Centrálna banka Slovenska v rovnaký deň tiež znížila výhľad rastu hrubého domáceho produktu krajiny. Česká národná banka,pre zmenu, prerušuje šnúru znižovania úrokových sadzieb, pretože inflácia už zase rastie.
Náhoda? Nie. Kam sa pozrieme, tam sa to v Európe nedarí tak, ako by si starý kontinent želal.
A čo Nemecko, kde je to mega zaujímavé. Tam sa totiž rôzne indexy dôvery nezhodujú. Dôvera v nemeckú ekonomiku meraná indexom ZEW sa v decembri nečakane zlepšila, index dôvery sa zvýšil na 15,7 boda z novembrových 7,4 boda. Naproti tomu významnejší Ifo index podnikateľskej klímy za december klesol. Dosiahol 84,7 boda, očakávalo sa 85,5 boda. Jeho hodnota je najnižšia od mája 2020.
Tu sa na chvíľu zastavme. To, ako výrazne sa rozchádza ZEW a Ifo, je príznačné a veľmi dôležité. Poskytuje nám to vlastne ďalšie dôležité indície, čo sa deje. Oba indexy, ZEW aj Ifo, sú kľúčové ekonomické ukazovatele používané na meranie nálady a očakávania v nemeckej ekonomike. Líšia sa však v metodológii a v tom, koho sa pýtajú.
Index ZEW meria očakávania „finančných expertov a investorov“ ohľadom ekonomického vývoja v Nemecku na nasledujúcich šesť mesiacov. Rozumejme: svojimi názormi doň prispievajú analytici a portfólio manažéri sediaci v pekných kanceláriách napríklad niekde vo Frankfurte, ktorí obchodujú na burze. A ktorí vidia, ako nám tie akcie pekne rastú.
Ifo reprezentuje firmy, v ktorých majú - obrazne povedané - „špinu za nechtami“. A odpovede poskytujú manažéri a podnikatelia naprieč sektormi z priemyslu, služieb, obchodu i stavebníctva. Sú to ľudia, ktorí majú prsty na tepe skutočnej nemeckej ekonomiky. To oni denne chodia do svojich fabrík. Prezident Ifo inštitútu Clemens Fuest na adresu výsledkov Ifo indexu v tlačovej správe uviedol: „Slabosť nemeckého hospodárstva sa stala chronickou“.
Kto má teda pravdu - podnikatelia, alebo hráči na burze a analytici? Odpoveďou môže byť to, o čom hovorím už dlhšie: Úpadok priemyslu najmä v novembri prudko zrýchlil, ale nemecká vláda, provládni analytici ani štatistici to nechcú vidieť. Možno aj preto, že údaje z priemyslu sa zverejňujú až s dvojmesačným oneskorením, údaje o HDP dokonca s viac ako štvrťročným. Títo akademici tak majú neustále sklon problémy európskeho priemyslu bagatelizovať. Sú však úplne mimo.
Jeden príklad za všetky. Minulý týždeň došlo v nemeckej i celoeurópskej energetike k slušnému rozruchu kvôli jednorazovému výkyvu cien elektriny na krátkodobých trhoch až k tisícke eur. Niektoré podniky pre to dokonca museli obmedzovať výrobu. Okamžite sa vo verejnej diskusii objavila snaha bagatelizovať riziká v zmysle, že do dlhodobých kontraktov tieto výkyvy vôbec neprehovárajú, a že priemyselné podniky „predsa“ majú len dlhodobé kontrakty, takže sa ich to nijako nemohlo dotknúť.
Ťažko povedať, či ide o vedomú lož alebo len neinformovaný omyl. Ale faktom je, že to jednoducho nie je pravda. Medzi priemyselnými podnikmi nájdeme také, ktoré majú 100 percent elektriny nakúpené za fixné ceny, ale aj také, ktoré nakupujú všetku elektrinu za spotové ceny. Väčšina však používa nejaký mix, časť elektriny fixuje, časť nakupuje za spot. Podniky tak postupujú úplne vedome a racionálne z dôvodu snahy o diverzifikáciu rizík.
Takéto bagatelizovanie faktov je však všadeprítomné.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.