznutia.
Samozrejme, milióny západných kresťanov na čele s pápežom Františkom dobre vedia, že v Kristových časoch neexistovali žiadni Palestínčania v súčasnom zmysle tohto pojmu. No negatívna reakcia sa vysvetľuje nielen tým, že koncept je anachronický. Taký kontroverzný symbol, spojený s ozbrojeným odporom, ako keffiyeh, sa objavil vo Vatikáne v čase vrcholiacej vojny Izraela s teroristickou organizáciou Hamas. V židovskom štáte v tom videli zvláštny cynizmus, pretože od 7. októbra 2023 až doteraz boli v zajatí teroristov aj dve deti, jedno z nich malo v čase únosu 9 mesiacov. S palestínskymi militantmi sa vedie tvrdý obchod s cieľom vrátiť dieťa. Preto sa izraelská verejnosť považovala takúto symboliku za nevhodnú.
V Izraeli tiež ukázali, že Arabi, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, sa v židovskom štáte cítia bezpečne. A naopak, v posledných desaťročiach počet nasledovníkov Krista na územiach, kontrolovaných Palestínskou samosprávou (vrátane Betlehema) prudko klesol. V roku 1970 tvorili kresťania 70 percent obyvateľov mesta, teraz tvoria už len 12 percent. Biblický Betlehem sa takmer úplne stal moslimským. Aj to podľa izraelských komentátorov svedčí o nevhodnosti arabských symbolov v sviatočnom Vatikáne.
Aj v Rusku médiá venovali pozornosť nečakanej palestínskej prezentácii vo Vatikáne, ale videli v nej úplne iný význam.
Nezavisimaya Gazeta v úvodníku tvrdí, že toto je jeden zo znakov presúvania záujmov Svätej stolici zo Západu na globálny Juh a Východ. Sám pontifex vraj vystupuje na obranu globálnej migrácie a oberá lídrov Európy a Ameriky o svoju priazeň. Preto sa vraj František odmietol zúčastniť na slávnostnom otvorení katedrály Notre Dame, obnovenej po požiari. Médiá sa domnievajú, že pápež nechcel stáť vedľa politikov Francúzska a zvyšku Západu. (Že sa v tom čase stretol so slovenským prezidentom Pellegrinim, už ruská tlač prehliadla.)
Niečo na tom pocite ale môže byť. Veď od roku 2021 do roku 2023 sa počet katolíkov v Afrike a Južnej Amerike zvýšil, zatiaľ čo v Európe (vrátane Slovenska) sa podľa Vatikánu znížil.
Znamená to však, že katolicizmus už netvorí duchovný základ európskeho života? Alebo že Svätá stolica sa odvrátila od Starého sveta? Podľa mňa je tento záver ruských novinárov príliš unáhlený a tendenčný, určite by mi dal za pravdu aj Peter Pellegrini.
Ešte menej dôvodov napovedá tomu, že sa politika pápeža stala súčasťou pokrokového hnutia, ktoré koná v záujme „ľudového oslobodzovacieho boja“ Juhu a Východu proti Západu.
Súčasná konfrontácia medzi Ruskom a Západom núti niektorých ruských autorov hľadať akékoľvek argumenty, ktoré by potvrdili ich postoje, a aj ich zbožné priania. Pritom motivácia pontifexa môže byť úplne iná.
Františkove odvážne výroky sú podľa všetkého diktované jeho horlivou túžbou vytvoriť cirkev, kde je priestor pre každého. „Niekto by mohol povedať: ‚Ale čo hriešnici?‘. Sú prví, pretože Ježiš prišiel pre hriešnikov, pre nás všetkých, nie pre svätých,“ povedal v príhovore na tej istej inauguračnej slávnosti František.
Delegácia talianskeho mesta Grado, odkiaľ priviezli do Vatikánu vianočný stromček, darovala pápežovi aj model lode s plochým dnom, nazývanej batella, typickej pre benátsku lagúnu. Pontifex nakreslil paralelu medzi batellou, a kostolom ako plavidlom, ktoré vedie ľudí ku Kristovi. Táto loď nám hovorí, že Ježiša nemôže človek dosiahnuť „sám, ale spoločne, v spoločenstve, na palube tej malej, no veľkej lode, ktorú Peter naďalej vedie, kde je vždy miesto pre každého, pokiaľ sa stretneme,“ povedal František.
Františkove slová sú v súlade s duchom Vianoc, určeným na to, aby nerozdeľoval, ale spájal ľudí.
Ale či je aj Ježiško, ležiaci na arafatke, takým zjednocujúcim symbolom, si nie som veľmi istý.