Zakázali hudbu, ale voda tiekla. Ako sýrski islamisti vládli doteraz

Na druhom poschodí kaviarne Shababeek, s výhľadom na námestie s vežou a hodinami v meste Idlib, bola strana vyhradená pre mužov v poslednom čase prázdna, až na dvoch mladých mužov, ktorí si dopriali šálky tureckej kávy. Rodinná strana, kam majú prístup ženy, bola takmer plná.

Nehrala tu žiadna hudba – počuť bolo len syčanie kávovaru a cinkanie šálok – a na rozdiel od kaviarní v iných častiach Sýrie bol vzduch bez dymu z vodných fajok. Dôvodom je dohoda, ktorú musel majiteľ podpísať s Hajat Tahrír aš-Šám, islamistickou skupinou, ktorá roky vládla vo veľkej časti provincie Idlib na severozápade Sýrie a ktorá teraz spolu s ďalšími povstaleckými frakciami kontroluje väčšinu územia krajiny.

„Vodné fajky a hudba boli zakázané od začiatku,“ povedal Yahia Naeme, majiteľ kaviarne, ktorého tento zákaz pripravil o návštevníkov, pretože mnoho ľudí chodilo do jeho kaviarne fajčiť vodné fajky. „Ak im to nebudeme môcť ponúknuť, budú sa nudiť a pôjdu inam,“ povedal.

Povstalecký bojovník s dvoma ženami v rodinnej časti kaviarne Shababeek v Idlibe. Foto: Ivor Prickett/New York Times

Iné kaviarne v Idlibe obchádzajú zákon tým, že ponúkajú vodné fajky na miestach typu speakeasy (tajný bar počas prohibície) za zatvorenými dverami. Naeme však nechcel riskovať, že sa dostane do konfliktu s vládcami oblasti.

Zákaz vodných fajok a hudby v kaviarňach bol súčasťou niekoľkých náboženských zákonov, ktoré v Idlibe pôvodne zaviedla skupina Hajat Tahrír aš-Šám, keď sa v roku 2017 dostala k moci, a ktoré zahŕňali aj pokusy zaviesť prísnejšie pravidlá obliekania pre ženy a zákaz predaja a nákupu alkoholu.

Podľa obyvateľov a skupín na ochranu ľudských práv vládne skupina v Idlibe autoritárskou rukou, pričom niektorých kritikov väzní a mučí. Ale aj tí, ktorí sa pod jej vládou trápia, tvrdia, že skupina Hajat Tahrír aš-Šám je pragmatická a flexibilná.

Piatková modlitba v bývalom frontovom meste Taftanáz v provincii Idlib. Foto: Ivor Prickett/New York Times

Skupina zaviedla poriadok v zničenom regióne a po odpore obyvateľov zrušila niektoré zákony. Na začiatku napríklad na uliciach a vo vládnych budovách hliadkovala mravnostná polícia, ale neskôr bola táto prax ukončená.

Neprijala ani brutálne metódy extrémistických skupín, ako je Islamský štát, ktoré niekedy trestajú ľudí verejnými popravami, ale namiesto toho ukladajú najmä pokuty za porušenie zákonov.

Tiež sa zúfalo snažia zbaviť svojho imidžu skupiny, ktorá bola kedysi napojená na al-Káidu. Napriek tomu, a napriek pokusom o získanie medzinárodnej legitimity, ju Spojené štáty a Organizácia Spojených národov stále označujú za teroristickú organizáciu.

Muži v Idlibe v sobotu opravujú obytné budovy a materskú školu, ktoré boli poškodené pri nedávnych leteckých útokoch. Foto: Ivor Prickett/New York Times

V Idlibe sa skupina Hajat Tahrír aš-Šám snažila získať si srdcia a mysle ľudí a dokázať svoje schopnosti vládnuť vykonávaním verejných prác. Vydláždila cesty, zabezpečila pravidelný prívod vody a elektriny a opravila vojnové škody – veci, ktoré vo zvyšku Sýrie chýbajú.

Príslušníci dopravnej polície riadia frekventované križovatky a kruhové objazdy, zatiaľ čo pouliční upratovači sa starajú o čistotu ciest. Domy, byty a dokonca aj stany ľudí vysídlených vojnou boli očíslované v rámci projektu prideľovania adries miliónom obyvateľov.

Vedľa šablónových čísiel adries visia žiarivo zelené merače elektrickej energie, ktorá pochádza z Turecka. To je v ostrom kontraste s oblasťami Sýrie, ktoré boli donedávna pod kontrolou Asadovej vlády a v ktorých obyvatelia väčšinou využívajú na získavanie elektrickej energie generátory.

Nástenná maľba v Idlibe, vytvorená začiatkom tohto roka na počesť 13 rokov odporu proti Asadovej vláde. Foto: Ivor Prickett/New York Times

Po upevnení kontroly nad provinciou Idlib vniesla skupina Hajat Tahrír aš-Šám do chaotického regiónu poriadok, útokom na iné povstalecké skupiny. Teší sa tiež povesti organizácie, ktorá sa vyhýba korupcii, čo je pre mnohých úľava, v krajine, v ktorej vláda funguje na základe úplatkov a konexií.

Zatiaľ panuje nadšenie – a trochu aj obavy – z toho, čo bude nasledovať. Dokonca aj niektorí kritici skupiny čakajú, ako sa bude vyvíjať a rásť, aby mohla riadiť celú krajinu, ktorá je rozmanitejšia a menej konzervatívna ako Idlib.

Vo vitríne kaviarne Shababeek je nová ponuka: karamelová torta s polevou vo farbách zmenenej sýrskej vlajky.

Táto vlajka teraz zdobí väčšiu časť mesta spolu s pripomienkami pre obyvateľov, kto im doteraz poskytoval verejné služby.

V piatok, po pravidelných modlitbách, sa páry, rodiny a mladí muži v maskáčoch, z ktorých viacerí mali kalašnikovy, zhromaždili na centrálnom kruhovom objazde, aby oslávili zvrhnutie Asadovho režimu.

Početný dav po piatkovej modlitbe v centre Idlibu oslavuje pád Asadovej vlády. Foto: Ivor Prickett/New York Times

V malom parku v centre bola umiestnená pamätná tabuľa, ktorú inštalovala vláda skupiny Hajat Tahrír aš-Šám: „Obnova kruhového objazdu Sedem morí a jeho okolia – 2021“.

Kruhový objazd bol pred niekoľkými mesiacmi aj dejiskom demonštrácií stoviek obyvateľov proti správe skupiny. Boli jednou z mnohých foriem protestov, ktoré sa konali v celej provincii Idlib.

Podľa skupiny na ochranu ľudských práv Sýrčania za pravdu a spravodlivosť protestovali proti väzneniu a mučeniu kritikov a proti uvaleniu daní, ktoré sú pre mnohých obyvateľov veľkým bremenom.

Zbrane a sýrska vlajka vystavené v dome Muhammada Aliho Bašu v Idlibe. Foto: Ivor Prickett/New York Times

Muhammad Ali Baša, 30-ročný povstalecký bojovník a obyvateľ mesta Binniš v provincii Idlib, povedal, že sa zúčastnil na niektorých protestoch.

„Z bezpečnostného hľadiska sme videli, že ich správanie sa začína podobať správaniu Asadovho režimu,“ povedal vo svojom dome a dodal, že skupina Hajat Tahrír aš-Šám a jej bezpečnostná zložka bez upozornenia prepadávajú domy.

Na skrini vedľa neho ležali tri zbrane – dve pušky AK-47 a jedna pištoľ -, sýrska vlajka a množstvo zlatých ozdobných motýľov, rozmiestnených ako vo svätyni.

Podľa organizácie Sýrčania za pravdu a spravodlivosť reagovala skupina Hajat Tahrír aš-Šám v niektorých prípadoch na protesty silou.

Povstalecká skupina poprela, že by počas protestov tvrdo zasiahla proti obyvateľom Idlibu.

Pripustil, že niektoré z požiadaviek protestujúcich boli oprávnené, pretože niektoré zákony vyvíjali na obyvateľov neprimeraný ekonomický tlak. „Tieto sme napravili a veľkú časť obyvateľov sme upokojili,“ povedal.

„Keď ľudia hovoria, že došlo k násilnej reakcii, nie je to tak,“ povedal Ahmad Husajn Šara, vodca skupiny, predtým známy pod pseudonymom Abú Muhammad Džawlání v rozhovore pre New York Times. „Bola to reakcia na niektorých ľudí, ktorí ničili majetok druhých.“

Zhorené auto na mieste leteckého útoku v Idlibe pred pádom sýrskeho režimu. Foto: Ivor Prickett/New York Times

Podľa obyvateľov boli zrušené colné poplatky, ktoré boli uvalené na ľudí prichádzajúcich z iných častí Sýrie.

Obyvatelia a skupiny na ochranu ľudských práv tiež tvrdia, že represie voči kritikom sa v posledných mesiacoch po protestoch zmiernili.

Skúsenosti Muny Armanaziovej, 63-ročnej riaditeľky súkromnej školy v meste Idlib, potvrdzujú zmiešané pocity mnohých obyvateľov voči povstaleckej skupine.

V sobotu na jednej z ulíc v obytnej zóne Armanaziová dohliadala na robotníkov, ktorí opravovali a obnovovali steny a triedy poškodené pri jednom z posledných leteckých útokov sýrskeho režimu pred jeho zvrhnutím. Podľa jej slov zahynuli pri týchto úderoch aj dvaja ľudia.

Muna Armanaziová, 63-ročná riaditeľka súkromnej školy v Idlibe, spolupracuje s mužom na odstraňovaní škôd po nedávnom leteckom útoku. Foto: Ivor Prickett/New York Times

V dňoch po útoku sa Armanaziová obrátila na mestské ministerstvo verejných prác so žiadosťou o pomoc pri obnove škôd na jej škole. Povedali jej, aby priniesla účty za škody a že vláda jej pomôže s ich úhradou.

„Inštitúcie fungujú dobre,“ povedala, aj keď niekedy bola frustrovaná z toho, ako pomaly sa veci dejú. „Ich sociálne služby sú dobré.“

„Ale,“ dodala, „na začiatku, keď prišli, bol chaos.“

Spomenula tvrdý náboženský postoj, ktorý skupina pôvodne zaujala a od ktorého neskôr upustila, vrátane snahy prinútiť ženy nosiť pokrývky tváre.

Armanaziová ako praktizujúca moslimka nosí biely hidžáb, šatku, ktorá jej nezakrýva tvár, a vonku nosí čierne rúcho s dĺžkou po členky. Podľa jej slov však jej oblečenie nebolo pre členov skupiny dostatočne konzervatívne.

Raz, keď kráčala po ulici, prešla okolo bojovníka skupiny Hajat Tahrír aš-Šám. Vyčítal jej, ako je oblečená – „Boj sa Boha, sestra,“ povedal jej.

„Povedala som mu: ‚Boj sa Boha, sklop svoje oči a choď ďalej,‘“ spomína si, ako mu vzdorovito odvetila. On však ďalej nereagoval.

Hlavné námestie v Idlibe. Zatiaľ panuje vzrušenie, a trochu aj obavy z toho, čo bude nasledovať. Dokonca aj niektorí kritici Hajat Tahrír aš-Šám čakajú, ako sa skupina bude vyvíjať. Foto: Ivor Prickett/New York Times

Predtým, ako ich pred niekoľkými rokmi rozpustili, mravnostná polícia obťažovala nielen ženy, ale aj potetovaných mužov, uviedla 51-ročná Salwa Jabaanová, novinárka z rôznych miestnych médií vrátane televízneho kanálu Aleppo Today.

„Zasahovali do každej časti nášho života,“ povedala Jabaanová, ktorá sa tiež zúčastnila na niektorých protestoch proti povstaleckej administratíve.

Podľa jej slov v minulosti existovali určité snahy o oživenie mravnostnej polície. Od týchto snáh sa však upustilo po odpore žien a po tom, ako sa skupina začala rozvíjať. Teraz vidí ešte zásadnejší vývoj skupiny a Ahmada Husajna Šaru, vodcu, ktorý sa usiluje o väčšiu medzinárodnú legitimitu.

„Za posledných niekoľko rokov sa veci veľmi zmenili,“ povedala Jabaanová.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.